IV. LIGA JUH VsFZ dospelí 16. kolo 12.3.2022
FK Krásnohorské Podhradie – FK Čaňa 0:7 (0:4). G: J. Škovran 3, M. Petríčko 2, J. Kandráč, R. Moroziuk. ŽK: J. Kovács – 0. R: P. Leško – M. Čonka, M. Markovič, DS: J. Gubala. Div.: 70.
PODHRADIE: Zakhar (39´ D. Džačár) – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Martin Ďuríček, Ján Kovács (C), Michael Boroš (31´ D. Vozár), Roland Fabián, Tomáš Béke (66´ D. Tisza), Július Benedik, Tomáš Revúcky.
ČAŇA: Maroš Binda – Patrik Zajac, Patrik Peťovský, Jaroslav Gorej (C), Jozef Kandráč, Martin Ukropec, Mikel Albisu, Marek Petričko (61´ L. Torok), Vladimír Kučera, Jakub Škovran, Roman Moroziuk (61´ X.D. Fernandez).
Prvým klubom z nášho regiónu, ktorý v tomto roku naskočil do majstrovských futbalových zápasov je FK Krásnohorské Podhradie. Vo futbalovom kolotoči súťaže IV. Ligy JUH obsadil v jesennej časti súťaže iba predposledné miesto v tabuľke so skromným ziskom 7 bodov. Nelichotivé mal i skóre 13:52. Aj preto v tipovacej súťaži na víťazstvo domácich bol kurz až 7,25, na remízu 5,40 a na víťazstvo hostí 1,22. Mužstvo domácich sa cez zimnú prestávku ktovieako neposilnilo. Súper, ktorý po jeseni kraľuje na 1. mieste tabuľky, aj v 1. kole dosiahol proti Krásnohorčanom na svojom ihrisku vysoké víťazstvo 11:1 a preto sa za takýchto podmienok ani nečakal iný výsledok.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Cejkov – Košická Nová Ves 7:0, Dvorníky-Včeláre – Budkovce 0:5, Ťahanovce – Kechnec 2:2, Kráľovský Chlmec – Medzev 1:1, Topoľany – Pavlovce n/U 0:1, Sokoľany – Spišské Vlachy 1:0, Geča – Strážske 2:2.
IV.LIGA JUH dospelí VsFZ po 16. KOLE
| 1. | FK Čaňa | 16 | 14 | 0 | 2 | 67:18 | 42 |
| 2. | Tatra Sokoľany | 16 | 13 | 0 | 3 | 47:21 | 39 |
| 3. | FK Kechnec | 16 | 12 | 1 | 3 | 57:15 | 37 |
| 4. | Spartak Medzev | 16 | 11 | 2 | 3 | 37:16 | 35 |
| 5. | OŠK Pavlovce n/U | 16 | 10 | 3 | 3 | 36:18 | 33 |
| 6. | Tatra Spišské Vlachy | 16 | 9 | 2 | 5 | 44:24 | 29 |
| 7. | OŠK Budkovce | 16 | 7 | 3 | 6 | 36:36 | 24 |
| 8. | Družstevník Cejkov | 16 | 8 | 0 | 8 | 30:40 | 24 |
| 9. | ŠK Strážske | 16 | 6 | 3 | 7 | 34:38 | 21 |
| 10. | Dvorníky-Včeláre | 16 | 5 | 5 | 6 | 24:24 | 20 |
| 11 | FK Geča 73 | 16 | 6 | 2 | 8 | 26:37 | 20 |
| 12. | MFK Ťahanovce | 16 | 5 | 3 | 8 | 30:34 | 18 |
| 13. | AFK Topoľany | 16 | 3 | 2 | 11 | 20:36 | 11 |
| 14. | FK Košická Nová Ves | 16 | 2 | 2 | 12 | 17:56 | 8 |
| 15. | FK Krásnohorské Podhradie | 16 | 2 | 1 | 13 | 13:59 | 7 |
| 16. | Slavoj Kráľovský Chlmec | 16 | 0 | 1 | 15 | 15:61 | 1 |
Prípravný zápas:
Baník Rožňavské Bystré – Polom Gemerská Poloma 3:1. Zápas, ktorý sa odohral na ihrisku v Rožňavskom Bystrom 13. marca 2022, videl slušný počet divákov, ktorým už dlho chýbala táto hra. Hostia sa ukázali ako dobre pripravení odohrať o týždeň najprv chýbajúci zápas z jesene s futbalistami z Pače. Domáci pridali do hry väčšie skúsenosti a najmä im lepšie šla streľba.
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.