Letná príprava:
B. Bystrica B – Tisovec 3:0
Turnaj v Klenovci: Klenovec – Tisovec 0:1, gól: Bálint
finále: Fiľakovo – Tisovec 0:0, na penalty 6:5
Tisovec – Málinec 5:2, góly: Miklo, L. Brndiar, T. Brndiar, T. Šándor
Tisovec – Čierny Balog 3:1, góly: J. Hurák, Bálint 2
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň
Tisovec – B. Bystrica 0:5
Tisovec – Čadca 1:0, gól: Bobok
Veľký Krtíš – Tisovec 0:1, gól: Levický
Tisovec – Námestovo 3:2, góly: Bálint, Wollinger 2
Tisovec – Krásno n. / K. 3:2, góly: Levický, Podstavek, Lipták
Nová Baňa – Tisovec 5:0
Tisovec – Fiľakovo 2:0, góly: T. Šándor 2
Kysucké Nové Mesto – Tisovec 1:1, gól: Brndiar
Kremnička – Tisovec 4:0
Tisovec – Bánová 2:0, góly: T. Šándor 2
Závažná Poruba – Tisovec 2:0
Tisovec – Kalinovo 1:1, gól: Brndiar
Liptovská Štiavnica – Tisovec 5:1, gól: Hurák
Tisovec – Turany 3:2, góly: Lipták, Adamek, Brndiar
Lietavská Lúčka – Tisovec 0:0
Jar
B. Bystrica – Tisovec 1:0
Fiľakovo – Tisovec 0:2, góly: Brašeň, Bobok
Tisovec – Veľký Krtíš 1:1, gól: Slašťan
Tisovec – Nová Baňa 0:1
Bánová – Tisovec 5:2, góly: Brašeň, Brndiar
Tisovec – Kysucké Nové Mesto 1:0, gól: T. Šándor
Čadca – Tisovec 1:0
Tisovec – Liptovská Štiavnica 0:0
Kalinovo – Tisovec 2:1, gól: Brašeň
Tisovec – Závažná Poruba 1:1, gól: Brndiar
Námestovo – Tisovec 2:2, góly: Dragijský, Brašeň
Tisovec – Kremnička 0:2
Krásno n. / K. – Tisovec 1:0
Tisovec – Lietavská Lúčka 4:1, góly: Šándor, vlastný, Brašeň 2
Turany – Tisovec 2:0
Tabuľka 3. ligy – Stred po jesennej časti
| 1. | Ban. Bystrica | 15 | 12 | 2 | 1 | 41:8 | 38 |
| 2. | Kremnička | 15 | 10 | 2 | 4 | 40:12 | 32 |
| 3. | Námestovo | 15 | 10 | 2 | 3 | 36:15 | 32 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 15 | 8 | 5 | 2 | 35:16 | 29 |
| 5. | Kysucké Nové Mesto | 15 | 6 | 6 | 3 | 27:12 | 24 |
| 6. | Tisovec | 15 | 7 | 3 | 5 | 18:29 | 24 |
| 7. | Čadca | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:23 | 21 |
| 8. | Liet. Lúčka | 15 | 6 | 2 | 7 | 19:22 | 20 |
| 9. | V. Krtíš | 15 | 5 | 4 | 6 | 23:24 | 19 |
| 10. | Bánová | 14 | 5 | 4 | 5 | 10:11 | 19 |
| 11. | Nová Baňa | 15 | 6 | 1 | 8 | 23:28 | 19 |
| 12. | Závažná Poruba | 15 | 5 | 4 | 6 | 17:22 | 19 |
| 13. | Kalinovo | 15 | 4 | 3 | 8 | 11:23 | 15 |
| 14. | Krásno nad Kysucou | 15 | 2 | 3 | 10 | 9:32 | 9 |
| 15. | Turany | 15 | 2 | 1 | 12 | 11:42 | 7 |
| 16. | Fiľakovo | 14 | 0 | 5 | 9 | 6:29 | 5 |
Konečná tabuľka 3. ligy – stred
| 1. | MFK Bystrica | 30 | 23 | 4 | 3 | 60:17 | 73 |
| 2. | Kremnička | 30 | 21 | 4 | 5 | 78:24 | 67 |
| 3. | Námestovo | 30 | 18 | 5 | 7 | 58:32 | 59 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 30 | 14 | 9 | 7 | 53:38 | 51 |
| 5. | Záv. Poruba | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:37 | 42 |
| 6. | Nová Baňa | 30 | 13 | 2 | 15 | 39:46 | 41 |
| 7. | Čadca | 30 | 11 | 7 | 12 | 51:45 | 40 |
| 8. | Tisovec | 30 | 10 | 8 | 12 | 32:48 | 38 |
| 9. | Liet. Lúčka | 29 | 11 | 4 | 14 | 33:43 | 37 |
| 10. | Krásno n/K | 30 | 11 | 4 | 15 | 32:50 | 37 |
| 11. | Kalinovo | 30 | 10 | 6 | 14 | 22:39 | 36 |
| 12. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 8 | 11 | 11 | 38:37 | 35 |
| 13. | Bánová | 30 | 8 | 9 | 13 | 26:36 | 33 |
| 14. | Veľký Krtíš | 30 | 6 | 11 | 13 | 37:45 | 29 |
| 15. | Turany | 30 | 7 | 5 | 18 | 33:61 | 26 |
| 16. | Fiľakovo | 29 | 5 | 7 | 17 | 19:52 | 25 |
Najlepší strelec: Brašeň – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.