1962 / 1963
Rožňava – Lokomotíva Košice 3:2
Lubeník – Rožňava 4:5 , góly: Marciš, Köteles 4
Rožňava – Lubeník 1:4, gól: Köteles
Rožňava – VSS B 2:0, góly: Köteles 2
Lokomotíva Košice – Rožňava 18:0
Rožňava – Real Madrid 6:1
Rožňava: Betler – Turay, Kľučovský, Mády, Krzák, Kmec, Bakoš, Oravec, Ičo, Dubay, Šalamon, striedali Taško, Tomajko
1963 / 1964
Rožňava – Lokomotíva Košice 0:0
Rožňava: Kmec – Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Goga, Gašpar, Klučovský, Lovacký,
Bakoš, striedali Szöllös, Šalamon I, Šalamon III
Rožňava – Rožň. Bystré 5:1 , góly: Krzák 2, Bakoš, Lovacký, Šalamon I
Rožňava: Šalamon II – Šalamon I, Oravec, Ičo, Gašparec, Goga, Milko, Lovacký, Dubay, Bakoš, Krzák, striedali Gašpar, Tomajko
1964 / 1965
Rožňava – Vietnam 1:9 (1:2), gól: Krzák, 1600 divákov
Rožňava – Somsaly Bányász 3:2
VSŽ – Rožňava 6:4, góly: Krzák 3, Gašpar
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Dubay, Doboš, Milko, Klučovský, Lisoň, Veverica, Krzák, striedali Gašparec, Lovacký, Bakoš
Rožňava – Jelšava 8:1, góly: Krzák 5, Lisoň, Lovacký, Dubay
V roku 1964 4. júla K. Teplica zohrala I. medzinárodný zápas s mužstvom z Maďarska s Keszthelyem. Zostava: Kovács Gejza, Farkas Ján, Drenko Eugen, Szedmák, Vojtech, Tohol Mikuláš, Szedmák, Dezider, Balázs Karol, Brezina Arpád, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Drenko Štefan, Ragyina Ján.
Zápas sa skončil výhrou K. Teplice v pomere 3:2. Odvetný zápas bol zohraný dňa 8. júla 1964 v zostave: Kovács Gejza, Farkas Ján, Szedmák Dezider, Balázs Karol, Drenko Eugen, Drenko Štefan 2, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Hajdú Ján, Brezina Karol, Ragyina Ján.
Obidva zápasy rozhodoval Roxer Ján z Rožňavy.
góly: Ragyina J. 2, Brezina H. 2, Šturman Št. 1, Krupár Št. 1 a Hajdú Ján 1. Ďalší medzinárodný zápas s mužstvom Bénreve zo susedného Maďarska zohrala K. Teplica 25. júla 1965 a zvíťazila v pomere 6:2.
K. Teplica – Lubeník 3:10 (1:6)
1965 / 1966
G. Hôrka – Rožňava 2:2, góly: Lisoň, Krzák
Plešivec – Rožňava 2:2
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Goga, Lisoň, Milko, Lovacký, Dubay, Miškovič, Krzák, striedali Rusňák, Laubert, Gašparec
Rožňava – Fiľakovo 2:4, góly: Lovacký 2
Rož. Bystré – Rožňava 1:5, góly: Milko 2, Šalamon 2, Dubay , 100 divákov
Rudábánya - Rožňava 1:3, góly: Krzák, Köteles, Klučovský
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Lovacký, Goga, Krzák, Laubert, Klučovský, Šalamon I, Köteles
VSS – Rožňava 1:0
Rožňava: Šalamon III – Gašparec, Šalamon II, Ičo, Štefánik, Lovacký, Goga, Šalamon I, Köteles, striedal Laubert
K. Teplica – Rožňava 2:1
Rožňava – AC Nitra 2:1, góly: Danko, Goga
K. Teplica – Jelšava 3:3 (1:3), góly: Š. Drenko 2, Kočiš, tréner: Ragyina,
300 divákov, rozhodoval Šimko
1969 / 1970
Rožňava – Dobšiná 4:0, góly: Majoroš, Ruszó, Slovák, Šalamon
1971 / 1972
Rožňava – Olomouc 4:1, góly: Mráz 2, Deméň, Gašpar, 200 divákov
Rožňava: Z. Šalamon – Gašpar, J. Šalamon, Lázar – Benedek, Čampis, Ruszó – Benco, Milko, Mráz, Deméň
N. Slaná – Lubeník
1974 / 1975
N. Slaná – VSŽ Košice
1976 / 1977
Rožňava – Slovan Bratislava 3:11, góly: Boroš, Milko Baník
Rožňava: Šalamon - Rybár, Kesi, Ambrózy, Lörinc, Ambrúž, Baník, Milko, Boroš, Benco, Gallo, striedali: Dorkin, Filický, Teleczký, Dávid
