Káder: Peter Lenkey, Ján Salai – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Miroslav Lizoň, Ján Šikúr, Ladislav Šalamon, Štefan Kuchta, Štefan Rusznyák, Marián Szabó.
Príčiny poklesu: Mužstvo zaváhalo na trávnikoch súperov, napr. v Nižnej Slanej prehralo 3:1, na jar prehralo až 5 krát.
Predbehol: Jablonov n. / T.
FK Lokomotíva CHZ Dedinky – 1998 / 1999
Káder: Milan Ogurčák - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Príčiny poklesu: výborný finiš Kružnej, kvalitnejší káder Kružnej, mužstvo prehralo na jar až 4 krát.
Predbehla: Kružná
FK Rožňava B Lipovník – 1999 / 2000
Káder: Gášpar, Šiška – Podracký, Korintuš, Lörinc, Balta, Cabada, Fabian, Debnár, Filčák, Grecmacher, Ján Gonos, Jaro Gonos, Milko, Szücs, Emödy, Anna, Hagovský, Čatajský, Karnay, Ivan, Andrus, Olexa, Szoják, Znak, Majný, Morávek, Ondrejčík, Szekeres.
Príčiny poklesu: mužstvo viackrát zaváhalo na trávnikoch súpera, výborný finiš Kunovej Teplice, ktorá sa pred jarou posilnila (Dorkin, Spišák, Čatlóš, M. Turcsányi) a body stratila iba raz.
Predbehla: Kunova Teplica
FK Plešivec – 2000 / 2001
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor.
Príčiny poklesu: v úvodnom jarnom kole s Nižnou Slanou mužstvo len remizovalo, Nižná Slaná na jar prehrala len raz.
Predbehla: Nižná Slaná
FK Družstevník Gemerská Poloma – 2003 / 2004
Káder: Jaroslav Chanas, Peter Kristof, Peter Gemerský – Ľubomír Hatvaník, Viktor Lišuch, Július Lišuch, Tibor Világi, Marek Galajda, Branislav Kurian (jesenná časť), Zdenko Greško, Marek Roxer, Martin Arvay, Roman Die, Ján Valko, Viktor Ďuriček, Ľubomír Ďuriček, Jozef Gunár, Karol Chomiak, Martin Szoják, Štefan Forgáč (obaja jarná časť), Martin Ďuriček, Stanislav Ďuriček.
Príčiny slabšej jarnej časti: mužstvo už na jeseň netrénovalo, tréner Ferenc sa po jeseni vzdal funkcie, možno ho poznačila aj inzultácia s Lipovníkom (po tomto zápase už body nezískavalo).
Predbehol: Plešivec
MFK Dobšiná 2010 / 2011
Káder: Plačko, Breuer - Brnčík, P. Fabian, Rupp, Laurinc, Grančák, Valentko, F. Fabian, Barnák st., Barnák ml., Surovský, Gotthardt, Mačejovský, Strelka, Poliak, Zahoranský, Zvolenský, Potočný, D. Ondrejčík, Klausman, Martinko, Horváth.
Príčiny poklesu o jedno miesto: po jeseni mali mužstvá Dobšinej a Lipovníka rovnaký počet bodov, na jar sa Dobšiná oslabila o skúsených hráčov (Brnčík, Zahoranský) , ale káder doplnili mladí hráči (Martinko, Barnák ml.).
Predbehol: Lipovník
2. trieda
TJ Papiereň Slavošovce 2000 / 2001
Káder: Organ - Skurka, Eštók, Benedik, P. Kočerjagin, I. Kočerjagin, Haviarik, Ondrejčík, Slíž, E. Varga, O. Varga, Tomko, Vojtko, Péntek, Ferenc, Mihálik, Oravec, Karalo, Klimko, Klementis.
Príčiny: mužstvo prehralo na jar minimálne 2 krát, vo vzájomnom súboji s FK Brzotín prehralo.
Predbehol: FK Brzotín
FK Baník Nižná Slaná 2009 / 2010
Káder: Ivan Krnáč, Štefan Tomášik (jarná časť) – Roman Nemec, Radovan Hajči, Dalibor Hajči, Martin Hajči, Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák, Miloš Leško, Miroslav Schvarz, Miloš Schvarz, Miroslav Prónai, Miroslav Ambróz, Tomáš Čipka, Juraj Cangár, Imrich Dušinský, Peter Slovák (jarná časť), Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Vladimír Karas, Marek Boroš, Juraj Leštach, Juraj Junger.
Príčiny: mužstvo síce vyhralo jesennú časť, ale netrénovalo, čo sa na jar zlepšilo, slabšia strelecká koncovka v jarnej časti, vzájomný zápas s Kružnou prehralo, s Rož. Bystrým doma a s Pačou doma stratilo ďalšie body v tabuľke.
Predbehol: FK Apex Kružná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.