Výsledky na jeseň:
Radzovce – Jesenské 1:2, góly: Múčik
Jesenské – Hajnáčka 0:2
Málinec – Jesenské 4:2, góly: Bodnár, Lipták
Jesenské – Dolná Strehová 4:0, góly: Mihályi 2, Jonáš, Lipták
Buzitka – Jesenské 2:0
Jesenské – Príbelce 0:0
Lubeník – Jesenské 1:3, góly: Múčik, Mihályi 2
Jesenské – Olováry 2:0, góly: Kókai, Lipták
Tomášovce – Jesenské 0:0
Jesenské – Santrio Láza 0:1
Hnúšťa – Jesenské 0:3, góly: Hruška, Múčik 2
Čebovce – Jesenské 1:1, gól: Bial
Jesenské – Kokava n. / R. 7:0, góly: Bodnár 2, Bial 2, Andráši, Szabó, Lipták
Výsledky na jar:
Jesenské – Radzovce 1:2, gól: Jonáš
Hajnáčka – Jesenské 3:0
Jesenské – Málinec 1:0, gól: Melich vlastný
Dolná Strehová – Jesenské 0:3, góly: Zibrin 2, Lipták
Jesenské – Buzitka 2:1, góly: Lakatoš, Jonáš
Príbelce – Jesenské 1:0
Jesenské – Lubeník 8:1, góly: Bial 2, Čavnický 3, Zibrin, Jonáš, Lipták
Olováry – Jesenské 3:2, góly: Zibrin, Buriš vlastný – Bial vlastný
Jesenské – Tomášovce 7:0, góly: Lakatoš 2, Lipták 2, Bial, vlastný Šlosiar, vlastný Grekčo
Santrio Láza – Jesenské 3:1, gól: Bial
Jesenské – Hnúšťa 1:1, gól: Bial – vlastný Lipták
Jesenské – Čebovce 3:1, góly: Lakatoš 2, Bial
Kokava n. / R. – Jesenské 3:0
Strelci:
14 – František Zibrin
9 – Adrián Bial
8 – Juraj Lipták
5 – Kristián Lakatoš
4 – Alexander Mihályi, František Zibrin, Gergö Jonáš
3 – Dávid Bodnár, Szilárd Čavnický
1 – Kristián Kókai, Oliver Andráši, Tomáš Szabó, Lukáš Hruška
Tabuľka V. ligy skupiny D SsFZ po jesennej časti
| 1. | Príbelce | 13 | 9 | 3 | 1 | 42:11 | 30 |
| 2. | Santrio Láza | 13 | 8 | 3 | 2 | 26:15 | 27 |
| 3. | Hajnáčka | 13 | 8 | 2 | 3 | 36:15 | 26 |
| 4. | Málinec | 13 | 7 | 4 | 2 | 48:17 | 25 |
| 5. | Olováry | 13 | 7 | 3 | 3 | 34:17 | 24 |
| 6. | Jesenské | 13 | 6 | 3 | 4 | 24:12 | 21 |
| 7. | Čebovce | 13 | 5 | 5 | 3 | 22:17 | 20 |
| 8. | Buzitka | 13 | 4 | 6 | 3 | 17:17 | 18 |
| 9. | Hnúšťa | 13 | 5 | 2 | 6 | 16:23 | 17 |
| 10. | Tomášovce | 13 | 4 | 3 | 6 | 23:20 | 15 |
| 11. | Kokava | 13 | 3 | 3 | 7 | 21:36 | 12 |
| 12. | Lubeník | 13 | 3 | 1 | 9 | 15:45 | 10 |
| 13. | Radzovce | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:40 | 8 |
| 14. | Dolná Strehová | 13 | 0 | 0 | 13 | 5:59 | 0 |
Konečná tabuľka V. ligy skupiny D
| 1. | TJ D Príbelce | 26 | 19 | 5 | 2 | 88:22 | 62 |
| 2. | TJ Santrio Láza | 26 | 18 | 5 | 3 | 79:26 | 59 |
| 3. | FC 98 Hajnáčka | 26 | 19 | 2 | 5 | 76:35 | 59 |
| 4. | OFK Olováry | 26 | 16 | 3 | 7 | 70:41 | 51 |
| 5. | TJ Jednota Málinec | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:35 | 46 |
| 6. | TJ Vinohrad Čebovce | 26 | 13 | 6 | 7 | 59:30 | 45 |
| 7. | FK Jesenské | 26 | 12 | 4 | 10 | 53:31 | 40 |
| 8. | FK Iskra Hnúšťa | 26 | 9 | 6 | 11 | 33:40 | 33 |
| 9. | OŠK Radzovce | 26 | 9 | 3 | 14 | 52:64 | 30 |
| 10. | 1. FK Buzitka | 26 | 6 | 9 | 11 | 28:44 | 27 |
| 11. | Slovan Tomášovce | 26 | 7 | 4 | 15 | 41:73 | 25 |
| 12. | TJ Štart Kokava n/Rimavicou | 26 | 7 | 3 | 16 | 44:84 | 24 |
| 13. | FK Obec Lubeník | 26 | 5 | 1 | 20 | 39:115 | 16 |
| 14. | TJ Prameň Dolná Strehová | 26 | 0 | 1 | 25 | 7:118 | 1 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-