Výbor
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zabrel
Tréner: Tibor Krištof
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča: V. Slaná – N. Slaná 1:3, gól: Kuzma, o 3. miesto: V. Slaná – dorast Rožňava 5:0, góly: F. Gallo 4, Kuzma
Výsledky na jeseň
Vyšná Slaná – Betliar 4:0 (3:0), Góly: F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, B. Kuzma (11 m)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, J. Barnák (74. P. Šimon), P. Zabrel (46. M. Gallo), O. Kračún (85. M. Oravec), A. Rogos
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:4 (0:3), Góly: M. Hadar, B. Kuzma (11 m), P. Zabrel, P. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (46. P. Šimon), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, O. Kračún (77. T. Gebe), P. Zabrel, M. Hadar (57. M. Oravec)
Vyšná Slaná – Rudná 3:2 (3:2), Góly: J. Barnák, M. Fifik, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (90. T. Gebe), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, P. Zabrel (46. O. Kračún), A. Rogos, J. Barnák (55. P. Šimon)
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:9 (0:3), Góly: B. Kuzma 4, P. Zabrel, M. Gallo 2, O. Kračún 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (68. M. Oravec), B. Kuzma, M. Gallo, M. Vido, P. Zabrel, J. Barnák (70. M. Benedikty), M. Hadar, M. Revaj (55. A. Rogos), P. Šimon, O. Kračún
Vyšná Slaná – Honce 10:0 (4:0), Góly: B. Kuzma 3 , F. Gallo 3 , M. Gallo, O. Liptai , Molčan, Rogos
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:1 (0:1), Gól: Kračún
Vyšná Slaná – Dedinky nehralo sa – hostia nepricestovali
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 0:2 (0:1) , Góly: Kračún, Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik, P. Rogos, O. Kračún, M. Gallo (89. T. Gebe), M. Hadar, J. Barnák
Vyšná Slaná – Nižná Slaná 4:0 (3:0), Góly: B. Kuzma 3, T. Gebe
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik (46. P. Šimon), P. Rogos, O. Kračún (57. T. Gebe), A. Rogos, F. Gallo, J. Barnák (65. M. Gallo)
Drnava – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: F. Gallo 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, P. Rogos, A. Rogos (86. J. Barnák), M. Hadar, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, F. Gallo, M. Gallo (57. T. Gebe)
Vyšná Slaná – Hrhov 6:3 (3:3), Góly: B. Kuzma 3 , M. Fifik 2, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (78. M. Oravec), M. Vido, P. Rogos, A. Rogos, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, T. Gebe (53. P. Šimon), B. Kuzma, J. Barnák (66. M. Hadar)
Bohúňovo – Vyšná Slaná 0:2 (0:2), Góly: B. Kuzma, vlastný
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (73. T. Gebe), B. Kuzma, F. Gallo, O. Liptai, J. Barnák (80. M. Revaj)
Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 0:1 (0:1)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (56. P. Šimon), B. Kuzma, F. Gallo, P. Rogos, O. Liptai
Betliar – Vyšná Slaná 4:1 (1:0), Gól: Lindák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos (33. T. Gebe (76. M. Oravec) ), O. Liptai, J. Barnák, P. Šimon
|
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 1. triedy 2015/2016
|
Poznámka: Dedinky sa odhlásili v priebehu súťaže
Zimná príprava
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:1 (0:0), Gól: P. Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: Lindák – F. Gallo, M. Gallo, Bendík, Molčan, Liptai, Fifik, J. Barnák, Krásny, T. Gebe, Zabriel, striedal M. Poliak
Výsledky na jar
Vyšná Slaná – Jablonov n/T 2:0 (2:0), Góly: O. Kračún, M. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, T. Gebe (66. J. Ambrúž), M. Fifik, O. Kračún (82. M. Poliak), M. Bendík
Rudná – Vyšná Slaná 1:1 (1:0), Gól: F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, M. Fifik (46. P. Šimon), M. Hadar, O. Kračún (82. M. Poliak), F. Gallo
Vyšná Slaná – Vlachovo 2:1 (1:1) , Góly: B. Kuzma, F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Rogos, J. Barnák, M. Hadar (59. T. Gebe), F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, M. Revaj (46. A. Rogos), B. Kuzma
Honce – Vyšná Slaná 2:5 (2:4), Góly: Zabrel, Liptai 2, F. Gallo, Gebe
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 1:2 (0:2), Gól: A. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, P. Zabrel, A. Rogos, M. Fifik, O. Liptai, T. Gebe (46. M. Poliak), J. Barnák, M. Molčan (75. M. Vido), O. Kračún
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 4:0 (1:0), Góly: F. Gallo 2, M. Poliak, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, T. Gebe, O. Liptai, M. Molčan, M. Poliak, J. Barnák, O. Kračún, F. Gallo
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: M. Gallo, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, M. Molčan, M. Poliak (29. B. Kuzma), J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar (70. T. Gebe), P. Zabrel (46. P. Šimon)
Vyšná Slaná – Drnava 1:1 (0:1), Gól: vlastný
Hrhov – Vyšná Slaná 0:3 (0:2), Góly: Kuzma 3
Vyšná Slaná – Bohúňovo 5:2 (1:1), Góly: P. Zabrel, M. Gallo 2, M. Fifik, M. Poliak
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar, B. Kuzma, P. Zabrel, M. Vido (46. M. Poliak)
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: Liptai, Kuzma
Strelci:
23 gólov: B. Kuzma
11 gólov: F. Gallo
7 gólov: M. Gallo
6 gólov: Kračún, Zabrel
4 góly: Liptai, Fifik
3 góly: Barnák
2 góly: P. Rogos, Gebe, Poliak
1 gól: Hadar, Molčan, Lindák, A. Rogos
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.