Rozloženie postov
Brankári: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký
Obrancovia: M. Fifik, M. Vido, P. Rogos, M. Galajda, Ľ. Vido
Záložníci: A. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, V. Gallo, M. Ďuriško
Útočníci: T. Krištof, M. Kraus, O. Gallo, V. Vysoký, R. Revúcky, M. Rochfaluši.
Výsledky na jeseň
V. Slaná – Rejdová 2:2, góly: S. Vysoký, V. Gallo
Vlachovo – V. Slaná 1:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Kružná 3:1, góly: Revúcky, Rogos, Ďuriško
Dedinky – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Plešivec 4:2, góly: O. Gallo 2, M. Vido, J. Lukáč
N. Slaná – V. Slaná 0:3, góly: O. Gallo, J. Lukáč, S. Vysoký
V. Slaná – Dlhá Ves 7:1, góly: O. Gallo 2, R. Rogos 2, S. Vysoký 2, V. Gallo
V. Slaná – Krh. Podhradie 1:0, gól: Ďuriško
Lipovník – V. Slaná 3:0
V. Slaná – Kovstav 3:1, góly: P. Rogos 2, Galajda
Rožň. Bystré – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dobšiná 4:2, góly: Galajda, S. Vysoký 2, V. Gallo
Pača – V. Slaná 1:1, gól: Ďuriško
Výsledky na jar
Rejdová – V. Slaná 2:1, gól: Krištof
V. Slaná – Vlachovo 3:0, góly: V. Gallo, M. Fifik, S. Vysoký
Kružná – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dedinky 2:4, góly: Revúcky, V. Gallo
Plešivec – V. Slaná 3:0
V. Slaná – N. Slaná 3:5, góly: Ďuriško, M. Vido, Revúcky
Dlhá Ves – V. Slaná 4:2, góly: M. Vido, V. Gallo
Krh. Podhradie – V. Slaná 3:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Lipovník 1:4, gól: V. Gallo
Kovstav – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Rož. Bystré 5:1, góly: M. Vido 2, J. Lukáč, Rochfaluši, P. Rogos
Dobšiná – V. Slaná 2:1, gól: Lukáč
V. Slaná - Pača 5:1, góly: M. Vido 3, S. Vysoký, Kraus
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Dedinky | 13 | 9 | 2 | 2 | 42:22 | 29 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 1 | 4 | 38:21 | 21 |
| 3 | Vyšná Slaná | 13 | 7 | 3 | 3 | 29:18 | 24 |
| 4. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 30:30 | 21 |
| 5. | Krh. Podhradie | 13 | 6 | 2 | 5 | 27:22 | 20 |
| 6, | Kovstav | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:24 | 20 |
| 7. | Plešivec | 13 | 6 | 2 | 5 | 26:24 | 20 |
| 8. | Lipovník | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:18 | 19 |
| 9. | Dobšiná | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:37 | 18 |
| 10. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:29 | 14 |
| 11. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 20:18 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:39 | 14 |
| 13. | Pača | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:48 | 8 |
| 14. | Nižná Slaná | 13 | 1 | 2 | 9 | 16:39 | 5 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 4 | 9 | 59:57 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 63:48 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:59 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 53:54 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:52 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 52:60 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 58:82 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
Najlepší strelec: po jeseni: 7 – S. Vysoký, celkove: 9 – S. Vysoký, V. Gallo
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-