1962 / 1963
Rožňava – Lokomotíva Košice 3:2
Lubeník – Rožňava 4:5 , góly: Marciš, Köteles 4
Rožňava – Lubeník 1:4, gól: Köteles
Rožňava – VSS B 2:0, góly: Köteles 2
Lokomotíva Košice – Rožňava 18:0
Rožňava – Real Madrid 6:1
Rožňava: Betler – Turay, Kľučovský, Mády, Krzák, Kmec, Bakoš, Oravec, Ičo, Dubay, Šalamon, striedali Taško, Tomajko
1963 / 1964
Rožňava – Lokomotíva Košice 0:0
Rožňava: Kmec – Oravec, Štefánik, Dubay, Ičo, Krzák, Goga, Gašpar, Klučovský, Lovacký,
Bakoš, striedali Szöllös, Šalamon I, Šalamon III
Rožňava – Rožň. Bystré 5:1 , góly: Krzák 2, Bakoš, Lovacký, Šalamon I
Rožňava: Šalamon II – Šalamon I, Oravec, Ičo, Gašparec, Goga, Milko, Lovacký, Dubay, Bakoš, Krzák, striedali Gašpar, Tomajko
1964 / 1965
Rožňava – Vietnam 1:9 (1:2), gól: Krzák, 1600 divákov
Rožňava – Somsaly Bányász 3:2
VSŽ – Rožňava 6:4, góly: Krzák 3, Gašpar
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Dubay, Doboš, Milko, Klučovský, Lisoň, Veverica, Krzák, striedali Gašparec, Lovacký, Bakoš
Rožňava – Jelšava 8:1, góly: Krzák 5, Lisoň, Lovacký, Dubay
V roku 1964 4. júla K. Teplica zohrala I. medzinárodný zápas s mužstvom z Maďarska s Keszthelyem. Zostava: Kovács Gejza, Farkas Ján, Drenko Eugen, Szedmák, Vojtech, Tohol Mikuláš, Szedmák, Dezider, Balázs Karol, Brezina Arpád, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Drenko Štefan, Ragyina Ján.
Zápas sa skončil výhrou K. Teplice v pomere 3:2. Odvetný zápas bol zohraný dňa 8. júla 1964 v zostave: Kovács Gejza, Farkas Ján, Szedmák Dezider, Balázs Karol, Drenko Eugen, Drenko Štefan 2, Krupár Štefan, Šturman Štefan, Hajdú Ján, Brezina Karol, Ragyina Ján.
Obidva zápasy rozhodoval Roxer Ján z Rožňavy.
góly: Ragyina J. 2, Brezina H. 2, Šturman Št. 1, Krupár Št. 1 a Hajdú Ján 1. Ďalší medzinárodný zápas s mužstvom Bénreve zo susedného Maďarska zohrala K. Teplica 25. júla 1965 a zvíťazila v pomere 6:2.
K. Teplica – Lubeník 3:10 (1:6)
1965 / 1966
G. Hôrka – Rožňava 2:2, góly: Lisoň, Krzák
Plešivec – Rožňava 2:2
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Goga, Lisoň, Milko, Lovacký, Dubay, Miškovič, Krzák, striedali Rusňák, Laubert, Gašparec
Rožňava – Fiľakovo 2:4, góly: Lovacký 2
Rož. Bystré – Rožňava 1:5, góly: Milko 2, Šalamon 2, Dubay , 100 divákov
Rudábánya - Rožňava 1:3, góly: Krzák, Köteles, Klučovský
Rožňava: Šalamon III – Gašpar, Štefánik, Ičo, Lovacký, Goga, Krzák, Laubert, Klučovský, Šalamon I, Köteles
VSS – Rožňava 1:0
Rožňava: Šalamon III – Gašparec, Šalamon II, Ičo, Štefánik, Lovacký, Goga, Šalamon I, Köteles, striedal Laubert
K. Teplica – Rožňava 2:1
Rožňava – AC Nitra 2:1, góly: Danko, Goga
K. Teplica – Jelšava 3:3 (1:3), góly: Š. Drenko 2, Kočiš, tréner: Ragyina,
300 divákov, rozhodoval Šimko
1969 / 1970
Rožňava – Dobšiná 4:0, góly: Majoroš, Ruszó, Slovák, Šalamon
1971 / 1972
Rožňava – Olomouc 4:1, góly: Mráz 2, Deméň, Gašpar, 200 divákov
Rožňava: Z. Šalamon – Gašpar, J. Šalamon, Lázar – Benedek, Čampis, Ruszó – Benco, Milko, Mráz, Deméň
N. Slaná – Lubeník
1974 / 1975

N. Slaná – VSŽ Košice
1976 / 1977
Rožňava – Slovan Bratislava 3:11, góly: Boroš, Milko Baník
Rožňava: Šalamon - Rybár, Kesi, Ambrózy, Lörinc, Ambrúž, Baník, Milko, Boroš, Benco, Gallo, striedali: Dorkin, Filický, Teleczký, Dávid
