Káder: Peter Lenkey, Ján Salai – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Miroslav Lizoň, Ján Šikúr, Ladislav Šalamon, Štefan Kuchta, Štefan Rusznyák, Marián Szabó.
Príčiny poklesu: Mužstvo zaváhalo na trávnikoch súperov, napr. v Nižnej Slanej prehralo 3:1, na jar prehralo až 5 krát.
Predbehol: Jablonov n. / T.
FK Lokomotíva CHZ Dedinky – 1998 / 1999
Káder: Milan Ogurčák - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Príčiny poklesu: výborný finiš Kružnej, kvalitnejší káder Kružnej, mužstvo prehralo na jar až 4 krát.
Predbehla: Kružná
FK Rožňava B Lipovník – 1999 / 2000
Káder: Gášpar, Šiška – Podracký, Korintuš, Lörinc, Balta, Cabada, Fabian, Debnár, Filčák, Grecmacher, Ján Gonos, Jaro Gonos, Milko, Szücs, Emödy, Anna, Hagovský, Čatajský, Karnay, Ivan, Andrus, Olexa, Szoják, Znak, Majný, Morávek, Ondrejčík, Szekeres.
Príčiny poklesu: mužstvo viackrát zaváhalo na trávnikoch súpera, výborný finiš Kunovej Teplice, ktorá sa pred jarou posilnila (Dorkin, Spišák, Čatlóš, M. Turcsányi) a body stratila iba raz.
Predbehla: Kunova Teplica
FK Plešivec – 2000 / 2001
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor.
Príčiny poklesu: v úvodnom jarnom kole s Nižnou Slanou mužstvo len remizovalo, Nižná Slaná na jar prehrala len raz.
Predbehla: Nižná Slaná
FK Družstevník Gemerská Poloma – 2003 / 2004
Káder: Jaroslav Chanas, Peter Kristof, Peter Gemerský – Ľubomír Hatvaník, Viktor Lišuch, Július Lišuch, Tibor Világi, Marek Galajda, Branislav Kurian (jesenná časť), Zdenko Greško, Marek Roxer, Martin Arvay, Roman Die, Ján Valko, Viktor Ďuriček, Ľubomír Ďuriček, Jozef Gunár, Karol Chomiak, Martin Szoják, Štefan Forgáč (obaja jarná časť), Martin Ďuriček, Stanislav Ďuriček.
Príčiny slabšej jarnej časti: mužstvo už na jeseň netrénovalo, tréner Ferenc sa po jeseni vzdal funkcie, možno ho poznačila aj inzultácia s Lipovníkom (po tomto zápase už body nezískavalo).
Predbehol: Plešivec
MFK Dobšiná 2010 / 2011
Káder: Plačko, Breuer - Brnčík, P. Fabian, Rupp, Laurinc, Grančák, Valentko, F. Fabian, Barnák st., Barnák ml., Surovský, Gotthardt, Mačejovský, Strelka, Poliak, Zahoranský, Zvolenský, Potočný, D. Ondrejčík, Klausman, Martinko, Horváth.
Príčiny poklesu o jedno miesto: po jeseni mali mužstvá Dobšinej a Lipovníka rovnaký počet bodov, na jar sa Dobšiná oslabila o skúsených hráčov (Brnčík, Zahoranský) , ale káder doplnili mladí hráči (Martinko, Barnák ml.).
Predbehol: Lipovník
2. trieda
TJ Papiereň Slavošovce 2000 / 2001
Káder: Organ - Skurka, Eštók, Benedik, P. Kočerjagin, I. Kočerjagin, Haviarik, Ondrejčík, Slíž, E. Varga, O. Varga, Tomko, Vojtko, Péntek, Ferenc, Mihálik, Oravec, Karalo, Klimko, Klementis.
Príčiny: mužstvo prehralo na jar minimálne 2 krát, vo vzájomnom súboji s FK Brzotín prehralo.
Predbehol: FK Brzotín
FK Baník Nižná Slaná 2009 / 2010
Káder: Ivan Krnáč, Štefan Tomášik (jarná časť) – Roman Nemec, Radovan Hajči, Dalibor Hajči, Martin Hajči, Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák, Miloš Leško, Miroslav Schvarz, Miloš Schvarz, Miroslav Prónai, Miroslav Ambróz, Tomáš Čipka, Juraj Cangár, Imrich Dušinský, Peter Slovák (jarná časť), Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Vladimír Karas, Marek Boroš, Juraj Leštach, Juraj Junger.
Príčiny: mužstvo síce vyhralo jesennú časť, ale netrénovalo, čo sa na jar zlepšilo, slabšia strelecká koncovka v jarnej časti, vzájomný zápas s Kružnou prehralo, s Rož. Bystrým doma a s Pačou doma stratilo ďalšie body v tabuľke.
Predbehol: FK Apex Kružná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-