Pre deti tie tri dni boli najkrajšie chvíle, na ktoré spomínajú aj po sedemnástich rokoch. Team vtedy tvorili chlapci rómski aj nerómski, a aj podľa názvu „futbal spája“ boli ako jeden, žiadne predsudky, tešili sa a smútili spolu (mali by ste vidieť ako im oči žiarili). Hoci sme zo skupiny nepostúpili, bol som na deti pyšný a hrdý. Bola to pre nás veľmi dobrá skúsenosť a motivácia, ktorá nás posúvala ďalej pracovať na herných činnostiach a skvalitňovať tréningový proces. Dá sa povedať, že táto skúsenosť bola pre nás hnacím motorom pokračovať v práci a napredovať. Som si istý, že tento úspech motivoval aj ostatných, aj tých ktorí dovtedy nešportovali. A tak vedenie školy v roku 2006 napísalo projekt, ktorý nám prešiel a mohli sme deťom nakúpiť športový materiál (dresy, kopačky, lopty a iné). V roku 2007 sa nám konečne podarilo prihlásiť do okresnej súťaže starších žiakov M15, po čom sme veľmi túžili, aby sme si mohli zmerať sily s ostatnými družstvami. Bolože to radosti! V tejto súťaži sme až po dnes, musím povedať, že sa nám darí a stále sme v top trojke. V tomto období sa k nám pridali aj dievčatá, ktoré si obľúbili túto hru, aj tréningový proces. Chcem ešte povedať, že tieto deti nehrali len futbal, ale aj volejbal, nohejbal i stolný tenis, proste boli všestranné, radi športovali, hýbali sa. Toto malo prednosť pred technikou, telefónom, počítačom, sociálnymi sieťami - darilo sa nám vypnúť mobil a zapnúť seba. Ďalšie úspechy: chlapci hrali štvrťfinále Coca cola cup proti Popradu a Spišskej Novej Vsi, zúčťastnili sa krajských kôl v Košiciach, Michalovciach a inde. Za tých dvadsať rokov toho bolo dosť, ale ten najväčší úspech je však to, že deti našli cestu k športu, k pohybu, chcú urobiť niečo pre seba, využiť správne čas a hlavne učiť sa byť dobrým človekom, byť priateľským a vážiť si jeden druhého. Za tento úspech chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na tomto procese, a to hlavne rodičom, Základnej škole Slavošovce a Obecnému úradu Slavošovce. Za toto obdobie by som chcel vyzdvihnúť niekoľko mien športovcov, ktorí boli talentovaní a ostali verní tomuto športu:
Richard Kúdela, Roman Šimko, Erik Tomi, Dušan Barboriak, Július Lalik ml., Milan Balco, Stano Dzureň, Lákáš Gábor, Maroš Gábor, Filip Viola, Miroslav Ďurák, Ondrej Gunár, Ján Karalo, Janko Hric, Stanislav Hric, Lukáš Felezký, Stanislav Gunár, Kevin Lalik, Vladimír Lalik, Adrián Vavrek, Andreas Karalo, Marcel Ikri, Karol Tomi, Lenka Dovcová, Barbora Ferencová, Dominika Dzureňová, Simona Hlaváčová, Lenka Laliková, Gabriela Laliková, Džesika Karalová, Evka Karalová, Nikola Karalová a ďalší.
![]() |
||
![]() |
![]() |
|
![]() |
![]() |
S Ú Č A S N O S Ť
Jesenná časť futbalovej sezóny 2022/23 skončila pre dva tímy
TJ Papiereň Slavošovce, a to prípravku U12 a starších žiakov U15, obrovským úspechom.

Mladší a aj starší žiaci majú za sebou naozaj veľmi úspešné obdobie. Prvé miesto v tabuľke žiackej súťaže IV. ligy a III. miesto prípravky hovorí za všetko.
V tíme mám 25 vynikajúcich futbalistov. Najlepšie na tom je, že deti ten šport neskutočne baví. Rady trávia svoj voľný čas s kamarátmi v kolektíve a zároveň robia niečo aj pre svoje zdravie. Táto sezóna vyšla úplne podľa našich predstáv. Odohrali
sme deväť zápasov spolu s prípravkou, kde sme stratili body len v Dobšinej po prehre 2:1 a prípravka 5:3, bola to dráma až do konca, kde naši žiaci do posledných minút vyhrávali, no koniec zápasu sme nezvládli. Napriek tomu musím chlapcov pochváliť za bojovnosť a obetavosť, som pyšný na všetkých chlapcov rovnako.
Chlapci ukázali v tejto sezóne, že vytrvalosťou, priebojnosťou a pravidelnými tréningami možno dosiahnuť pekný úspech. V jesennej sezóne odohrali množstvo zápasov, čo ich následne posunulo na prvú priečku v tabuľke. Aj medzi nimi sú už teraz veľmi výrazné športové
osobnosti, ktoré spoločne tvoria silný celok. Asi najvýraznejším hráčom uplynulej časti sezóny bol kapitán tímu Lukáš Tomi, ktorý drží defenzívu, obranu a na svoj vek je po športovej stránke veľmi vyspelý.
Teraz čaká mladých a úspešných futbalistov množstvo tréningov a súťažná sezóna sa pre nich naplno začne až koncom apríla 2023.
- S akými predsavzatiami a cieľmi vstupujeme do prípravy na odvetnú časť súťažného ročníka?
Hlavným cieľom do prípravného obdobia je doplniť káder vhodnými typmi hráčov, hlavne do ofenzívy a pracovať v tréningovom procese na zlepšovaní a napredovaní v herných činnostiach jednotlivca. Zlepšiť musíme aj útočnú fázu, s ktorou sme mali problémy, a popracovať na tímovej chémii i mentálnej stránke hráčov v tejto fáze ich vývoja. Vylepšiť musíme aj prechodovú fázu a zakladanie útoku.
Na záver by som chcel poďakovať všetkým tým, ktorí mi počas sezóny pomáhali pri mužstve starších a mladších žiakov.
Pripravil: Bc. Július Lalik





































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.