Výbor
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zabrel
Tréner: Tibor Krištof
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča: V. Slaná – N. Slaná 1:3, gól: Kuzma, o 3. miesto: V. Slaná – dorast Rožňava 5:0, góly: F. Gallo 4, Kuzma
Výsledky na jeseň
Vyšná Slaná – Betliar 4:0 (3:0), Góly: F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, B. Kuzma (11 m)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, J. Barnák (74. P. Šimon), P. Zabrel (46. M. Gallo), O. Kračún (85. M. Oravec), A. Rogos
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:4 (0:3), Góly: M. Hadar, B. Kuzma (11 m), P. Zabrel, P. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (46. P. Šimon), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, O. Kračún (77. T. Gebe), P. Zabrel, M. Hadar (57. M. Oravec)
Vyšná Slaná – Rudná 3:2 (3:2), Góly: J. Barnák, M. Fifik, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (90. T. Gebe), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, P. Zabrel (46. O. Kračún), A. Rogos, J. Barnák (55. P. Šimon)
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:9 (0:3), Góly: B. Kuzma 4, P. Zabrel, M. Gallo 2, O. Kračún 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (68. M. Oravec), B. Kuzma, M. Gallo, M. Vido, P. Zabrel, J. Barnák (70. M. Benedikty), M. Hadar, M. Revaj (55. A. Rogos), P. Šimon, O. Kračún
Vyšná Slaná – Honce 10:0 (4:0), Góly: B. Kuzma 3 , F. Gallo 3 , M. Gallo, O. Liptai , Molčan, Rogos
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:1 (0:1), Gól: Kračún
Vyšná Slaná – Dedinky nehralo sa – hostia nepricestovali
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 0:2 (0:1) , Góly: Kračún, Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik, P. Rogos, O. Kračún, M. Gallo (89. T. Gebe), M. Hadar, J. Barnák
Vyšná Slaná – Nižná Slaná 4:0 (3:0), Góly: B. Kuzma 3, T. Gebe
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik (46. P. Šimon), P. Rogos, O. Kračún (57. T. Gebe), A. Rogos, F. Gallo, J. Barnák (65. M. Gallo)
Drnava – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: F. Gallo 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, P. Rogos, A. Rogos (86. J. Barnák), M. Hadar, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, F. Gallo, M. Gallo (57. T. Gebe)
Vyšná Slaná – Hrhov 6:3 (3:3), Góly: B. Kuzma 3 , M. Fifik 2, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (78. M. Oravec), M. Vido, P. Rogos, A. Rogos, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, T. Gebe (53. P. Šimon), B. Kuzma, J. Barnák (66. M. Hadar)
Bohúňovo – Vyšná Slaná 0:2 (0:2), Góly: B. Kuzma, vlastný
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (73. T. Gebe), B. Kuzma, F. Gallo, O. Liptai, J. Barnák (80. M. Revaj)
Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 0:1 (0:1)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (56. P. Šimon), B. Kuzma, F. Gallo, P. Rogos, O. Liptai
Betliar – Vyšná Slaná 4:1 (1:0), Gól: Lindák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos (33. T. Gebe (76. M. Oravec) ), O. Liptai, J. Barnák, P. Šimon
|
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 1. triedy 2015/2016
|
Poznámka: Dedinky sa odhlásili v priebehu súťaže
Zimná príprava
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:1 (0:0), Gól: P. Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: Lindák – F. Gallo, M. Gallo, Bendík, Molčan, Liptai, Fifik, J. Barnák, Krásny, T. Gebe, Zabriel, striedal M. Poliak
Výsledky na jar
Vyšná Slaná – Jablonov n/T 2:0 (2:0), Góly: O. Kračún, M. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, T. Gebe (66. J. Ambrúž), M. Fifik, O. Kračún (82. M. Poliak), M. Bendík
Rudná – Vyšná Slaná 1:1 (1:0), Gól: F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, M. Fifik (46. P. Šimon), M. Hadar, O. Kračún (82. M. Poliak), F. Gallo
Vyšná Slaná – Vlachovo 2:1 (1:1) , Góly: B. Kuzma, F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Rogos, J. Barnák, M. Hadar (59. T. Gebe), F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, M. Revaj (46. A. Rogos), B. Kuzma
Honce – Vyšná Slaná 2:5 (2:4), Góly: Zabrel, Liptai 2, F. Gallo, Gebe
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 1:2 (0:2), Gól: A. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, P. Zabrel, A. Rogos, M. Fifik, O. Liptai, T. Gebe (46. M. Poliak), J. Barnák, M. Molčan (75. M. Vido), O. Kračún
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 4:0 (1:0), Góly: F. Gallo 2, M. Poliak, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, T. Gebe, O. Liptai, M. Molčan, M. Poliak, J. Barnák, O. Kračún, F. Gallo
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: M. Gallo, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, M. Molčan, M. Poliak (29. B. Kuzma), J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar (70. T. Gebe), P. Zabrel (46. P. Šimon)
Vyšná Slaná – Drnava 1:1 (0:1), Gól: vlastný
Hrhov – Vyšná Slaná 0:3 (0:2), Góly: Kuzma 3
Vyšná Slaná – Bohúňovo 5:2 (1:1), Góly: P. Zabrel, M. Gallo 2, M. Fifik, M. Poliak
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar, B. Kuzma, P. Zabrel, M. Vido (46. M. Poliak)
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: Liptai, Kuzma
Strelci:
23 gólov: B. Kuzma
11 gólov: F. Gallo
7 gólov: M. Gallo
6 gólov: Kračún, Zabrel
4 góly: Liptai, Fifik
3 góly: Barnák
2 góly: P. Rogos, Gebe, Poliak
1 gól: Hadar, Molčan, Lindák, A. Rogos
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.