Úradná správa ObFZ Rožňava č. 17 zo dňa 11.11.2021 ďalej riešila aj nasledovné:
DK-72 Zastavenie činnosti na 1 str. nepodmienečne za 5 alebo 9x ŽK podľa čl. 37/5a, 5b: Jakub Rochl 1245004 + 10 € (R. Bystré). DK-73 Zastavenie činnosti na 2 mesiace nepodmienečne podľa čl. 53/2b: Jozef Gulykás 1245107 + 10 € (Pača). DK-74 Zastavenie výkonu funkcie (kapitán družstva) na 2 mesiace nepodmienečne podľa čl. 53/3b: Ľubomír Gajdoš 1184168 + 10 € (Pača). DK-75 Zastavenie výkonu funkcie (vedúci družstva) na 2 mesiace nepodmienečne podľa čl. 53/3b: Dušan Vašuta 1003505 + 10 € (Pača). DK-76 Trestá TJ Sokol Pača finančnou pokutou 10 € za neuvedenie potrebných funkcionárov v zápise + 10 €. DK-77 Trestá MFK Dobšiná finančnou pokutou 10 € za neuvedenie potrebných funkcionárov v zápise + 10 € .
Pozrime sa na výsledky majstrovského futbalu 6. ligy ObFZ Rožňava v sobotu 13.11. a 14.11.2021:
D O S P E L Í
6. LIGA ObFZ ROŽŇAVA – 16. KOLO
ŠK Polom Gemerská Poloma – FK Hrhov 3:3 (1:2). G: L. Boňko 2, K. Šubovič – P. Ribár 2, R. Grosmann, ČK: M. Zatroch - 0, ŽK: K. Šubovič, M. Schvarz – R. Kardos, Z. Uveges, T. Tomesz , R: J. Šofranko – L. Gyenes, M. Vávrová. DS: J. Bobrík. D: 35.
POLOMA: Michal Ruszó – Miloš Schvarz (C), Jakub Polanecký, Denis Fajdek, Lukáš Jasenka, Matúš Kuchta (90´ L. Korintuš), Lukáš Boňko, Maroš Bakoš, Attila Kovács (55´ T. Szilágyi), Kristián Šubovič, Marko Zatroch.
HRHOV: Alexander Bartók – Attila Herczeg (C), Tamás Tomesz, Roman Grosmann, Róbert Kardos (57´ M. Hranyó), Gabriel Šmajda, Tomáš Zsigrai, Zoltán Uveges, Norvert Képeš, Peter Ribár, Dávid Jánosdeák (63´ M. Rybár).
Domáci hráči podali proti lepšiemu súperovi nádejný výkon. Dokázali v ňom dokonca dvojgólový náskok Hrhova z 1. polčasu zlikvidovať i napriek nepremenenému pokutovému kopu v 15. minúte. Po 70 minutách Polomčania dokonca viedli 3:2. Stačilo však, aby sa Marko Zatroch o 9 minút vykartoval, oslabil mužstvo a Hrhovčania vyrovnávajúci gól umiestnili do siete domáceho mužstva v 90. minúte hry. Smolný zápas pre Gemerskú Polomu. Ako sa povie: Holub im uletel z hrsti.
Sokol Pača – Tatran Betliar 1:4 (0:1). G: J. Bocko – M. Marciš, D. Szilardi, M. Oravec, G. Ongyik (vlastný), ŽK: bez kariet. R: P. Galík – R. Farkaš, D. Poťmák. DS: J. Kerekes. D: 30.
PAČA: Marcel Lopata (C) – Radovan Dlugoš, Gabriel Ongyik, Radovan Farkaš, Ľubomír Gajdoš, Ján Bocko, Ján Fazekaš, Matej Zagiba, Daniel Toplanský, Ľubomír Lukáč, Bohuslav Rupp (17´ M. Kollárik).
BETLIAR: Štefan Mišina – Samuel Cirbus, Viktor Mihalík (83´ M. Oravec), Dominik Szilardi, Martin Arvay, Ivan Lörinc (C), Boris Silárdi, Marián Marciš, Ján Čižmár, Marek Kováč, Róbert Imre.
Potrestaný Sokol sa doma proti favoritovi z Betliara iba ťažko presadzoval. Keď si však dal Pačanský hráč za stavu 1:2 vlastný gól Ongyikom, bolo prakticky rozhodnuté. Do konca zápasu chýbalo 10 minút a na ich konci ešte pridal Oravec za Betliar štvrtý gól. Hostia sa tak dotiahli v tabuľke na piate miesto a ešte majú zápas s Gemerskou Hôrkou k dobru.
