Pre deti tie tri dni boli najkrajšie chvíle, na ktoré spomínajú aj po sedemnástich rokoch. Team vtedy tvorili chlapci rómski aj nerómski, a aj podľa názvu „futbal spája“ boli ako jeden, žiadne predsudky, tešili sa a smútili spolu (mali by ste vidieť ako im oči žiarili). Hoci sme zo skupiny nepostúpili, bol som na deti pyšný a hrdý. Bola to pre nás veľmi dobrá skúsenosť a motivácia, ktorá nás posúvala ďalej pracovať na herných činnostiach a skvalitňovať tréningový proces. Dá sa povedať, že táto skúsenosť bola pre nás hnacím motorom pokračovať v práci a napredovať. Som si istý, že tento úspech motivoval aj ostatných, aj tých ktorí dovtedy nešportovali. A tak vedenie školy v roku 2006 napísalo projekt, ktorý nám prešiel a mohli sme deťom nakúpiť športový materiál (dresy, kopačky, lopty a iné). V roku 2007 sa nám konečne podarilo prihlásiť do okresnej súťaže starších žiakov M15, po čom sme veľmi túžili, aby sme si mohli zmerať sily s ostatnými družstvami. Bolože to radosti! V tejto súťaži sme až po dnes, musím povedať, že sa nám darí a stále sme v top trojke. V tomto období sa k nám pridali aj dievčatá, ktoré si obľúbili túto hru, aj tréningový proces. Chcem ešte povedať, že tieto deti nehrali len futbal, ale aj volejbal, nohejbal i stolný tenis, proste boli všestranné, radi športovali, hýbali sa. Toto malo prednosť pred technikou, telefónom, počítačom, sociálnymi sieťami - darilo sa nám vypnúť mobil a zapnúť seba. Ďalšie úspechy: chlapci hrali štvrťfinále Coca cola cup proti Popradu a Spišskej Novej Vsi, zúčťastnili sa krajských kôl v Košiciach, Michalovciach a inde. Za tých dvadsať rokov toho bolo dosť, ale ten najväčší úspech je však to, že deti našli cestu k športu, k pohybu, chcú urobiť niečo pre seba, využiť správne čas a hlavne učiť sa byť dobrým človekom, byť priateľským a vážiť si jeden druhého. Za tento úspech chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, a to hlavne rodičom, Základnej škole Slavošovce a Obecnému úradu Slavošovce. Za toto obdobie by som chcel vyzdvihnúť niekoľko mien športovcov, ktorí boli talentovaní a ostali verní tomuto športu:
Richard Kúdela, Roman Šimko, Erik Tomi, Dušan Barboriak, Július Lalik ml., Milan Balco, Stano Dzureň, Lákáš Gábor, Maroš Gábor, Filip Viola, Miroslav Ďurák, Ondrej Gunár, Ján Karalo, Janko Hric, Stanislav Hric, Lukáš Felezký, Stanislav Gunár, Kevin Lalik, Vladimír Lalik, Adrián Vavrek, Andreas Karalo, Marcel Ikri, Karol Tomi, Lenka Dovcová, Barbora Ferencová, Dominika Dzureňová, Simona Hlaváčová, Lenka Laliková, Gabriela Laliková, Džesika Karalová, Evka Karalová, Nikola Karalová a ďalší.
![]() |
||
![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
S Ú Č A S N O S Ť
Jesenná časť futbalovej sezóny 2022/23 skončila pre dva tímy
TJ Papiereň Slavošovce, a to prípravku U12 a starších žiakov U15, obrovským úspechom.

Mladší a aj starší žiaci majú za sebou naozaj veľmi úspešné obdobie. Prvé miesto v tabuľke žiackej súťaže IV. ligy a III. miesto prípravky hovorí za všetko.
V tíme mám 25 vynikajúcich futbalistov. Najlepšie na tom je, že deti ten šport neskutočne baví. Rady trávia svoj voľný čas s kamarátmi v kolektíve a zároveň robia niečo aj pre svoje zdravie. Táto sezóna vyšla úplne podľa našich predstáv. Odohrali
sme deväť zápasov spolu s prípravkou, kde sme stratili body len v Dobšinej po prehre 2:1 a prípravka 5:3, bola to dráma až do konca, kde naši žiaci do posledných minút vyhrávali, no koniec zápasu sme nezvládli. Napriek tomu musím chlapcov pochváliť za bojovnosť a obetavosť, som pyšný na všetkých chlapcov rovnako.
Chlapci ukázali v tejto sezóne, že vytrvalosťou, priebojnosťou a pravidelnými tréningami možno dosiahnuť pekný úspech. V jesennej sezóne odohrali množstvo zápasov, čo ich následne posunulo na prvú priečku v tabuľke. Aj medzi nimi sú už teraz veľmi výrazné športové
osobnosti, ktoré spoločne tvoria silný celok. Asi najvýraznejším hráčom uplynulej časti sezóny bol kapitán tímu Lukáš Tomi, ktorý drží defenzívu, obranu a na svoj vek je po športovej stránke veľmi vyspelý.
Teraz čaká mladých a úspešných futbalistov množstvo tréningov a súťažná sezóna sa pre nich naplno začne až koncom apríla 2023.
- S akými predsavzatiami a cieľmi vstupujeme do prípravy na odvetnú časť súťažného ročníka?
Hlavným cieľom do prípravného obdobia je doplniť káder vhodnými typmi hráčov, hlavne do ofenzívy a pracovať v tréningovom procese na zlepšovaní a napredovaní v herných činnostiach jednotlivca. Zlepšiť musíme aj útočnú fázu, s ktorou sme mali problémy, a popracovať na tímovej chémii i mentálnej stránke hráčov v tejto fáze ich vývoja. Vylepšiť musíme aj prechodovú fázu a zakladanie útoku.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí mi počas sezóny pomáhali pri mužstve starších a mladších žiakov.
Pripravil: Bc. Július Lalik





































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-