Dlhá Ves – Rožňava B 0:0. ŽK: M. Dusza, G. Beke – Sebastian Drábik, J. Urban. R: M. Uharček – L. Gyenes, M. Šimčák. DS: L. Šalamon. Div.: 100.
DLHá VES: Gabriel Pomaj – Marián Dusza (C), Martin Havrlent, Gabriel Beke, Attila Pomaj (86´ A. Balázs), Viktor Kováč, Milan Makkai, Miloš Kliment, Miroslav Lorinc (54´ A. Mezei), Patrik Mičinsky, Attila Orvos.
RUDNÁ: Kristian Kocis – Stanislav-Sebastian Drábik, Martin Havrlent, Marek Jančík, Matyas Timár, Ján Urban (C), Gabriel Labina, Karol Kováč, Csaba Óvary, Ladislav Varga, Alex Hajduk.
Odloženie zápasu z jesene sa oplatilo najmä pre hostí z Rudnej, ktorí sú rezervou MFK Rožňava. Tá hrá až v nedeľu 27. marca, a tak posilnila svoje béčko niekoľkými hráčmi. Gól síce nepadol, čo nepotešilo nezvyčajný počet divákov na zápase v Dlhej Vsi (100), ale bod potešil najmä hostí, ktorí odštartujú odvetu súťaže z 9. miesta tabuľky.
Polom Gemerská Poloma – Sokol Pača 5:2 (2:1). G: L. Korintuš 3, D. Fajdek, M. Dorčák – R. Dlugoš, O. Šomšák. ŽK: M. Schwarz, M. Bakoš – R. Bubenčík. R: D. Poťmák – J. Gyenes, M. Vávrová. DS: Š. Bodnár. Div.: 38.
POLOMA: Dárius Forgáč – Jakub Polanecký, Miloš Schvarz (C), Marko Zatroch, Maroš Bakoš (84´ T. Szilágyi), Denis Fajdek, Lukáš Jasenka, Luboš Korintuš, Michal Dorčák, Štefan Kušnier, Libor URBAN (58´ M. Ruszó).
PAČA: Denis Zakhar – Radovan Dlugoš, Lukáš Lapoš, Peter Jágerský (75´ A. Hupka), Ladislav Fabian, Ľubomír Gajdoš (C), Jakub Drenko, Ján Bocko, Roman Bubenčík, Ján Fazekaš, Ondrej Šomšák.
Pačania prišli na zápas do Gemerskej Polomy s hosťujúcim hráčom Denisom Zakharom, ktorého získali zo susedného štvrtoligového Krásnohorského Podhradia. Slušný výsledok s ním hostia vybojovali len v prvom polčase, ktorý prehrali iba o gól. Tri ďalšie góly v druhom polčase vrátilo hostí do predcházajúcich koľají z jesene. Z domácich hráčov zaujal predovšetkým 20-ročný Korintuš (obr. vpravo), ktorý sa zaskvel v zápase tromi gólmi.
FK Gemerská Hôrka – Tatran Betliar 6:0 (3:0). G: R. Kardos a M. Laven po 2, Cs. Valaszkay, R. Miglavic. ŽK: J. Lokos, M. Laven – S. Cirbus. R: J. Šofranko – V. Babik, R. Farkaš, DS: F. Drenko. Div: 30.
HÔRKA: Ondrej Skokan – Csaba Valaszkay, Dávid Bodnár (C), Štefan Tóth, Richard Szkokan, Mikuláš Lukáč (70´ Á. Gyurán), Róbert Miglavic (46´ N. Radič), Richard Kardos (70´ M. Laven), Kristián Illés (46´ R. Volčko), Zoltán Halász, Denis Szkokan (60´ J. Lokos).
BETLIAR: Lukáš Fabian – Samuel Cirbus, Viktor Mihalík, Dominik Szilardi, Matej Oravec, Martin Arvay (C), Boris Silárdi, Marián Marciš, Ján Čižmár, Marek Kováč, Marek Pástor.
Domáci si suverénne počínali v dohrávke zápasu proti hosťom z Betliara. Zámer získať v zápase 3 body sa im poľahky podarilo. Využili pri tom možnosť vystriedať svojich 5 hráčov, z ktorých sa predviedol najmä Marcel Laven. Tento striedajúci hráč stihol v závere za 19 minút streliť hosťom dva góly. Domáci zrejme budú chcieť v odvetnej časti vybojovať postup do vyššej súťaže. Držme im palce.
(MG od)
TABUĽKA 6. LIGY ObFZ ROŽŇAVA PO JESENI 2021
| 1. | OFK Vyšná Slaná | 14 | 12 | 1 | 1 | 52:10 | 37 |
| 2. | FK Gemerská Hôrka | 14 | 11 | 0 | 3 | 50:20 | 33 |
| 3. | Zlatý klas Dlhá Ves | 14 | 9 | 3 | 2 | 44:14 | 30 |
| 4. | Baník Rožňavské Bystré | 14 | 8 | 1 | 5 | 26:22 | 25 |
| 5. | Baník Drnava | 14 | 7 | 3 | 4 | 46:35 | 24 |
| 6. | Tatran Betliar | 14 | 7 | 3 | 4 | 33:24 | 24 |
| 7. | FK Hrhov | 14 | 6 | 4 | 4 | 38:36 | 22 |
| 8. | FK Lipovník | 14 | 7 | 0 | 7 | 39:41 | 21 |
| 9. | MFK Rožňava B | 14 | 5 | 3 | 6 | 22:34 | 18 |
| 10. | Baník Rakovnica | 13 | 4 | 2 | 7 | 29:35 | 14 |
| 11. | Sokol Pača | 14 | 3 | 1 | 10 | 21:49 | 10 |
| 12. | Polom Gemerská Poloma | 14 | 2 | 2 | 10 | 20:44 | 8 |
| 13. | Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 13 | 2 | 1 | 10 | 19:40 | 7 |
| 14. | MFK Dobšiná | 14 | 1 | 2 | 11 | 17:52 | 5 |
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).