Výbor
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zabrel
Tréner: Tibor Krištof
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča: V. Slaná – N. Slaná 1:3, gól: Kuzma, o 3. miesto: V. Slaná – dorast Rožňava 5:0, góly: F. Gallo 4, Kuzma
Výsledky na jeseň
Vyšná Slaná – Betliar 4:0 (3:0), Góly: F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, B. Kuzma (11 m)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, J. Barnák (74. P. Šimon), P. Zabrel (46. M. Gallo), O. Kračún (85. M. Oravec), A. Rogos
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:4 (0:3), Góly: M. Hadar, B. Kuzma (11 m), P. Zabrel, P. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (46. P. Šimon), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, O. Kračún (77. T. Gebe), P. Zabrel, M. Hadar (57. M. Oravec)
Vyšná Slaná – Rudná 3:2 (3:2), Góly: J. Barnák, M. Fifik, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (90. T. Gebe), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, P. Zabrel (46. O. Kračún), A. Rogos, J. Barnák (55. P. Šimon)
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:9 (0:3), Góly: B. Kuzma 4, P. Zabrel, M. Gallo 2, O. Kračún 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (68. M. Oravec), B. Kuzma, M. Gallo, M. Vido, P. Zabrel, J. Barnák (70. M. Benedikty), M. Hadar, M. Revaj (55. A. Rogos), P. Šimon, O. Kračún
Vyšná Slaná – Honce 10:0 (4:0), Góly: B. Kuzma 3 , F. Gallo 3 , M. Gallo, O. Liptai , Molčan, Rogos
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:1 (0:1), Gól: Kračún
Vyšná Slaná – Dedinky nehralo sa – hostia nepricestovali
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 0:2 (0:1) , Góly: Kračún, Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik, P. Rogos, O. Kračún, M. Gallo (89. T. Gebe), M. Hadar, J. Barnák
Vyšná Slaná – Nižná Slaná 4:0 (3:0), Góly: B. Kuzma 3, T. Gebe
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik (46. P. Šimon), P. Rogos, O. Kračún (57. T. Gebe), A. Rogos, F. Gallo, J. Barnák (65. M. Gallo)
Drnava – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: F. Gallo 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, P. Rogos, A. Rogos (86. J. Barnák), M. Hadar, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, F. Gallo, M. Gallo (57. T. Gebe)
Vyšná Slaná – Hrhov 6:3 (3:3), Góly: B. Kuzma 3 , M. Fifik 2, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (78. M. Oravec), M. Vido, P. Rogos, A. Rogos, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, T. Gebe (53. P. Šimon), B. Kuzma, J. Barnák (66. M. Hadar)
Bohúňovo – Vyšná Slaná 0:2 (0:2), Góly: B. Kuzma, vlastný
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (73. T. Gebe), B. Kuzma, F. Gallo, O. Liptai, J. Barnák (80. M. Revaj)
Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 0:1 (0:1)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (56. P. Šimon), B. Kuzma, F. Gallo, P. Rogos, O. Liptai
Betliar – Vyšná Slaná 4:1 (1:0), Gól: Lindák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos (33. T. Gebe (76. M. Oravec) ), O. Liptai, J. Barnák, P. Šimon
|
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 1. triedy 2015/2016
|
Poznámka: Dedinky sa odhlásili v priebehu súťaže
Zimná príprava
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:1 (0:0), Gól: P. Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: Lindák – F. Gallo, M. Gallo, Bendík, Molčan, Liptai, Fifik, J. Barnák, Krásny, T. Gebe, Zabriel, striedal M. Poliak
Výsledky na jar
Vyšná Slaná – Jablonov n/T 2:0 (2:0), Góly: O. Kračún, M. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, T. Gebe (66. J. Ambrúž), M. Fifik, O. Kračún (82. M. Poliak), M. Bendík
Rudná – Vyšná Slaná 1:1 (1:0), Gól: F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, M. Fifik (46. P. Šimon), M. Hadar, O. Kračún (82. M. Poliak), F. Gallo
Vyšná Slaná – Vlachovo 2:1 (1:1) , Góly: B. Kuzma, F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Rogos, J. Barnák, M. Hadar (59. T. Gebe), F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, M. Revaj (46. A. Rogos), B. Kuzma
Honce – Vyšná Slaná 2:5 (2:4), Góly: Zabrel, Liptai 2, F. Gallo, Gebe
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 1:2 (0:2), Gól: A. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, P. Zabrel, A. Rogos, M. Fifik, O. Liptai, T. Gebe (46. M. Poliak), J. Barnák, M. Molčan (75. M. Vido), O. Kračún
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 4:0 (1:0), Góly: F. Gallo 2, M. Poliak, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, T. Gebe, O. Liptai, M. Molčan, M. Poliak, J. Barnák, O. Kračún, F. Gallo
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: M. Gallo, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, M. Molčan, M. Poliak (29. B. Kuzma), J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar (70. T. Gebe), P. Zabrel (46. P. Šimon)
Vyšná Slaná – Drnava 1:1 (0:1), Gól: vlastný
Hrhov – Vyšná Slaná 0:3 (0:2), Góly: Kuzma 3
Vyšná Slaná – Bohúňovo 5:2 (1:1), Góly: P. Zabrel, M. Gallo 2, M. Fifik, M. Poliak
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar, B. Kuzma, P. Zabrel, M. Vido (46. M. Poliak)
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: Liptai, Kuzma
Strelci:
23 gólov: B. Kuzma
11 gólov: F. Gallo
7 gólov: M. Gallo
6 gólov: Kračún, Zabrel
4 góly: Liptai, Fifik
3 góly: Barnák
2 góly: P. Rogos, Gebe, Poliak
1 gól: Hadar, Molčan, Lindák, A. Rogos
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-