IV. LIGA JUH VsFZ dospelí 16. kolo 12.3.2022
FK Krásnohorské Podhradie – FK Čaňa 0:7 (0:4). G: J. Škovran 3, M. Petríčko 2, J. Kandráč, R. Moroziuk. ŽK: J. Kovács – 0. R: P. Leško – M. Čonka, M. Markovič, DS: J. Gubala. Div.: 70.
PODHRADIE: Zakhar (39´ D. Džačár) – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Martin Ďuríček, Ján Kovács (C), Michael Boroš (31´ D. Vozár), Roland Fabián, Tomáš Béke (66´ D. Tisza), Július Benedik, Tomáš Revúcky.
ČAŇA: Maroš Binda – Patrik Zajac, Patrik Peťovský, Jaroslav Gorej (C), Jozef Kandráč, Martin Ukropec, Mikel Albisu, Marek Petričko (61´ L. Torok), Vladimír Kučera, Jakub Škovran, Roman Moroziuk (61´ X.D. Fernandez).
Prvým klubom z nášho regiónu, ktorý v tomto roku naskočil do majstrovských futbalových zápasov je FK Krásnohorské Podhradie. Vo futbalovom kolotoči súťaže IV. Ligy JUH obsadil v jesennej časti súťaže iba predposledné miesto v tabuľke so skromným ziskom 7 bodov. Nelichotivé mal i skóre 13:52. Aj preto v tipovacej súťaži na víťazstvo domácich bol kurz až 7,25, na remízu 5,40 a na víťazstvo hostí 1,22. Mužstvo domácich sa cez zimnú prestávku ktovieako neposilnilo. Súper, ktorý po jeseni kraľuje na 1. mieste tabuľky, aj v 1. kole dosiahol proti Krásnohorčanom na svojom ihrisku vysoké víťazstvo 11:1 a preto sa za takýchto podmienok ani nečakal iný výsledok.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Cejkov – Košická Nová Ves 7:0, Dvorníky-Včeláre – Budkovce 0:5, Ťahanovce – Kechnec 2:2, Kráľovský Chlmec – Medzev 1:1, Topoľany – Pavlovce n/U 0:1, Sokoľany – Spišské Vlachy 1:0, Geča – Strážske 2:2.
IV.LIGA JUH dospelí VsFZ po 16. KOLE
| 1. | FK Čaňa | 16 | 14 | 0 | 2 | 67:18 | 42 |
| 2. | Tatra Sokoľany | 16 | 13 | 0 | 3 | 47:21 | 39 |
| 3. | FK Kechnec | 16 | 12 | 1 | 3 | 57:15 | 37 |
| 4. | Spartak Medzev | 16 | 11 | 2 | 3 | 37:16 | 35 |
| 5. | OŠK Pavlovce n/U | 16 | 10 | 3 | 3 | 36:18 | 33 |
| 6. | Tatra Spišské Vlachy | 16 | 9 | 2 | 5 | 44:24 | 29 |
| 7. | OŠK Budkovce | 16 | 7 | 3 | 6 | 36:36 | 24 |
| 8. | Družstevník Cejkov | 16 | 8 | 0 | 8 | 30:40 | 24 |
| 9. | ŠK Strážske | 16 | 6 | 3 | 7 | 34:38 | 21 |
| 10. | Dvorníky-Včeláre | 16 | 5 | 5 | 6 | 24:24 | 20 |
| 11 | FK Geča 73 | 16 | 6 | 2 | 8 | 26:37 | 20 |
| 12. | MFK Ťahanovce | 16 | 5 | 3 | 8 | 30:34 | 18 |
| 13. | AFK Topoľany | 16 | 3 | 2 | 11 | 20:36 | 11 |
| 14. | FK Košická Nová Ves | 16 | 2 | 2 | 12 | 17:56 | 8 |
| 15. | FK Krásnohorské Podhradie | 16 | 2 | 1 | 13 | 13:59 | 7 |
| 16. | Slavoj Kráľovský Chlmec | 16 | 0 | 1 | 15 | 15:61 | 1 |
Prípravný zápas:
Baník Rožňavské Bystré – Polom Gemerská Poloma 3:1. Zápas, ktorý sa odohral na ihrisku v Rožňavskom Bystrom 13. marca 2022, videl slušný počet divákov, ktorým už dlho chýbala táto hra. Hostia sa ukázali ako dobre pripravení odohrať o týždeň najprv chýbajúci zápas z jesene s futbalistami z Pače. Domáci pridali do hry väčšie skúsenosti a najmä im lepšie šla streľba.
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-