Výsledky na jeseň
Lipovník – K. Teplica 1:0, gól: Grecmacher
Lipovník - Dlhá Ves 3:0, góly: Fabian, Korintuš, Debnár
Lipovník – Kovstav 2:2, góly: Hagovský, Grecmacher
Rejdová – Lipovník 1:1, gól: Fabian
Lipovník – Nižná Slaná 5:1, góly: Korintuš, Grecmacher 2, Filčák, Cabada
Vlachovo – Lipovník 3:3, góly: Klinko 2, Fabian
Dedinky – Lipovník 0:5, góly: Olexa 2, Debnár 2, Grecmacher
Lipovník – Štítnik 2:0, góly: Fabian 2
V. Slaná – Lipovník 2:4, góly: Filčák 2, Klinko, Ondrejčík
Lipovník – Plešivec 1:0
Krh. Podhradie – Lipovník 0:2, góly: Olexa, Grecmacher
Rožň. Bystré – Lipovník 1:0
Lipovník – Dobšiná 6:0
Kun. Teplica – Lipovník 1:0
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Lipovník 4:3, góly: Fabian 2, Grecmacher
Lipovník – Krh. Podhradie 2:1, góly: Filčák, Podracký
Kovstav – Lipovník 0:0
Lipovník – Rejdová 3:1, góly: Fabian, Grecmacher 2
Nižná Slaná – Lipovník 3:0
Lipovník – Vlachovo 3:1, góly: Szekeres, Korintuš 2
Lipovník – Dedinky 3:0, góly: Fabian, Grecmacher, Szekeres
Štítnik – Lipovník 3:1, gól: Karnay
Lipovník – Vyšná Slaná 7:1, góly: Debnár 2, Fabian 2, Grecmacher 2, Milko
Plešivec – Lipovník 1:2, góly: Grecmacher, Fabian
Lipovník – Rož. Bystré 6:0, góly: Fabian 5, Hagovský
Dobšiná – Lipovník 5:3, góly: Fabian, Anna, Grecmacher
TABUĽKA PO JESENNEJ ČASTI
1. Rožňava B 13 9 3 1 36:11 30
2. Dlhá Ves 12 8 2 2 20:16 26
3. Krh. Podhradie 13 8 2 3 28:17 26
4. Vlachovo 13 6 2 5 39:28 23
5. Nižná Slaná 13 6 1 6 38:33 19
6. Rejdová 13 6 1 6 24:24 19
7. Kunova Teplica 13 5 3 5 23:22 18
8. Dobšiná 13 5 2 6 24:38 17
9. Kovstav 12 4 4 4 19:13 16
10. Dedinky 13 4 3 6 28:23 15
11. Plešivec 13 4 2 7 18:17 14
12. Rožň. Bystré 13 4 2 7 18:35 14
13. Štítnik 13 2 3 8 17:30 9
14. Vyšná Slaná 13 2 1 10 15:50 7
KONEČNÁ TABUĽKA
1. Kunova Teplica 26 17 4 5 57:28 55
2. Rožňava B 26 16 4 6 69:32 52
3. Krh. Podhradie 26 14 5 7 50:36 47
4. Dlhá Ves 26 14 3 9 59:44 45
5. Dobšiná 26 14 2 10 58:55 44
6. Plešivec 26 12 4 10 51:32 40
7. Rejdová 26 12 1 13 49:54 37
8. Vlachovo 26 10 6 12 58:54 36
9. Nižná Slaná 26 11 2 13 67:56 35
10. Kovstav 26 9 5 12 41:38 32
11. Dedinky 26 9 4 13 53:56 31
12. Vyšná Slaná 26 9 1 16 44:86 28
13. Štítnik 26 6 4 16 42:58 22
14. Rožň. Bystré 26 5 3 17 27:96 18
Najlepší strelci: Ladislav Fabian (19 gólov), Tibor Grecmacher (17 gólov)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.