Letná príprava:
B. Bystrica B – Tisovec 3:0
Turnaj v Klenovci: Klenovec – Tisovec 0:1, gól: Bálint
finále: Fiľakovo – Tisovec 0:0, na penalty 6:5
Tisovec – Málinec 5:2, góly: Miklo, L. Brndiar, T. Brndiar, T. Šándor
Tisovec – Čierny Balog 3:1, góly: J. Hurák, Bálint 2
Výsledky majstrovských zápasov
Jeseň
Tisovec – B. Bystrica 0:5
Tisovec – Čadca 1:0, gól: Bobok
Veľký Krtíš – Tisovec 0:1, gól: Levický
Tisovec – Námestovo 3:2, góly: Bálint, Wollinger 2
Tisovec – Krásno n. / K. 3:2, góly: Levický, Podstavek, Lipták
Nová Baňa – Tisovec 5:0
Tisovec – Fiľakovo 2:0, góly: T. Šándor 2
Kysucké Nové Mesto – Tisovec 1:1, gól: Brndiar
Kremnička – Tisovec 4:0
Tisovec – Bánová 2:0, góly: T. Šándor 2
Závažná Poruba – Tisovec 2:0
Tisovec – Kalinovo 1:1, gól: Brndiar
Liptovská Štiavnica – Tisovec 5:1, gól: Hurák
Tisovec – Turany 3:2, góly: Lipták, Adamek, Brndiar
Lietavská Lúčka – Tisovec 0:0
Jar
B. Bystrica – Tisovec 1:0
Fiľakovo – Tisovec 0:2, góly: Brašeň, Bobok
Tisovec – Veľký Krtíš 1:1, gól: Slašťan
Tisovec – Nová Baňa 0:1
Bánová – Tisovec 5:2, góly: Brašeň, Brndiar
Tisovec – Kysucké Nové Mesto 1:0, gól: T. Šándor
Čadca – Tisovec 1:0
Tisovec – Liptovská Štiavnica 0:0
Kalinovo – Tisovec 2:1, gól: Brašeň
Tisovec – Závažná Poruba 1:1, gól: Brndiar
Námestovo – Tisovec 2:2, góly: Dragijský, Brašeň
Tisovec – Kremnička 0:2
Krásno n. / K. – Tisovec 1:0
Tisovec – Lietavská Lúčka 4:1, góly: Šándor, vlastný, Brašeň 2
Turany – Tisovec 2:0
Tabuľka 3. ligy – Stred po jesennej časti
| 1. | Ban. Bystrica | 15 | 12 | 2 | 1 | 41:8 | 38 |
| 2. | Kremnička | 15 | 10 | 2 | 4 | 40:12 | 32 |
| 3. | Námestovo | 15 | 10 | 2 | 3 | 36:15 | 32 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 15 | 8 | 5 | 2 | 35:16 | 29 |
| 5. | Kysucké Nové Mesto | 15 | 6 | 6 | 3 | 27:12 | 24 |
| 6. | Tisovec | 15 | 7 | 3 | 5 | 18:29 | 24 |
| 7. | Čadca | 15 | 6 | 3 | 6 | 21:23 | 21 |
| 8. | Liet. Lúčka | 15 | 6 | 2 | 7 | 19:22 | 20 |
| 9. | V. Krtíš | 15 | 5 | 4 | 6 | 23:24 | 19 |
| 10. | Bánová | 14 | 5 | 4 | 5 | 10:11 | 19 |
| 11. | Nová Baňa | 15 | 6 | 1 | 8 | 23:28 | 19 |
| 12. | Závažná Poruba | 15 | 5 | 4 | 6 | 17:22 | 19 |
| 13. | Kalinovo | 15 | 4 | 3 | 8 | 11:23 | 15 |
| 14. | Krásno nad Kysucou | 15 | 2 | 3 | 10 | 9:32 | 9 |
| 15. | Turany | 15 | 2 | 1 | 12 | 11:42 | 7 |
| 16. | Fiľakovo | 14 | 0 | 5 | 9 | 6:29 | 5 |
Konečná tabuľka 3. ligy – stred
| 1. | MFK Bystrica | 30 | 23 | 4 | 3 | 60:17 | 73 |
| 2. | Kremnička | 30 | 21 | 4 | 5 | 78:24 | 67 |
| 3. | Námestovo | 30 | 18 | 5 | 7 | 58:32 | 59 |
| 4. | Lipt. Štiavnica | 30 | 14 | 9 | 7 | 53:38 | 51 |
| 5. | Záv. Poruba | 30 | 12 | 6 | 12 | 39:37 | 42 |
| 6. | Nová Baňa | 30 | 13 | 2 | 15 | 39:46 | 41 |
| 7. | Čadca | 30 | 11 | 7 | 12 | 51:45 | 40 |
| 8. | Tisovec | 30 | 10 | 8 | 12 | 32:48 | 38 |
| 9. | Liet. Lúčka | 29 | 11 | 4 | 14 | 33:43 | 37 |
| 10. | Krásno n/K | 30 | 11 | 4 | 15 | 32:50 | 37 |
| 11. | Kalinovo | 30 | 10 | 6 | 14 | 22:39 | 36 |
| 12. | Kysucké Nové Mesto | 30 | 8 | 11 | 11 | 38:37 | 35 |
| 13. | Bánová | 30 | 8 | 9 | 13 | 26:36 | 33 |
| 14. | Veľký Krtíš | 30 | 6 | 11 | 13 | 37:45 | 29 |
| 15. | Turany | 30 | 7 | 5 | 18 | 33:61 | 26 |
| 16. | Fiľakovo | 29 | 5 | 7 | 17 | 19:52 | 25 |
Najlepší strelec: Brašeň – 6 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-