Dlhá Ves – Rožňava B 0:0. ŽK: M. Dusza, G. Beke – Sebastian Drábik, J. Urban. R: M. Uharček – L. Gyenes, M. Šimčák. DS: L. Šalamon. Div.: 100.
DLHá VES: Gabriel Pomaj – Marián Dusza (C), Martin Havrlent, Gabriel Beke, Attila Pomaj (86´ A. Balázs), Viktor Kováč, Milan Makkai, Miloš Kliment, Miroslav Lorinc (54´ A. Mezei), Patrik Mičinsky, Attila Orvos.
RUDNÁ: Kristian Kocis – Stanislav-Sebastian Drábik, Martin Havrlent, Marek Jančík, Matyas Timár, Ján Urban (C), Gabriel Labina, Karol Kováč, Csaba Óvary, Ladislav Varga, Alex Hajduk.
Odloženie zápasu z jesene sa oplatilo najmä pre hostí z Rudnej, ktorí sú rezervou MFK Rožňava. Tá hrá až v nedeľu 27. marca, a tak posilnila svoje béčko niekoľkými hráčmi. Gól síce nepadol, čo nepotešilo nezvyčajný počet divákov na zápase v Dlhej Vsi (100), ale bod potešil najmä hostí, ktorí odštartujú odvetu súťaže z 9. miesta tabuľky.
Polom Gemerská Poloma – Sokol Pača 5:2 (2:1). G: L. Korintuš 3, D. Fajdek, M. Dorčák – R. Dlugoš, O. Šomšák. ŽK: M. Schwarz, M. Bakoš – R. Bubenčík. R: D. Poťmák – J. Gyenes, M. Vávrová. DS: Š. Bodnár. Div.: 38.
POLOMA: Dárius Forgáč – Jakub Polanecký, Miloš Schvarz (C), Marko Zatroch, Maroš Bakoš (84´ T. Szilágyi), Denis Fajdek, Lukáš Jasenka, Luboš Korintuš, Michal Dorčák, Štefan Kušnier, Libor URBAN (58´ M. Ruszó).
PAČA: Denis Zakhar – Radovan Dlugoš, Lukáš Lapoš, Peter Jágerský (75´ A. Hupka), Ladislav Fabian, Ľubomír Gajdoš (C), Jakub Drenko, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Ján Fazekaš, Ondrej Šomšák.
Pačania prišli na zápas do Gemerskej Polomy s hosťujúcim hráčom Denisom Zakharom, ktorého získali zo susedného štvrtoligového Krásnohorského Podhradia. Slušný výsledok s ním hostia vybojovali len v prvom polčase, ktorý prehrali iba o gól. Tri ďalšie góly v druhom polčase vrátilo hostí do predcházajúcich koľají z jesene. Z domácich hráčov zaujal predovšetkým 20-ročný Korintuš (obr. vpravo), ktorý sa zaskvel v zápase tromi gólmi.
FK Gemerská Hôrka – Tatran Betliar 6:0 (3:0). G: R. Kardos a M. Laven po 2, Cs. Valaszkay, R. Miglavic. ŽK: J. Lokos, M. Laven – S. Cirbus. R: J. Šofranko – V. Babik, R. Farkaš, DS: F. Drenko. Div: 30.
HÔRKA: Ondrej Skokan – Csaba Valaszkay, Dávid Bodnár (C), Štefan Tóth, Richard Szkokan, Mikuláš Lukáč (70´ Á. Gyurán), Róbert Miglavic (46´ N. Radič), Richard Kardos (70´ M. Laven), Kristián Illés (46´ R. Volčko), Zoltán Halász, Denis Szkokan (60´ J. Lokos).
BETLIAR: Lukáš Fabian – Samuel Cirbus, Viktor Mihalík, Dominik Szilardi, Matej Oravec, Martin Arvay (C), Boris Silárdi, Marián Marciš, Ján Čižmár, Marek Kováč, Marek Pástor.
Domáci si suverénne počínali v dohrávke zápasu proti hosťom z Betliara. Zámer získať v zápase 3 body sa im poľahky podarilo. Využili pri tom možnosť vystriedať svojich 5 hráčov, z ktorých sa predviedol najmä Marcel Laven. Tento striedajúci hráč stihol v závere za 19 minút streliť hosťom dva góly. Domáci zrejme budú chcieť v odvetnej časti vybojovať postup do vyššej súťaže. Držme im palce.
(MG od)
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO JESENI 2021
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 1 | 52:10 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 11 | 0 | 3 | 50:20 | 33 |
| 3. | Zlatý klas Dlhá Ves | 14 | 9 | 3 | 2 | 44:14 | 30 |
| 4. | Baník Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 6. | Tatran Betliar | 14 | 7 | 3 | 4 | 33:24 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | MFK Rožňava B | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:34 | 18 |
| 10. | Baník Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 14 | 3 | 1 | 10 | 21:49 | 10 |
| 12. | Polom Gemerská Poloma | 14 | 2 | 2 | 10 | 20:44 | 8 |
| 13. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.