Rozloženie postov
Brankári: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký
Obrancovia: M. Fifik, M. Vido, P. Rogos, M. Galajda, Ľ. Vido
Záložníci: A. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, V. Gallo, M. Ďuriško
Útočníci: T. Krištof, M. Kraus, O. Gallo, V. Vysoký, R. Revúcky, M. Rochfaluši.
Výsledky na jeseň
V. Slaná – Rejdová 2:2, góly: S. Vysoký, V. Gallo
Vlachovo – V. Slaná 1:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Kružná 3:1, góly: Revúcky, Rogos, Ďuriško
Dedinky – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Plešivec 4:2, góly: O. Gallo 2, M. Vido, J. Lukáč
N. Slaná – V. Slaná 0:3, góly: O. Gallo, J. Lukáč, S. Vysoký
V. Slaná – Dlhá Ves 7:1, góly: O. Gallo 2, R. Rogos 2, S. Vysoký 2, V. Gallo
V. Slaná – Krh. Podhradie 1:0, gól: Ďuriško
Lipovník – V. Slaná 3:0
V. Slaná – Kovstav 3:1, góly: P. Rogos 2, Galajda
Rožň. Bystré – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dobšiná 4:2, góly: Galajda, S. Vysoký 2, V. Gallo
Pača – V. Slaná 1:1, gól: Ďuriško
Výsledky na jar
Rejdová – V. Slaná 2:1, gól: Krištof
V. Slaná – Vlachovo 3:0, góly: V. Gallo, M. Fifik, S. Vysoký
Kružná – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dedinky 2:4, góly: Revúcky, V. Gallo
Plešivec – V. Slaná 3:0
V. Slaná – N. Slaná 3:5, góly: Ďuriško, M. Vido, Revúcky
Dlhá Ves – V. Slaná 4:2, góly: M. Vido, V. Gallo
Krh. Podhradie – V. Slaná 3:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Lipovník 1:4, gól: V. Gallo
Kovstav – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Rož. Bystré 5:1, góly: M. Vido 2, J. Lukáč, Rochfaluši, P. Rogos
Dobšiná – V. Slaná 2:1, gól: Lukáč
V. Slaná - Pača 5:1, góly: M. Vido 3, S. Vysoký, Kraus
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Dedinky | 13 | 9 | 2 | 2 | 42:22 | 29 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 1 | 4 | 38:21 | 21 |
| 3 | Vyšná Slaná | 13 | 7 | 3 | 3 | 29:18 | 24 |
| 4. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 30:30 | 21 |
| 5. | Krh. Podhradie | 13 | 6 | 2 | 5 | 27:22 | 20 |
| 6, | Kovstav | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:24 | 20 |
| 7. | Plešivec | 13 | 6 | 2 | 5 | 26:24 | 20 |
| 8. | Lipovník | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:18 | 19 |
| 9. | Dobšiná | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:37 | 18 |
| 10. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:29 | 14 |
| 11. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 20:18 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:39 | 14 |
| 13. | Pača | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:48 | 8 |
| 14. | Nižná Slaná | 13 | 1 | 2 | 9 | 16:39 | 5 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 4 | 9 | 59:57 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 63:48 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:59 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 53:54 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:52 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 52:60 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 58:82 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
Najlepší strelec: po jeseni: 7 – S. Vysoký, celkove: 9 – S. Vysoký, V. Gallo
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.