Letná príprava:
B. Bystrica B – Tisovec 3:0
Turnaj v Klenovci: Klenovec – Tisovec 0:1, gól: Bálint
finále: Fiľakovo – Tisovec 0:0, na penalty 6:5
Tisovec – Málinec 5:2, góly: Miklo, L. Brndiar, T. Brndiar, T. Šándor
Tisovec – Čierny Balog 3:1, góly: J. Hurák, Bálint 2
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň
Tisovec – B. Bystrica 0:5
Tisovec – Čadca 1:0, gól: Bobok
Veľký Krtíš – Tisovec 0:1, gól: Levický
Tisovec – Námestovo 3:2, góly: Bálint, Wollinger 2
Tisovec – Krásno n. / K. 3:2, góly: Levický, Podstavek, Lipták
Nová Baňa – Tisovec 5:0
Tisovec – Fiľakovo 2:0, góly: T. Šándor 2
Kysucké Nové Mesto – Tisovec 1:1, gól: Brndiar
Kremnička – Tisovec 4:0
Tisovec – Bánová 2:0, góly: T. Šándor 2
Závažná Poruba – Tisovec 2:0
Tisovec – Kalinovo 1:1, gól: Brndiar
Liptovská Štiavnica – Tisovec 5:1, gól: Hurák
Tisovec – Turany 3:2, góly: Lipták, Adamek, Brndiar
Lietavská Lúčka – Tisovec 0:0
Jar
B. Bystrica – Tisovec 1:0
Fiľakovo – Tisovec 0:2, góly: Brašeň, Bobok
Tisovec – Veľký Krtíš 1:1, gól: Slašťan
Tisovec – Nová Baňa 0:1
Bánová – Tisovec 5:2, góly: Brašeň, Brndiar
Tisovec – Kysucké Nové Mesto 1:0, gól: T. Šándor
Čadca – Tisovec 1:0
Tisovec – Liptovská Štiavnica 0:0
Kalinovo – Tisovec 2:1, gól: Brašeň
Tisovec – Závažná Poruba 1:1, gól: Brndiar
Námestovo – Tisovec 2:2, góly: Dragijský, Brašeň
Tisovec – Kremnička 0:2
Krásno n. / K. – Tisovec 1:0
Tisovec – Lietavská Lúčka 4:1, góly: Šándor, vlastný, Brašeň 2
Turany – Tisovec 2:0
Tabuľka 3. ligy – Stred po jesennej časti
| 1. | Ban. Bystrica | 15 | 12 | 2 | 1 | 41:8 | 38 |
| 2. | Kremnička | 15 | 10 | 2 | 4 | 40:12 | 32 |
| 3. | Námestovo | 15 | 10 | 2 | 3 | 36:15 | 32 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 15 | 8 | 5 | 2 | 35:16 | 29 |
| 5. | Kysucké Nové Mesto | 15 | 6 | 6 | 3 | 27:12 | 24 |
| 6. | Tisovec | 15 | 7 | 3 | 5 | 18:29 | 24 |
| 7. | Čadca | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:23 | 21 |
| 8. | Liet. Lúčka | 15 | 6 | 2 | 7 | 19:22 | 20 |
| 9. | V. Krtíš | 15 | 5 | 4 | 6 | 23:24 | 19 |
| 10. | Bánová | 14 | 5 | 4 | 5 | 10:11 | 19 |
| 11. | Nová Baňa | 15 | 6 | 1 | 8 | 23:28 | 19 |
| 12. | Závažná Poruba | 15 | 5 | 4 | 6 | 17:22 | 19 |
| 13. | Kalinovo | 15 | 4 | 3 | 8 | 11:23 | 15 |
| 14. | Krásno nad Kysucou | 15 | 2 | 3 | 10 | 9:32 | 9 |
| 15. | Turany | 15 | 2 | 1 | 12 | 11:42 | 7 |
| 16. | Fiľakovo | 14 | 0 | 5 | 9 | 6:29 | 5 |
Konečná tabuľka 3. ligy – stred
| 1. | MFK Bystrica | 30 | 23 | 4 | 3 | 60:17 | 73 |
| 2. | Kremnička | 30 | 21 | 4 | 5 | 78:24 | 67 |
| 3. | Námestovo | 30 | 18 | 5 | 7 | 58:32 | 59 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 30 | 14 | 9 | 7 | 53:38 | 51 |
| 5. | Záv. Poruba | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:37 | 42 |
| 6. | Nová Baňa | 30 | 13 | 2 | 15 | 39:46 | 41 |
| 7. | Čadca | 30 | 11 | 7 | 12 | 51:45 | 40 |
| 8. | Tisovec | 30 | 10 | 8 | 12 | 32:48 | 38 |
| 9. | Liet. Lúčka | 29 | 11 | 4 | 14 | 33:43 | 37 |
| 10. | Krásno n/K | 30 | 11 | 4 | 15 | 32:50 | 37 |
| 11. | Kalinovo | 30 | 10 | 6 | 14 | 22:39 | 36 |
| 12. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 8 | 11 | 11 | 38:37 | 35 |
| 13. | Bánová | 30 | 8 | 9 | 13 | 26:36 | 33 |
| 14. | Veľký Krtíš | 30 | 6 | 11 | 13 | 37:45 | 29 |
| 15. | Turany | 30 | 7 | 5 | 18 | 33:61 | 26 |
| 16. | Fiľakovo | 29 | 5 | 7 | 17 | 19:52 | 25 |
Najlepší strelec: Brašeň – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.