IV. LIGA JUH VsFZ dospelí 16. kolo 12.3.2022
FK Krásnohorské Podhradie – FK Čaňa 0:7 (0:4). G: J. Škovran 3, M. Petríčko 2, J. Kandráč, R. Moroziuk. ŽK: J. Kovács – 0. R: P. Leško – M. Čonka, M. Markovič, DS: J. Gubala. Div.: 70.
PODHRADIE: Zakhar (39´ D. Džačár) – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Martin Ďuríček, Ján Kovács (C), Michael Boroš (31´ D. Vozár), Roland Fabián, Tomáš Béke (66´ D. Tisza), Július Benedik, Tomáš Revúcky.
ČAŇA: Maroš Binda – Patrik Zajac, Patrik Peťovský, Jaroslav Gorej (C), Jozef Kandráč, Martin Ukropec, Mikel Albisu, Marek Petričko (61´ L. Torok), Vladimír Kučera, Jakub Škovran, Roman Moroziuk (61´ X.D. Fernandez).
Prvým klubom z nášho regiónu, ktorý v tomto roku naskočil do majstrovských futbalových zápasov je FK Krásnohorské Podhradie. Vo futbalovom kolotoči súťaže IV. Ligy JUH obsadil v jesennej časti súťaže iba predposledné miesto v tabuľke so skromným ziskom 7 bodov. Nelichotivé mal i skóre 13:52. Aj preto v tipovacej súťaži na víťazstvo domácich bol kurz až 7,25, na remízu 5,40 a na víťazstvo hostí 1,22. Mužstvo domácich sa cez zimnú prestávku ktovieako neposilnilo. Súper, ktorý po jeseni kraľuje na 1. mieste tabuľky, aj v 1. kole dosiahol proti Krásnohorčanom na svojom ihrisku vysoké víťazstvo 11:1 a preto sa za takýchto podmienok ani nečakal iný výsledok.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Cejkov – Košická Nová Ves 7:0, Dvorníky-Včeláre – Budkovce 0:5, Ťahanovce – Kechnec 2:2, Kráľovský Chlmec – Medzev 1:1, Topoľany – Pavlovce n/U 0:1, Sokoľany – Spišské Vlachy 1:0, Geča – Strážske 2:2.
IV.LIGA JUH dospelí VsFZ po 16. KOLE
| 1. | FK Čaňa | 16 | 14 | 0 | 2 | 67:18 | 42 |
| 2. | Tatra Sokoľany | 16 | 13 | 0 | 3 | 47:21 | 39 |
| 3. | FK Kechnec | 16 | 12 | 1 | 3 | 57:15 | 37 |
| 4. | Spartak Medzev | 16 | 11 | 2 | 3 | 37:16 | 35 |
| 5. | OŠK Pavlovce n/U | 16 | 10 | 3 | 3 | 36:18 | 33 |
| 6. | Tatra Spišské Vlachy | 16 | 9 | 2 | 5 | 44:24 | 29 |
| 7. | OŠK Budkovce | 16 | 7 | 3 | 6 | 36:36 | 24 |
| 8. | Družstevník Cejkov | 16 | 8 | 0 | 8 | 30:40 | 24 |
| 9. | ŠK Strážske | 16 | 6 | 3 | 7 | 34:38 | 21 |
| 10. | Dvorníky-Včeláre | 16 | 5 | 5 | 6 | 24:24 | 20 |
| 11 | FK Geča 73 | 16 | 6 | 2 | 8 | 26:37 | 20 |
| 12. | MFK Ťahanovce | 16 | 5 | 3 | 8 | 30:34 | 18 |
| 13. | AFK Topoľany | 16 | 3 | 2 | 11 | 20:36 | 11 |
| 14. | FK Košická Nová Ves | 16 | 2 | 2 | 12 | 17:56 | 8 |
| 15. | FK Krásnohorské Podhradie | 16 | 2 | 1 | 13 | 13:59 | 7 |
| 16. | Slavoj Kráľovský Chlmec | 16 | 0 | 1 | 15 | 15:61 | 1 |
Prípravný zápas:
Baník Rožňavské Bystré – Polom Gemerská Poloma 3:1. Zápas, ktorý sa odohral na ihrisku v Rožňavskom Bystrom 13. marca 2022, videl slušný počet divákov, ktorým už dlho chýbala táto hra. Hostia sa ukázali ako dobre pripravení odohrať o týždeň najprv chýbajúci zápas z jesene s futbalistami z Pače. Domáci pridali do hry väčšie skúsenosti a najmä im lepšie šla streľba.
MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.