Výbor
Predseda: Ing. Dušan Gallo
Tajomník: Ing. Vladimír Lukáč
Vedúci mužstva: Roman Zabrel
Tréner: Tibor Krištof
Letná príprava
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča: V. Slaná – N. Slaná 1:3, gól: Kuzma, o 3. miesto: V. Slaná – dorast Rožňava 5:0, góly: F. Gallo 4, Kuzma
Výsledky na jeseň
Vyšná Slaná – Betliar 4:0 (3:0), Góly: F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, B. Kuzma (11 m)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, J. Barnák (74. P. Šimon), P. Zabrel (46. M. Gallo), O. Kračún (85. M. Oravec), A. Rogos
Jablonov n/T – Vyšná Slaná 1:4 (0:3), Góly: M. Hadar, B. Kuzma (11 m), P. Zabrel, P. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (46. P. Šimon), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, O. Kračún (77. T. Gebe), P. Zabrel, M. Hadar (57. M. Oravec)
Vyšná Slaná – Rudná 3:2 (3:2), Góly: J. Barnák, M. Fifik, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, P. Rogos, M. Gallo (90. T. Gebe), M. Fifik, F. Gallo, M. Vido, P. Zabrel (46. O. Kračún), A. Rogos, J. Barnák (55. P. Šimon)
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:9 (0:3), Góly: B. Kuzma 4, P. Zabrel, M. Gallo 2, O. Kračún 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (68. M. Oravec), B. Kuzma, M. Gallo, M. Vido, P. Zabrel, J. Barnák (70. M. Benedikty), M. Hadar, M. Revaj (55. A. Rogos), P. Šimon, O. Kračún
Vyšná Slaná – Honce 10:0 (4:0), Góly: B. Kuzma 3 , F. Gallo 3 , M. Gallo, O. Liptai , Molčan, Rogos
Krh. Dlhá Lúka – Vyšná Slaná 1:1 (0:1), Gól: Kračún
Vyšná Slaná – Dedinky nehralo sa – hostia nepricestovali
Dlhá Ves – Vyšná Slaná 0:2 (0:1) , Góly: Kračún, Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik, P. Rogos, O. Kračún, M. Gallo (89. T. Gebe), M. Hadar, J. Barnák
Vyšná Slaná – Nižná Slaná 4:0 (3:0), Góly: B. Kuzma 3, T. Gebe
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, B. Kuzma, M. Vido, P. Zabrel, M. Fifik (46. P. Šimon), P. Rogos, O. Kračún (57. T. Gebe), A. Rogos, F. Gallo, J. Barnák (65. M. Gallo)
Drnava – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: F. Gallo 2
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, P. Rogos, A. Rogos (86. J. Barnák), M. Hadar, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, F. Gallo, M. Gallo (57. T. Gebe)
Vyšná Slaná – Hrhov 6:3 (3:3), Góly: B. Kuzma 3 , M. Fifik 2, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan (78. M. Oravec), M. Vido, P. Rogos, A. Rogos, P. Zabrel, M. Fifik, O. Kračún, T. Gebe (53. P. Šimon), B. Kuzma, J. Barnák (66. M. Hadar)
Bohúňovo – Vyšná Slaná 0:2 (0:2), Góly: B. Kuzma, vlastný
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (73. T. Gebe), B. Kuzma, F. Gallo, O. Liptai, J. Barnák (80. M. Revaj)
Vyšná Slaná - Rožňavské Bystré 0:1 (0:1)
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún (56. P. Šimon), B. Kuzma, F. Gallo, P. Rogos, O. Liptai
Betliar – Vyšná Slaná 4:1 (1:0), Gól: Lindák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Vido, A. Rogos, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos (33. T. Gebe (76. M. Oravec) ), O. Liptai, J. Barnák, P. Šimon
|
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
|
Konečná tabuľka 1. triedy 2015/2016
|
Poznámka: Dedinky sa odhlásili v priebehu súťaže
Zimná príprava
Vlachovo – Vyšná Slaná 0:1 (0:0), Gól: P. Zabrel
VYŠNÁ SLANÁ: Lindák – F. Gallo, M. Gallo, Bendík, Molčan, Liptai, Fifik, J. Barnák, Krásny, T. Gebe, Zabriel, striedal M. Poliak
Výsledky na jar
Vyšná Slaná – Jablonov n/T 2:0 (2:0), Góly: O. Kračún, M. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, T. Gebe (66. J. Ambrúž), M. Fifik, O. Kračún (82. M. Poliak), M. Bendík
Rudná – Vyšná Slaná 1:1 (1:0), Gól: F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Zabrel, B. Kuzma, P. Rogos, J. Barnák, M. Fifik (46. P. Šimon), M. Hadar, O. Kračún (82. M. Poliak), F. Gallo
Vyšná Slaná – Vlachovo 2:1 (1:1) , Góly: B. Kuzma, F. Gallo
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Molčan, M. Gallo, P. Rogos, J. Barnák, M. Hadar (59. T. Gebe), F. Gallo, P. Zabrel, O. Kračún, M. Revaj (46. A. Rogos), B. Kuzma
Honce – Vyšná Slaná 2:5 (2:4), Góly: Zabrel, Liptai 2, F. Gallo, Gebe
Vyšná Slaná – Krh. Dlhá Lúka 1:2 (0:2), Gól: A. Rogos
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, P. Zabrel, A. Rogos, M. Fifik, O. Liptai, T. Gebe (46. M. Poliak), J. Barnák, M. Molčan (75. M. Vido), O. Kračún
Vyšná Slaná – Dlhá Ves 4:0 (1:0), Góly: F. Gallo 2, M. Poliak, J. Barnák
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, T. Gebe, O. Liptai, M. Molčan, M. Poliak, J. Barnák, O. Kračún, F. Gallo
Nižná Slaná – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: M. Gallo, B. Kuzma
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, M. Molčan, M. Poliak (29. B. Kuzma), J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar (70. T. Gebe), P. Zabrel (46. P. Šimon)
Vyšná Slaná – Drnava 1:1 (0:1), Gól: vlastný
Hrhov – Vyšná Slaná 0:3 (0:2), Góly: Kuzma 3
Vyšná Slaná – Bohúňovo 5:2 (1:1), Góly: P. Zabrel, M. Gallo 2, M. Fifik, M. Poliak
VYŠNÁ SLANÁ: R. Lindák – M. Gallo, P. Rogos, A. Rogos, J. Barnák, M. Fifik, F. Gallo, M. Hadar, B. Kuzma, P. Zabrel, M. Vido (46. M. Poliak)
Rožň. Bystré – Vyšná Slaná 1:2 (1:1), Góly: Liptai, Kuzma
Strelci:
23 gólov: B. Kuzma
11 gólov: F. Gallo
7 gólov: M. Gallo
6 gólov: Kračún, Zabrel
4 góly: Liptai, Fifik
3 góly: Barnák
2 góly: P. Rogos, Gebe, Poliak
1 gól: Hadar, Molčan, Lindák, A. Rogos
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).