Výsledky na jeseň:
Radzovce – Jesenské 1:2, góly: Múčik
Jesenské – Hajnáčka 0:2
Málinec – Jesenské 4:2, góly: Bodnár, Lipták
Jesenské – Dolná Strehová 4:0, góly: Mihályi 2, Jonáš, Lipták
Buzitka – Jesenské 2:0
Jesenské – Príbelce 0:0
Lubeník – Jesenské 1:3, góly: Múčik, Mihályi 2
Jesenské – Olováry 2:0, góly: Kókai, Lipták
Tomášovce – Jesenské 0:0
Jesenské – Santrio Láza 0:1
Hnúšťa – Jesenské 0:3, góly: Hruška, Múčik 2
Čebovce – Jesenské 1:1, gól: Bial
Jesenské – Kokava n. / R. 7:0, góly: Bodnár 2, Bial 2, Andráši, Szabó, Lipták
Výsledky na jar:
Jesenské – Radzovce 1:2, gól: Jonáš
Hajnáčka – Jesenské 3:0
Jesenské – Málinec 1:0, gól: Melich vlastný
Dolná Strehová – Jesenské 0:3, góly: Zibrin 2, Lipták
Jesenské – Buzitka 2:1, góly: Lakatoš, Jonáš
Príbelce – Jesenské 1:0
Jesenské – Lubeník 8:1, góly: Bial 2, Čavnický 3, Zibrin, Jonáš, Lipták
Olováry – Jesenské 3:2, góly: Zibrin, Buriš vlastný – Bial vlastný
Jesenské – Tomášovce 7:0, góly: Lakatoš 2, Lipták 2, Bial, vlastný Šlosiar, vlastný Grekčo
Santrio Láza – Jesenské 3:1, gól: Bial
Jesenské – Hnúšťa 1:1, gól: Bial – vlastný Lipták
Jesenské – Čebovce 3:1, góly: Lakatoš 2, Bial
Kokava n. / R. – Jesenské 3:0
Strelci:
14 – František Zibrin
9 – Adrián Bial
8 – Juraj Lipták
5 – Kristián Lakatoš
4 – Alexander Mihályi, František Zibrin, Gergö Jonáš
3 – Dávid Bodnár, Szilárd Čavnický
1 – Kristián Kókai, Oliver Andráši, Tomáš Szabó, Lukáš Hruška
Tabuľka V. ligy skupiny D SsFZ po jesennej časti
| 1. | Príbelce | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:11 | 30 |
| 2. | Santrio Láza | 13 | 8 | 3 | 2 | 26:15 | 27 |
| 3. | Hajnáčka | 13 | 8 | 2 | 3 | 36:15 | 26 |
| 4. | Málinec | 13 | 7 | 4 | 2 | 48:17 | 25 |
| 5. | Olováry | 13 | 7 | 3 | 3 | 34:17 | 24 |
| 6. | Jesenské | 13 | 6 | 3 | 4 | 24:12 | 21 |
| 7. | Čebovce | 13 | 5 | 5 | 3 | 22:17 | 20 |
| 8. | Buzitka | 13 | 4 | 6 | 3 | 17:17 | 18 |
| 9. | Hnúšťa | 13 | 5 | 2 | 6 | 16:23 | 17 |
| 10. | Tomášovce | 13 | 4 | 3 | 6 | 23:20 | 15 |
| 11. | Kokava | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:36 | 12 |
| 12. | Lubeník | 13 | 3 | 1 | 9 | 15:45 | 10 |
| 13. | Radzovce | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:40 | 8 |
| 14. | Dolná Strehová | 13 | 0 | 0 | 13 | 5:59 | 0 |
Konečná tabuľka V. ligy skupiny D
| 1. | TJ D Príbelce | 26 | 19 | 5 | 2 | 88:22 | 62 |
| 2. | TJ Santrio Láza | 26 | 18 | 5 | 3 | 79:26 | 59 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 19 | 2 | 5 | 76:35 | 59 |
| 4. | OFK Olováry | 26 | 16 | 3 | 7 | 70:41 | 51 |
| 5. | TJ Jednota Málinec | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:35 | 46 |
| 6. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 13 | 6 | 7 | 59:30 | 45 |
| 7. | FK Jesenské | 26 | 12 | 4 | 10 | 53:31 | 40 |
| 8. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 9 | 6 | 11 | 33:40 | 33 |
| 9. | OŠK Radzovce | 26 | 9 | 3 | 14 | 52:64 | 30 |
| 10. | 1. FK Buzitka | 26 | 6 | 9 | 11 | 28:44 | 27 |
| 11. | Slovan Tomášovce | 26 | 7 | 4 | 15 | 41:73 | 25 |
| 12. | TJ Štart Kokava n/Rimavicou | 26 | 7 | 3 | 16 | 44:84 | 24 |
| 13. | FK Obec Lubeník | 26 | 5 | 1 | 20 | 39:115 | 16 |
| 14. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 0 | 1 | 25 | 7:118 | 1 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.