FK Baník Drnava – FK Lipovník 5:1 (2:0). G: K. Šoltés a J. Rencsok po 2, J. Bernáth – D. Bollo, ŽK: R. Kovács – ČK: R. Szucs a N. Vozár. R: J. Szor – J. Gyenes, P. Béreš. DS: Š. Bodnár. D: 48.
DRNAVA: Gabriel Józsa – Peter Búlik (C), Róbert Kovács, Daniel Tisza (46´ K. Bakoš), Jaroslav Barczi, Jakub Maliňák (86´ A. Anna), Gellért Zsilla, Brian Šoltés, Jozef Rencsok, Tomáš Fábián (69´ J. Bernáth), Kilián Šoltés.
LIPOVNÍK: Tomáš Józsa – Norbert Vozár, Patrik Luspaj, Oto Farkaš, Dominik Kardos, Roland Szücs, Roland Szucs, Tomáš Répási, Róbert Juhász, Attila Gorgei (C), Dávid Bollo.
Derby zápas sa skončil jednoznačným víťazstvom domácich Baníkov, ktorí si postupne vylepšujú svoje postavenie v tabuľke ziskom 3 bodov. Pomohlo im k tomu udelenie 4 žltých kariet pre hráčov hostí Norberta Vozára a Rolanda Szucsa, ktorí postupne v závere zápasu museli odísť z ihriska. Domáci navyše nevyužili pokutový kop svojím najlepším strelcom Kiliánom Šoltésom.
MFK Dobšiná – FK Gemerská Hôrka 1:3 (1:1). G: R. Gotthardt – Cs. Valaszkay, R. Volčko, R. Kardos, ŽK: R. Gotthardt – D. Bodnár, N. Radič. R: L. Lorincz – V. Babik, K. Baczúk, DS: F. Drenko. D: 45.
DOBŠINÁ: Bohuš Kašpar – Marek Ogurčák, Stanislav Ogurčák, Peter Fabián (C), Adam Labuda, Róbert Gotthardt, Mário Tokarčík, Matúš Smrek, Tomáš Korfanta, Ivan Gallo, Peter Revay.
HÔRKA: Jozef Šálek – Csaba Valaszkay, Dávid Bodnár, Štefan Tóth, Richard Szkokan (C), Norbert Radič, Mikuláš Lukáč, Roland Volčko, Róbert Miglavic, Tomáš Čech, Richard Kardos.
Dobšinčania mali poslednú možnosť opustiť posledné miesto v tohtoročnej tabuľke. Aj preto sa smelo pustili do lepšie postaveného mužstva v súťaži. Podarilo sa im už v 18. minúte ujať vedenia, ktoré však vydržalo iba deväť minút. V druhom polčase strelili hostia do brány Dobšinej ešte dva góly a pohodlne si odviezli domov aj tri body. Tie im pri upevnení 2. miesta veľmi pomohli, pretože z dohrávky majú ešte doma za súpera Betliar a v tomto zápase sa rozhodne, kto na ktorom mieste skončí po 16. kole.
OFK Vyšná Slaná – Baník Rožňavské Bystré – hostia oznámili, že na zápas nepricestujú!
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO 16. NEDOHRANOM KOLE 2021/22
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 13 | 11 | 1 | 1 | 49:10 | 34 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 13 | 10 | 0 | 3 | 44:20 | 30 |
| 3. | ZK Dlhá Ves | 13 | 9 | 2 | 2 | 44:14 | 29 |
| 4. | Baník Rožň. Bystré | 13 | 8 | 1 | 4 | 26:19 | 25 |
| 5. | Tatran Betliar | 13 | 7 | 3 | 3 | 33:18 | 24 |
| 6. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | Rudná/MFK Rožňava B | 13 | 5 | 2 | 6 | 22:34 | 17 |
| 10. | Sokol Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 13 | 3 | 1 | 9 | 19:44 | 10 |
| 12. | Jednota Krh. Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 13. | Polom Gem. Poloma | 13 | 1 | 2 | 10 | 15:42 | 5 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
DOHRÁVKY ZÁPASOV JESENE: 21.11. o 13.00: Dlhá Ves – Rudná, 20.11. o 13.00: Gemerská Hôrka – Betliar, Gemerská Poloma - Pača.
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.