Pre deti tie tri dni boli najkrajšie chvíle, na ktoré spomínajú aj po sedemnástich rokoch. Team vtedy tvorili chlapci rómski aj nerómski, a aj podľa názvu „futbal spája“ boli ako jeden, žiadne predsudky, tešili sa a smútili spolu (mali by ste vidieť ako im oči žiarili). Hoci sme zo skupiny nepostúpili, bol som na deti pyšný a hrdý. Bola to pre nás veľmi dobrá skúsenosť a motivácia, ktorá nás posúvala ďalej pracovať na herných činnostiach a skvalitňovať tréningový proces. Dá sa povedať, že táto skúsenosť bola pre nás hnacím motorom pokračovať v práci a napredovať. Som si istý, že tento úspech motivoval aj ostatných, aj tých ktorí dovtedy nešportovali. A tak vedenie školy v roku 2006 napísalo projekt, ktorý nám prešiel a mohli sme deťom nakúpiť športový materiál (dresy, kopačky, lopty a iné). V roku 2007 sa nám konečne podarilo prihlásiť do okresnej súťaže starších žiakov M15, po čom sme veľmi túžili, aby sme si mohli zmerať sily s ostatnými družstvami. Bolože to radosti! V tejto súťaži sme až po dnes, musím povedať, že sa nám darí a stále sme v top trojke. V tomto období sa k nám pridali aj dievčatá, ktoré si obľúbili túto hru, aj tréningový proces. Chcem ešte povedať, že tieto deti nehrali len futbal, ale aj volejbal, nohejbal i stolný tenis, proste boli všestranné, radi športovali, hýbali sa. Toto malo prednosť pred technikou, telefónom, počítačom, sociálnymi sieťami - darilo sa nám vypnúť mobil a zapnúť seba. Ďalšie úspechy: chlapci hrali štvrťfinále Coca cola cup proti Popradu a Spišskej Novej Vsi, zúčťastnili sa krajských kôl v Košiciach, Michalovciach a inde. Za tých dvadsať rokov toho bolo dosť, ale ten najväčší úspech je však to, že deti našli cestu k športu, k pohybu, chcú urobiť niečo pre seba, využiť správne čas a hlavne učiť sa byť dobrým človekom, byť priateľským a vážiť si jeden druhého. Za tento úspech chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, a to hlavne rodičom, Základnej škole Slavošovce a Obecnému úradu Slavošovce. Za toto obdobie by som chcel vyzdvihnúť niekoľko mien športovcov, ktorí boli talentovaní a ostali verní tomuto športu:
Richard Kúdela, Roman Šimko, Erik Tomi, Dušan Barboriak, Július Lalik ml., Milan Balco, Stano Dzureň, Lákáš Gábor, Maroš Gábor, Filip Viola, Miroslav Ďurák, Ondrej Gunár, Ján Karalo, Janko Hric, Stanislav Hric, Lukáš Felezký, Stanislav Gunár, Kevin Lalik, Vladimír Lalik, Adrián Vavrek, Andreas Karalo, Marcel Ikri, Karol Tomi, Lenka Dovcová, Barbora Ferencová, Dominika Dzureňová, Simona Hlaváčová, Lenka Laliková, Gabriela Laliková, Džesika Karalová, Evka Karalová, Nikola Karalová a ďalší.
 |
 |
|
 |
 |
|
 |
 |
|
 |
 |
S Ú Č A S N O S Ť
Jesenná časť futbalovej sezóny 2022/23 skončila pre dva tímy
TJ Papiereň Slavošovce, a to prípravku U12 a starších žiakov U15, obrovským úspechom.
Mladší a aj starší žiaci majú za sebou naozaj veľmi úspešné obdobie. Prvé miesto v tabuľke žiackej súťaže IV. ligy a III. miesto prípravky hovorí za všetko.
V tíme mám 25 vynikajúcich futbalistov. Najlepšie na tom je, že deti ten šport neskutočne baví. Rady trávia svoj voľný čas s kamarátmi v kolektíve a zároveň robia niečo aj pre svoje zdravie. Táto sezóna vyšla úplne podľa našich predstáv. Odohrali 
sme deväť zápasov spolu s prípravkou, kde sme stratili body len v Dobšinej po prehre 2:1 a prípravka 5:3, bola to dráma až do konca, kde naši žiaci do posledných minút vyhrávali, no koniec zápasu sme nezvládli. Napriek tomu musím chlapcov pochváliť za bojovnosť a obetavosť, som pyšný na všetkých chlapcov rovnako.
Chlapci ukázali v tejto sezóne, že vytrvalosťou, priebojnosťou a pravidelnými tréningami možno dosiahnuť pekný úspech. V jesennej sezóne odohrali množstvo zápasov, čo ich následne posunulo na prvú priečku v tabuľke. Aj medzi nimi sú už teraz veľmi výrazné športové 
osobnosti, ktoré spoločne tvoria silný celok. Asi najvýraznejším hráčom uplynulej časti sezóny bol kapitán tímu Lukáš Tomi, ktorý drží defenzívu, obranu a na svoj vek je po športovej stránke veľmi vyspelý.
Teraz čaká mladých a úspešných futbalistov množstvo tréningov a súťažná sezóna sa pre nich naplno začne až koncom apríla 2023.
- S akými predsavzatiami a cieľmi vstupujeme do prípravy na odvetnú časť súťažného ročníka?
Hlavným cieľom do prípravného obdobia je doplniť káder vhodnými typmi hráčov, hlavne do ofenzívy a pracovať v tréningovom procese na zlepšovaní a napredovaní v herných činnostiach jednotlivca. Zlepšiť musíme aj útočnú fázu, s ktorou sme mali problémy, a popracovať na tímovej chémii i mentálnej stránke hráčov v tejto fáze ich vývoja. Vylepšiť musíme aj prechodovú fázu a zakladanie útoku.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí mi počas sezóny pomáhali pri mužstve starších a mladších žiakov.
Pripravil: Bc. Július Lalik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).