Káder: Peter Lenkey, Ján Salai – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Miroslav Lizoň, Ján Šikúr, Ladislav Šalamon, Štefan Kuchta, Štefan Rusznyák, Marián Szabó.
Príčiny poklesu: Mužstvo zaváhalo na trávnikoch súperov, napr. v Nižnej Slanej prehralo 3:1, na jar prehralo až 5 krát.
Predbehol: Jablonov n. / T.
FK Lokomotíva CHZ Dedinky – 1998 / 1999
Káder: Milan Ogurčák - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Príčiny poklesu: výborný finiš Kružnej, kvalitnejší káder Kružnej, mužstvo prehralo na jar až 4 krát.
Predbehla: Kružná
FK Rožňava B Lipovník – 1999 / 2000
Káder: Gášpar, Šiška – Podracký, Korintuš, Lörinc, Balta, Cabada, Fabian, Debnár, Filčák, Grecmacher, Ján Gonos, Jaro Gonos, Milko, Szücs, Emödy, Anna, Hagovský, Čatajský, Karnay, Ivan, Andrus, Olexa, Szoják, Znak, Majný, Morávek, Ondrejčík, Szekeres.
Príčiny poklesu: mužstvo viackrát zaváhalo na trávnikoch súpera, výborný finiš Kunovej Teplice, ktorá sa pred jarou posilnila (Dorkin, Spišák, Čatlóš, M. Turcsányi) a body stratila iba raz.
Predbehla: Kunova Teplica
FK Plešivec – 2000 / 2001
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor.
Príčiny poklesu: v úvodnom jarnom kole s Nižnou Slanou mužstvo len remizovalo, Nižná Slaná na jar prehrala len raz.
Predbehla: Nižná Slaná
FK Družstevník Gemerská Poloma – 2003 / 2004
Káder: Jaroslav Chanas, Peter Kristof, Peter Gemerský – Ľubomír Hatvaník, Viktor Lišuch, Július Lišuch, Tibor Világi, Marek Galajda, Branislav Kurian (jesenná časť), Zdenko Greško, Marek Roxer, Martin Arvay, Roman Die, Ján Valko, Viktor Ďuriček, Ľubomír Ďuriček, Jozef Gunár, Karol Chomiak, Martin Szoják, Štefan Forgáč (obaja jarná časť), Martin Ďuriček, Stanislav Ďuriček.
Príčiny slabšej jarnej časti: mužstvo už na jeseň netrénovalo, tréner Ferenc sa po jeseni vzdal funkcie, možno ho poznačila aj inzultácia s Lipovníkom (po tomto zápase už body nezískavalo).
Predbehol: Plešivec
MFK Dobšiná 2010 / 2011
Káder: Plačko, Breuer - Brnčík, P. Fabian, Rupp, Laurinc, Grančák, Valentko, F. Fabian, Barnák st., Barnák ml., Surovský, Gotthardt, Mačejovský, Strelka, Poliak, Zahoranský, Zvolenský, Potočný, D. Ondrejčík, Klausman, Martinko, Horváth.
Príčiny poklesu o jedno miesto: po jeseni mali mužstvá Dobšinej a Lipovníka rovnaký počet bodov, na jar sa Dobšiná oslabila o skúsených hráčov (Brnčík, Zahoranský) , ale káder doplnili mladí hráči (Martinko, Barnák ml.).
Predbehol: Lipovník
2. trieda
TJ Papiereň Slavošovce 2000 / 2001
Káder: Organ - Skurka, Eštók, Benedik, P. Kočerjagin, I. Kočerjagin, Haviarik, Ondrejčík, Slíž, E. Varga, O. Varga, Tomko, Vojtko, Péntek, Ferenc, Mihálik, Oravec, Karalo, Klimko, Klementis.
Príčiny: mužstvo prehralo na jar minimálne 2 krát, vo vzájomnom súboji s FK Brzotín prehralo.
Predbehol: FK Brzotín
FK Baník Nižná Slaná 2009 / 2010
Káder: Ivan Krnáč, Štefan Tomášik (jarná časť) – Roman Nemec, Radovan Hajči, Dalibor Hajči, Martin Hajči, Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák, Miloš Leško, Miroslav Schvarz, Miloš Schvarz, Miroslav Prónai, Miroslav Ambróz, Tomáš Čipka, Juraj Cangár, Imrich Dušinský, Peter Slovák (jarná časť), Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Vladimír Karas, Marek Boroš, Juraj Leštach, Juraj Junger.
Príčiny: mužstvo síce vyhralo jesennú časť, ale netrénovalo, čo sa na jar zlepšilo, slabšia strelecká koncovka v jarnej časti, vzájomný zápas s Kružnou prehralo, s Rož. Bystrým doma a s Pačou doma stratilo ďalšie body v tabuľke.
Predbehol: FK Apex Kružná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.