IV. LIGA JUH VsFZ dospelí 16. kolo 12.3.2022
FK Krásnohorské Podhradie – FK Čaňa 0:7 (0:4). G: J. Škovran 3, M. Petríčko 2, J. Kandráč, R. Moroziuk. ŽK: J. Kovács – 0. R: P. Leško – M. Čonka, M. Markovič, DS: J. Gubala. Div.: 70.
PODHRADIE: Zakhar (39´ D. Džačár) – Jakub Fatľa, Štefan Dorkin, Daniel Vojčík, Martin Ďuríček, Ján Kovács (C), Michael Boroš (31´ D. Vozár), Roland Fabián, Tomáš Béke (66´ D. Tisza), Július Benedik, Tomáš Revúcky.
ČAŇA: Maroš Binda – Patrik Zajac, Patrik Peťovský, Jaroslav Gorej (C), Jozef Kandráč, Martin Ukropec, Mikel Albisu, Marek Petričko (61´ L. Torok), Vladimír Kučera, Jakub Škovran, Roman Moroziuk (61´ X.D. Fernandez).
Prvým klubom z nášho regiónu, ktorý v tomto roku naskočil do majstrovských futbalových zápasov je FK Krásnohorské Podhradie. Vo futbalovom kolotoči súťaže IV. Ligy JUH obsadil v jesennej časti súťaže iba predposledné miesto v tabuľke so skromným ziskom 7 bodov. Nelichotivé mal i skóre 13:52. Aj preto v tipovacej súťaži na víťazstvo domácich bol kurz až 7,25, na remízu 5,40 a na víťazstvo hostí 1,22. Mužstvo domácich sa cez zimnú prestávku ktovieako neposilnilo. Súper, ktorý po jeseni kraľuje na 1. mieste tabuľky, aj v 1. kole dosiahol proti Krásnohorčanom na svojom ihrisku vysoké víťazstvo 11:1 a preto sa za takýchto podmienok ani nečakal iný výsledok.
OSTATNÉ VÝSLEDKY: Cejkov – Košická Nová Ves 7:0, Dvorníky-Včeláre – Budkovce 0:5, Ťahanovce – Kechnec 2:2, Kráľovský Chlmec – Medzev 1:1, Topoľany – Pavlovce n/U 0:1, Sokoľany – Spišské Vlachy 1:0, Geča – Strážske 2:2.
IV.LIGA JUH dospelí VsFZ po 16. KOLE
| 1. | FK Čaňa | 16 | 14 | 0 | 2 | 67:18 | 42 |
| 2. | Tatra Sokoľany | 16 | 13 | 0 | 3 | 47:21 | 39 |
| 3. | FK Kechnec | 16 | 12 | 1 | 3 | 57:15 | 37 |
| 4. | Spartak Medzev | 16 | 11 | 2 | 3 | 37:16 | 35 |
| 5. | OŠK Pavlovce n/U | 16 | 10 | 3 | 3 | 36:18 | 33 |
| 6. | Tatra Spišské Vlachy | 16 | 9 | 2 | 5 | 44:24 | 29 |
| 7. | OŠK Budkovce | 16 | 7 | 3 | 6 | 36:36 | 24 |
| 8. | Družstevník Cejkov | 16 | 8 | 0 | 8 | 30:40 | 24 |
| 9. | ŠK Strážske | 16 | 6 | 3 | 7 | 34:38 | 21 |
| 10. | Dvorníky-Včeláre | 16 | 5 | 5 | 6 | 24:24 | 20 |
| 11 | FK Geča 73 | 16 | 6 | 2 | 8 | 26:37 | 20 |
| 12. | MFK Ťahanovce | 16 | 5 | 3 | 8 | 30:34 | 18 |
| 13. | AFK Topoľany | 16 | 3 | 2 | 11 | 20:36 | 11 |
| 14. | FK Košická Nová Ves | 16 | 2 | 2 | 12 | 17:56 | 8 |
| 15. | FK Krásnohorské Podhradie | 16 | 2 | 1 | 13 | 13:59 | 7 |
| 16. | Slavoj Kráľovský Chlmec | 16 | 0 | 1 | 15 | 15:61 | 1 |
Prípravný zápas:
Baník Rožňavské Bystré – Polom Gemerská Poloma 3:1. Zápas, ktorý sa odohral na ihrisku v Rožňavskom Bystrom 13. marca 2022, videl slušný počet divákov, ktorým už dlho chýbala táto hra. Hostia sa ukázali ako dobre pripravení odohrať o týždeň najprv chýbajúci zápas z jesene s futbalistami z Pače. Domáci pridali do hry väčšie skúsenosti a najmä im lepšie šla streľba.
MG od
































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-