Rozloženie postov
Brankári: R. Rochfaluši, O. Romok, J. Vysoký
Obrancovia: M. Fifik, M. Vido, P. Rogos, M. Galajda, Ľ. Vido
Záložníci: A. Rogos, S. Vysoký, J. Lukáč, R. Rogos, V. Gallo, M. Ďuriško
Útočníci: T. Krištof, M. Kraus, O. Gallo, V. Vysoký, R. Revúcky, M. Rochfaluši.
Výsledky na jeseň
V. Slaná – Rejdová 2:2, góly: S. Vysoký, V. Gallo
Vlachovo – V. Slaná 1:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Kružná 3:1, góly: Revúcky, Rogos, Ďuriško
Dedinky – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Plešivec 4:2, góly: O. Gallo 2, M. Vido, J. Lukáč
N. Slaná – V. Slaná 0:3, góly: O. Gallo, J. Lukáč, S. Vysoký
V. Slaná – Dlhá Ves 7:1, góly: O. Gallo 2, R. Rogos 2, S. Vysoký 2, V. Gallo
V. Slaná – Krh. Podhradie 1:0, gól: Ďuriško
Lipovník – V. Slaná 3:0
V. Slaná – Kovstav 3:1, góly: P. Rogos 2, Galajda
Rožň. Bystré – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dobšiná 4:2, góly: Galajda, S. Vysoký 2, V. Gallo
Pača – V. Slaná 1:1, gól: Ďuriško
Výsledky na jar
Rejdová – V. Slaná 2:1, gól: Krištof
V. Slaná – Vlachovo 3:0, góly: V. Gallo, M. Fifik, S. Vysoký
Kružná – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Dedinky 2:4, góly: Revúcky, V. Gallo
Plešivec – V. Slaná 3:0
V. Slaná – N. Slaná 3:5, góly: Ďuriško, M. Vido, Revúcky
Dlhá Ves – V. Slaná 4:2, góly: M. Vido, V. Gallo
Krh. Podhradie – V. Slaná 3:1, gól: V. Gallo
V. Slaná – Lipovník 1:4, gól: V. Gallo
Kovstav – V. Slaná 2:0
V. Slaná – Rož. Bystré 5:1, góly: M. Vido 2, J. Lukáč, Rochfaluši, P. Rogos
Dobšiná – V. Slaná 2:1, gól: Lukáč
V. Slaná - Pača 5:1, góly: M. Vido 3, S. Vysoký, Kraus
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Dedinky | 13 | 9 | 2 | 2 | 42:22 | 29 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 1 | 4 | 38:21 | 21 |
| 3 | Vyšná Slaná | 13 | 7 | 3 | 3 | 29:18 | 24 |
| 4. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 30:30 | 21 |
| 5. | Krh. Podhradie | 13 | 6 | 2 | 5 | 27:22 | 20 |
| 6, | Kovstav | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:24 | 20 |
| 7. | Plešivec | 13 | 6 | 2 | 5 | 26:24 | 20 |
| 8. | Lipovník | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:18 | 19 |
| 9. | Dobšiná | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:37 | 18 |
| 10. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:29 | 14 |
| 11. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 20:18 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:39 | 14 |
| 13. | Pača | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:48 | 8 |
| 14. | Nižná Slaná | 13 | 1 | 2 | 9 | 16:39 | 5 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 4 | 9 | 59:57 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 63:48 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 13 | 0 | 13 | 60:59 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 53:54 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:52 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 52:60 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 58:82 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:86 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
Najlepší strelec: po jeseni: 7 – S. Vysoký, celkove: 9 – S. Vysoký, V. Gallo
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-