Káder: Peter Lenkey, Ján Salai – Vladimír Šimon, František Parditka, Miroslav Golenya, Ondrej Lázok, Róbert Kováč, Roland Lörinc, Oto Kerekeš, Ladislav Szendi, Vojtech Sárkany, Valentín Drenko, Ladislav Mezei, Ivan Drenko, Ladislav Brúgoš, Miroslav Lizoň, Ján Šikúr, Ladislav Šalamon, Štefan Kuchta, Štefan Rusznyák, Marián Szabó.
Príčiny poklesu: Mužstvo zaváhalo na trávnikoch súperov, napr. v Nižnej Slanej prehralo 3:1, na jar prehralo až 5 krát.
Predbehol: Jablonov n. / T.
FK Lokomotíva CHZ Dedinky – 1998 / 1999
Káder: Milan Ogurčák - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Róbert Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Príčiny poklesu: výborný finiš Kružnej, kvalitnejší káder Kružnej, mužstvo prehralo na jar až 4 krát.
Predbehla: Kružná
FK Rožňava B Lipovník – 1999 / 2000
Káder: Gášpar, Šiška – Podracký, Korintuš, Lörinc, Balta, Cabada, Fabian, Debnár, Filčák, Grecmacher, Ján Gonos, Jaro Gonos, Milko, Szücs, Emödy, Anna, Hagovský, Čatajský, Karnay, Ivan, Andrus, Olexa, Szoják, Znak, Majný, Morávek, Ondrejčík, Szekeres.
Príčiny poklesu: mužstvo viackrát zaváhalo na trávnikoch súpera, výborný finiš Kunovej Teplice, ktorá sa pred jarou posilnila (Dorkin, Spišák, Čatlóš, M. Turcsányi) a body stratila iba raz.
Predbehla: Kunova Teplica
FK Plešivec – 2000 / 2001
Káder: Skokan, Krnáč – P. Badin, S. Badin, Viola, Poštár, Pulen, Szaniszló, M. Kubík, Petrík, Csobádi, Gaži, Szeman, Horváth, Ruszó, Znak, Kakalejčík, V. Kováč, Att. Kovács, Bartuš, Körösy, Pásztor.
Príčiny poklesu: v úvodnom jarnom kole s Nižnou Slanou mužstvo len remizovalo, Nižná Slaná na jar prehrala len raz.
Predbehla: Nižná Slaná
FK Družstevník Gemerská Poloma – 2003 / 2004
Káder: Jaroslav Chanas, Peter Kristof, Peter Gemerský – Ľubomír Hatvaník, Viktor Lišuch, Július Lišuch, Tibor Világi, Marek Galajda, Branislav Kurian (jesenná časť), Zdenko Greško, Marek Roxer, Martin Arvay, Roman Die, Ján Valko, Viktor Ďuriček, Ľubomír Ďuriček, Jozef Gunár, Karol Chomiak, Martin Szoják, Štefan Forgáč (obaja jarná časť), Martin Ďuriček, Stanislav Ďuriček.
Príčiny slabšej jarnej časti: mužstvo už na jeseň netrénovalo, tréner Ferenc sa po jeseni vzdal funkcie, možno ho poznačila aj inzultácia s Lipovníkom (po tomto zápase už body nezískavalo).
Predbehol: Plešivec
MFK Dobšiná 2010 / 2011
Káder: Plačko, Breuer - Brnčík, P. Fabian, Rupp, Laurinc, Grančák, Valentko, F. Fabian, Barnák st., Barnák ml., Surovský, Gotthardt, Mačejovský, Strelka, Poliak, Zahoranský, Zvolenský, Potočný, D. Ondrejčík, Klausman, Martinko, Horváth.
Príčiny poklesu o jedno miesto: po jeseni mali mužstvá Dobšinej a Lipovníka rovnaký počet bodov, na jar sa Dobšiná oslabila o skúsených hráčov (Brnčík, Zahoranský) , ale káder doplnili mladí hráči (Martinko, Barnák ml.).
Predbehol: Lipovník
2. trieda
TJ Papiereň Slavošovce 2000 / 2001
Káder: Organ - Skurka, Eštók, Benedik, P. Kočerjagin, I. Kočerjagin, Haviarik, Ondrejčík, Slíž, E. Varga, O. Varga, Tomko, Vojtko, Péntek, Ferenc, Mihálik, Oravec, Karalo, Klimko, Klementis.
Príčiny: mužstvo prehralo na jar minimálne 2 krát, vo vzájomnom súboji s FK Brzotín prehralo.
Predbehol: FK Brzotín
FK Baník Nižná Slaná 2009 / 2010
Káder: Ivan Krnáč, Štefan Tomášik (jarná časť) – Roman Nemec, Radovan Hajči, Dalibor Hajči, Martin Hajči, Vladimír Hlaváč, Marián Poťmák, Miloš Leško, Miroslav Schvarz, Miloš Schvarz, Miroslav Prónai, Miroslav Ambróz, Tomáš Čipka, Juraj Cangár, Imrich Dušinský, Peter Slovák (jarná časť), Ján Pitoňák, Štefan Gunár, Vladimír Karas, Marek Boroš, Juraj Leštach, Juraj Junger.
Príčiny: mužstvo síce vyhralo jesennú časť, ale netrénovalo, čo sa na jar zlepšilo, slabšia strelecká koncovka v jarnej časti, vzájomný zápas s Kružnou prehralo, s Rož. Bystrým doma a s Pačou doma stratilo ďalšie body v tabuľke.
Predbehol: FK Apex Kružná
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-