N. Slaná – Jelšava 1:2
1979 / 1980
Rožňava – Dobšiná 9:1
Gočovo – Rožňava 5:0
Jelšava – K. Teplica 2:1
K. Teplica – Jelšava 1:0
1982 / 1983
Rožňava – ČSAD B. Bystrica 3:0
Lučenec – Rožňava 4:3 , góly: Baláž 2, Strelka
Rožňava – Slavošovce 2:1
IS Košice – Rožňava 2:7
Sirk – Rožňava 6:0
Rožňava – Revúca 2:0
Brzotín – Rožňava 0:10
Rožňava – Dlhá Ves 7:1
Rožňava – IS Košice 1:2
Rožňava – V. Slaná 11:1
1983 / 1984
Rožňava – ZŤS Košice 1:4
Čaňa – Rožňava 3:2
Jelšava – Rožňava 4:2, góly: Zatroch, Keményi
Sp. N. Ves – Rožňava 2:2
G. Poloma – Jelšava 0:6
1984 / 1985
Rožňava – Lokomotíva Košice 5:0, prípravný zápas Rožňava – Jelšava 3:1
1985 / 1986
Rožňava – Polonia Premysl 5:0, góly: Majerčák 3, Zatroch, Baláž
1990 / 1991
K. Teplica – Lokomotíva Košice (bývalí hráči) 4:10 (1:5), góly: Gonosz, Baláž, Keményi 2 – Andrejko 3 , Kozák 2, Pavúk 2, Móder, Hoholko, Mičinský
K. Teplica: Buš – Gonosz, Hajdu, Lukáč, Sedmák, Kotváč (Kafka), Baláž (Kemény), Milko, Baláž, Jánošdeák (Slavinskij)
Lokomotíva: Bomba (Báňa) – Ištók (Vilner), Hoholko, Kunzo, Bodnár, Szatmári (Mičinský), Pavúk, Kozák, Danko, Andrejko, Móder
K. Teplica – Brezno 3:1
Brezno – K. Teplica 1:0
K. Teplica – Godollo 3:0
1991 / 1992
Rožňava – Jelšava 1:4, gól: Kurian
Rožňava – Jelšava 1:4
Slovenský pohár: Rožňava – Čaňa 2:2 , góly: Pollák, Kurian
Rožňava – K. Teplica 5:0 , góly: Kurian 2, Žiak, Orabinec, Šlosár
Rožňava – Krh. D. Lúka 9:1
Sp. N. Ves – Rožňava 3:3 , góly: Gallo , Čižmár Leng
Krásna – Rožňava 0:2, góly: Pollák, Orabinec
VSŽ – Rožňava 1:2, góly: Ivan, Zdechovan
Lubeník – Rožňava 3:0
R. Sobota – Rožňava 3:2, góly: Ivan 2
Lubeník – Rožňava 0:0
Lučenec – Rožňava 2:1, gól: Gallo
Rožňava – Lučenec 0:0
Lokomotíva Košice – K. Teplica 2:2, góly: Koch 2
Jelšava – K. Teplica 4:0
K. Teplica – G. Poloma 5:2
K. Teplica – Čaňa 4:2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Benco 3, Gonosz, Petruš, Sz. Drenko, Furman
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
1992 / 1993
K. Teplica – Detva 3:3, góly: Benco, Mikloško, Kotváč
K. Teplica – Jelšava 2:4 , góly: Petruš 2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Gonosz , Petruš, S. Drenko, Furman, Benco 3
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
K. Teplica – Godollo 3:0
K. Teplica – G. Poloma 2:2
Sirk – K. Teplica 4:6
Sirk – K. Teplica 4:7, góly: Kulik 3, Vojtašovič 2, Kotváč, Kočiš
Sp. N. Ves – Rožňava 4:2 , góly: Golenya 2
Rožňava – Jelšava 1:0, gól: M. Gallo
Rožňava – Bardejov 0:2
Rožňava – DAC D. Streda 3:1, góly: Golenya 2, Gallo
Jelšava – Rožňava 0:4 , góly: Majerčák 2, Gallo 2
B. Bystrica – Rožňava 2:1 , gól: Gallo
Moldava - Rožňava 3:3, góly: Čižmár 2, Šlosár
Rožňava – Svit 3:2 , góly: Majerčák 2 , Golenya
Rožňava – Lubeník 2:1
Lubeník – Rožňava 2:2, góly: Majerčák, Golenya
Rožňava – Moldava 2:2 , góly: Gallo, Golenya
Svit – Rožňava , góly: Golenya, vlastný
Rožňava – Valaliky 6:1, góly: Gallo 2, Majerčák 2, Čižmár, Hajdúk
Slovenský pohár
Revúca – Rožňava 1:2 , góly: Gallo, Golenya
Rožňava – Moldava 4:0, góly: Gallo 2, Kamenský, Majerčák
Finále: Rožňava – Palín 3:1, góly: Gallo 2, Szekeres, 500 divákov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).