nedeľa, 20 február 2022 15:03
FK Lokomotíva CHZ Dedinky v sezóne 1998/1999 Doporučený
Napísal(a) Ing. Š. Tomášik
Futbalový klub Lokomotíva CHZ Dedinky zanikol v priebehu jesene 2015, v minulosti účinkoval napríklad v 5. lige – JZ jednu sezónu (2005 / 2006). Blízko k postupu do 5. ligy bol aj v ročníku 1998 / 1999, kedy súperil o prvenstvo s FK Apex Kružná. Práve o účinkovaní v tejto sezóne je tento príspevok. K dispozícii je káder, letná príprava, výsledky na jeseň, výsledky na jar, tabuľky, umiestnenia v tabuľke počas sezóny a meno najlepšieho strelca.
Foto horný rad zľava: Ivan Tököly, František Korfanta - tréner, Stanislav Grančák, Milan Kuchár, Radko Litecký, Ondrej Kopkáš, Marek Sarnovský, Ľuboš Duda, Erik Mačejovský, Rastislav Šrenkel.
Dolný rad zľava: Rastislav Krempaský, Maroš Lacika, Maroš Korfanta, Roman Soják.
Káder: Milan Ogurčák, Maroš Lacika - Peter Ogurčák, Jozef Pamula, Erik Mačejovský, Róbert Kopkáš, Ondrej Kopkáš, Miloš Kollárik, Ľuboš Duda, Rastislav Krempaský, Rastislav Šrenkel, Maroš Korfanta, Ivan Tököly, Radko Litecký, Marek Sarnovský, Roman Soják, Miroslav Majerčák, Rastislav Čuchran, Vladimír Demjanovič, Milan Kuchár, Slavomír Kuchár, Emil Putnocký, Miroslav Sýkora, Stanislav Grančák, Marek Špiner.
Letná príprava:
Memoriál Jozefa Sarnovského: Dedinky – Nálepkovo 1:1, výhra domácich na penalty
finále: Dedinky – Gemerská Poloma 2:2, výhra domácich na penalty
Výsledky na jeseň:
Dedinky – Dlhá Ves 9:2, góly: Tököly 4, Pamula 4, Kopkáš
Dedinky – Plešivec 4:1 góly: Pamula 2, Šrenkel, Kopkáš
Nižná Slaná – Dedinky 2:4, góly: Mačejovský 3, Šrenkel
Dedinky – Vyšná Slaná 2:0, góly: Kopkáš, Mačejovský
Krh. Podhradie – Dedinky 2:2, góly: Mačejovský, Kopkáš
Dedinky – Lipovník 1:0, góly: Tököly
Kovstav – Dedinky 3:1, gól: Pamula
Dedinky – Rožň. Bystré 8:3, góly: Duda 2, Kopkáš 2 , Mačejovský, Litecký, Korfanta, Tököly
Dobšiná – Dedinky 1:2
Dedinky – Pača 6:2, góly: Tököly 3, Duda, Korfanta
Rejdová – Dedinky 1:1, gól: Kopkáš
Dedinky – Vlachovo 4:1
Kružná – Dedinky 4:0
Výsledky na jar:
Dlhá Ves – Dedinky 1:1
Dedinky – Nižná Slaná 4:0, góly: Litecký 2, Mačejovský, Tököly
Vyšná Slaná – Dedinky 2:4, góly: Kopkáš, Litecký, Mačejovský, Tököly
Dedinky – Dobšiná 5:2, góly: Tököly 2, Duda 2, Kopkáš
Rožň. Bystré – Dedinky 3:0
Plešivec – Dedinky 4:0
Dedinky – Krh. Podhradie 2:1
Lipovník – Dedinky 1:0
Dedinky – Kovstav 3:1, góly: Tököly 2, Kopkáš
Pača – Dedinky 0:0
Dedinky – Rejdová 1:1, gól: Korfanta
Vlachovo – Dedinky 3:2, góly: Kopkáš 2
Dedinky – Kružná 2:0, góly: Kopkáš, Mačejovský
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Dedinky | 13 | 9 | 2 | 2 | 42:22 | 29 |
| 2. | Kružná | 13 | 8 | 1 | 4 | 38:21 | 25 |
| 3. | Vyšná Slaná | 13 | 7 | 3 | 3 | 29:18 | 24 |
| 4. | Dlhá Ves | 13 | 6 | 3 | 4 | 30:30 | 21 |
| 5. | Krh. Podhradie | 13 | 6 | 2 | 5 | 27:22 | 20 |
| 6. | Kovstav | 13 | 6 | 2 | 5 | 33:24 | 20 |
| 7. | Plešivec | 13 | 6 | 2 | 5 | 26:24 | 20 |
| 8. | Lipovník | 13 | 6 | 1 | 6 | 23:18 | 19 |
| 9. | Dobšiná | 13 | 6 | 0 | 7 | 31:37 | 18 |
| 10. | Vlachovo | 13 | 4 | 2 | 7 | 26:29 | 14 |
| 11. | Rejdová | 13 | 4 | 2 | 7 | 20:18 | 14 |
| 12. | Rožň. Bystré | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:39 | 14 |
| 13. | Pača | 13 | 2 | 2 | 9 | 15:48 | 8 |
| 14. | Nižná Slaná | 13 | 1 | 2 | 9 | 16:39 | 5 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kružná | 26 | 17 | 3 | 6 | 80:37 | 53 |
| 2. | Dedinky | 26 | 15 | 5 | 6 | 66:41 | 50 |
| 3. | Dlhá Ves | 26 | 14 | 4 | 9 | 9:57 | 43 |
| 4. | Kovstav | 26 | 13 | 3 | 11 | 63:48 | 42 |
| 5. | Lipovník | 26 | 13 | 2 | 11 | 53:41 | 41 |
| 6. | Dobšiná | 26 | 1 | 0 | 13 | 60:59 | 39 |
| 7. | Krh. Podhradie | 26 | 11 | 4 | 11 | 54:49 | 37 |
| 8. | Rejdová | 26 | 11 | 3 | 12 | 53:54 | 36 |
| 9. | Plešivec | 26 | 11 | 3 | 12 | 49:51 | 36 |
| 10. | Vyšná Slaná | 26 | 10 | 3 | 13 | 53:52 | 33 |
| 11. | Vlachovo | 26 | 10 | 2 | 14 | 52:60 | 32 |
| 12. | Nižná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 58:82 | 29 |
| 13. | Rožň. Bystré | 26 | 9 | 2 | 15 | 52:85 | 29 |
| 14. | Pača | 26 | 6 | 4 | 16 | 34:78 | 22 |
Umiestnenia Dediniek v tabuľke počas sezóny:
Jeseň - vždy na 1. mieste
Jar - 14. kolo – 1. miesto, 15. a 16. kolo – 2. miesto, 17. – 21. kolo 1. miesto, od 22. kola do 26. kola 2. miesto
Najlepší strelec mužstva: Ivan Tököly – 15 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.