Dlhá Ves – Rožňava B 0:0. ŽK: M. Dusza, G. Beke – Sebastian Drábik, J. Urban. R: M. Uharček – L. Gyenes, M. Šimčák. DS: L. Šalamon. Div.: 100.
DLHá VES: Gabriel Pomaj – Marián Dusza (C), Martin Havrlent, Gabriel Beke, Attila Pomaj (86´ A. Balázs), Viktor Kováč, Milan Makkai, Miloš Kliment, Miroslav Lorinc (54´ A. Mezei), Patrik Mičinsky, Attila Orvos.
RUDNÁ: Kristian Kocis – Stanislav-Sebastian Drábik, Martin Havrlent, Marek Jančík, Matyas Timár, Ján Urban (C), Gabriel Labina, Karol Kováč, Csaba Óvary, Ladislav Varga, Alex Hajduk.
Odloženie zápasu z jesene sa oplatilo najmä pre hostí z Rudnej, ktorí sú rezervou MFK Rožňava. Tá hrá až v nedeľu 27. marca, a tak posilnila svoje béčko niekoľkými hráčmi. Gól síce nepadol, čo nepotešilo nezvyčajný počet divákov na zápase v Dlhej Vsi (100), ale bod potešil najmä hostí, ktorí odštartujú odvetu súťaže z 9. miesta tabuľky.
Polom Gemerská Poloma – Sokol Pača 5:2 (2:1). G: L. Korintuš 3, D. Fajdek, M. Dorčák – R. Dlugoš, O. Šomšák. ŽK: M. Schwarz, M. Bakoš – R. Bubenčík. R: D. Poťmák – J. Gyenes, M. Vávrová. DS: Š. Bodnár. Div.: 38.
POLOMA: Dárius Forgáč – Jakub Polanecký, Miloš Schvarz (C), Marko Zatroch, Maroš Bakoš (84´ T. Szilágyi), Denis Fajdek, Lukáš Jasenka, Luboš Korintuš, Michal Dorčák, Štefan Kušnier, Libor URBAN (58´ M. Ruszó).
PAČA: Denis Zakhar – Radovan Dlugoš, Lukáš Lapoš, Peter Jágerský (75´ A. Hupka), Ladislav Fabian, Ľubomír Gajdoš (C), Jakub Drenko, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Ján Fazekaš, Ondrej Šomšák.
Pačania prišli na zápas do Gemerskej Polomy s hosťujúcim hráčom Denisom Zakharom, ktorého získali zo susedného štvrtoligového Krásnohorského Podhradia. Slušný výsledok s ním hostia vybojovali len v prvom polčase, ktorý prehrali iba o gól. Tri ďalšie góly v druhom polčase vrátilo hostí do predcházajúcich koľají z jesene. Z domácich hráčov zaujal predovšetkým 20-ročný Korintuš (obr. vpravo), ktorý sa zaskvel v zápase tromi gólmi.
FK Gemerská Hôrka – Tatran Betliar 6:0 (3:0). G: R. Kardos a M. Laven po 2, Cs. Valaszkay, R. Miglavic. ŽK: J. Lokos, M. Laven – S. Cirbus. R: J. Šofranko – V. Babik, R. Farkaš, DS: F. Drenko. Div: 30.
HÔRKA: Ondrej Skokan – Csaba Valaszkay, Dávid Bodnár (C), Štefan Tóth, Richard Szkokan, Mikuláš Lukáč (70´ Á. Gyurán), Róbert Miglavic (46´ N. Radič), Richard Kardos (70´ M. Laven), Kristián Illés (46´ R. Volčko), Zoltán Halász, Denis Szkokan (60´ J. Lokos).
BETLIAR: Lukáš Fabian – Samuel Cirbus, Viktor Mihalík, Dominik Szilardi, Matej Oravec, Martin Arvay (C), Boris Silárdi, Marián Marciš, Ján Čižmár, Marek Kováč, Marek Pástor.
Domáci si suverénne počínali v dohrávke zápasu proti hosťom z Betliara. Zámer získať v zápase 3 body sa im poľahky podarilo. Využili pri tom možnosť vystriedať svojich 5 hráčov, z ktorých sa predviedol najmä Marcel Laven. Tento striedajúci hráč stihol v závere za 19 minút streliť hosťom dva góly. Domáci zrejme budú chcieť v odvetnej časti vybojovať postup do vyššej súťaže. Držme im palce.
(MG od)
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO JESENI 2021
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 1 | 52:10 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 11 | 0 | 3 | 50:20 | 33 |
| 3. | Zlatý klas Dlhá Ves | 14 | 9 | 3 | 2 | 44:14 | 30 |
| 4. | Baník Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 6. | Tatran Betliar | 14 | 7 | 3 | 4 | 33:24 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | MFK Rožňava B | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:34 | 18 |
| 10. | Baník Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 14 | 3 | 1 | 10 | 21:49 | 10 |
| 12. | Polom Gemerská Poloma | 14 | 2 | 2 | 10 | 20:44 | 8 |
| 13. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.