Rimavská Sobota – Brezno 4:1 (0:1), Góly domácich: Cs. Juhász 2, P. Petrán, A. Koóš
Jesenské – Radzovce 2:1 (0:1), Góly za Jesenské: Puška, Rubint
Tisovec - Kalinovo 0:1
Hajnáčka - Čebovce 3:1 (2:0), Góly Hajnáčky: M. Prečuch, L. Šťavina, T. Molnár
Rimavská Sobota – Brezno 4:1 (0:1), Góly domácich: Juhász 2, Petrán, Koóš
Rimavská Sobota - Radzovce 4:1, Góly domácich: K. Oláh 2, M. Chrachala, Cs. Juhász
Gemerská Hôrka - Veľký Blh 4:0, Góly: Valaszkay 4, Radics 2
Hnúšťa - Kokava nad Rimavicou 5:1 (0:0), Góly za Hnúšťu: Caban, Štefánik, L. Petrok, Albert, Šaliga
Tisovec - Beňuš 4:0, Góly: R. Csabay 3, Ľ. Husanica
Lučenec - Hajnáčka 7:1 (3:1), Gól: T. Molnár
Eger - Rimavská Sobota 9:0 (3:0)
Revúca - Krh. Podhradie 4:3 (1:0), Góly: T. Revúcky 3
G. Poloma – G. Hôrka 2:2
Krh. Dlhá Lúka - Krh. Podhradie 2:1 (0:0), Góly: D. Bodnár, A. Prónyai - T. Revúcky
Tornaľa – Krh. Podhradie 2:0
Rimavská Sobota – Rožňava 2:0 (0:0), Góly: Ján Halaj, Štefan Aleksič
Rimavská Sobota – Fiľakovo 2:0 (1:0), Góly: K. Oláh, T. Nemec
Tornaľa – Hnúšťa 2:4 (0:2), Góly: T. Duczman, Z. Danyi - T. Sudor 2, I. Tomo, M. Šaliga
Hajnáčka – Veľký Krtíš 1:1 (1:0), Gól Hajnáčky: L. Šťavina (z 11m)
Tisovec – Poltár 0:6
Hnúšťa – Málinec 2:4
Jesenské – Poltár 4:3
Tisovec – Hajnáčka 2:2
G. Hôrka – Krh. Podhradie 2:0
Turňa – Pača 4:5
Krh. Dlhá Lúka – Dlhá Ves 5:1
Hrhov – Krh. Dlhá Lúka 6:5
Rož. Bystré – G. Poloma 3:1
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.