N. Slaná – Jelšava 1:2
1979 / 1980
Rožňava – Dobšiná 9:1
Gočovo – Rožňava 5:0
Jelšava – K. Teplica 2:1
K. Teplica – Jelšava 1:0
1982 / 1983
Rožňava – ČSAD B. Bystrica 3:0
Lučenec – Rožňava 4:3 , góly: Baláž 2, Strelka
Rožňava – Slavošovce 2:1
IS Košice – Rožňava 2:7
Sirk – Rožňava 6:0
Rožňava – Revúca 2:0
Brzotín – Rožňava 0:10
Rožňava – Dlhá Ves 7:1
Rožňava – IS Košice 1:2
Rožňava – V. Slaná 11:1
1983 / 1984
Rožňava – ZŤS Košice 1:4
Čaňa – Rožňava 3:2
Jelšava – Rožňava 4:2, góly: Zatroch, Keményi
Sp. N. Ves – Rožňava 2:2
G. Poloma – Jelšava 0:6
1984 / 1985
Rožňava – Lokomotíva Košice 5:0, prípravný zápas Rožňava – Jelšava 3:1
1985 / 1986
Rožňava – Polonia Premysl 5:0, góly: Majerčák 3, Zatroch, Baláž
1990 / 1991
K. Teplica – Lokomotíva Košice (bývalí hráči) 4:10 (1:5), góly: Gonosz, Baláž, Keményi 2 – Andrejko 3 , Kozák 2, Pavúk 2, Móder, Hoholko, Mičinský
K. Teplica: Buš – Gonosz, Hajdu, Lukáč, Sedmák, Kotváč (Kafka), Baláž (Kemény), Milko, Baláž, Jánošdeák (Slavinskij)
Lokomotíva: Bomba (Báňa) – Ištók (Vilner), Hoholko, Kunzo, Bodnár, Szatmári (Mičinský), Pavúk, Kozák, Danko, Andrejko, Móder
K. Teplica – Brezno 3:1
Brezno – K. Teplica 1:0
K. Teplica – Godollo 3:0
1991 / 1992
Rožňava – Jelšava 1:4, gól: Kurian
Rožňava – Jelšava 1:4
Slovenský pohár: Rožňava – Čaňa 2:2 , góly: Pollák, Kurian
Rožňava – K. Teplica 5:0 , góly: Kurian 2, Žiak, Orabinec, Šlosár
Rožňava – Krh. D. Lúka 9:1
Sp. N. Ves – Rožňava 3:3 , góly: Gallo , Čižmár Leng
Krásna – Rožňava 0:2, góly: Pollák, Orabinec
VSŽ – Rožňava 1:2, góly: Ivan, Zdechovan
Lubeník – Rožňava 3:0
R. Sobota – Rožňava 3:2, góly: Ivan 2
Lubeník – Rožňava 0:0
Lučenec – Rožňava 2:1, gól: Gallo
Rožňava – Lučenec 0:0
Lokomotíva Košice – K. Teplica 2:2, góly: Koch 2
Jelšava – K. Teplica 4:0
K. Teplica – G. Poloma 5:2
K. Teplica – Čaňa 4:2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Benco 3, Gonosz, Petruš, Sz. Drenko, Furman
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
1992 / 1993
K. Teplica – Detva 3:3, góly: Benco, Mikloško, Kotváč
K. Teplica – Jelšava 2:4 , góly: Petruš 2
G. Poloma – K. Teplica 0:7, góly: Gonosz , Petruš, S. Drenko, Furman, Benco 3
K. Teplica – Jelšava 1:0, gól: Koch
K. Teplica – Godollo 3:0
K. Teplica – G. Poloma 2:2
Sirk – K. Teplica 4:6
Sirk – K. Teplica 4:7, góly: Kulik 3, Vojtašovič 2, Kotváč, Kočiš
Sp. N. Ves – Rožňava 4:2 , góly: Golenya 2
Rožňava – Jelšava 1:0, gól: M. Gallo
Rožňava – Bardejov 0:2
Rožňava – DAC D. Streda 3:1, góly: Golenya 2, Gallo
Jelšava – Rožňava 0:4 , góly: Majerčák 2, Gallo 2
B. Bystrica – Rožňava 2:1 , gól: Gallo
Moldava - Rožňava 3:3, góly: Čižmár 2, Šlosár
Rožňava – Svit 3:2 , góly: Majerčák 2 , Golenya
Rožňava – Lubeník 2:1
Lubeník – Rožňava 2:2, góly: Majerčák, Golenya
Rožňava – Moldava 2:2 , góly: Gallo, Golenya
Svit – Rožňava , góly: Golenya, vlastný
Rožňava – Valaliky 6:1, góly: Gallo 2, Majerčák 2, Čižmár, Hajdúk
Slovenský pohár
Revúca – Rožňava 1:2 , góly: Gallo, Golenya
Rožňava – Moldava 4:0, góly: Gallo 2, Kamenský, Majerčák
Finále: Rožňava – Palín 3:1, góly: Gallo 2, Szekeres, 500 divákov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-