2000 – VTJ Jelšava, ďalší účastníci: V. Blh, R. Seč, Klenovec, Čerenčany, Ožďany, Tachty, Muráň, Bátka, Gemer, V. Teriakovce, Lubeník, Revúčka, R. Janovce
2001 – Hajnáčka, ďalší účastníci: Lubeník, Gemer, Hnúšťa, Muráň, V. Teriakovce, Král, Klenovec, Revúčka, R. Janovce, V. Blh, Bátka, Čerenčany, Tachty
Niektorí hráči Hajnáčky: Szabó - Köböl, Agócs, Sendrei, Mede, Juhaniak, Czene, Bartko, Szókovács, Szepesi, A. Berky, M. Berky, Urban
2002 – Gemer, ďalší účastníci: Lubeník, Hnúšťa, U. Panica, Král, R. Janovce, Muráň, Tachty, Revúčka, Klenovec, Bátka, V. Teriakovce, V. Blh
Niektorí hráči Gemera: Potocký, Lóczy - Lukács, Fürjoš, Gereg, Vaš, Lázár, Drnaj, Ulický, Drenko, Valaszkay, Lenkey, Árvai, Keszi, Kilik, A. Gergely, Š. Gergely, Sz. Gergely, K. Gergely, Csapó, Farkaš
2003 – Lubeník, ďalší účastníci: Tachty, V. Teriakovce, V. Blh, Muráň, Revúčka, U. Panica, G. Jablonec, Král, R. Janovce, Klenovec, Hnúšťa
Niektorí hráči Lubeníka: Maričák, Krajňák – Spišák, Debnár, Gulykáš, Konček, Halmo, Šepík, Krajňák, Ganaj, Levický, Koreň, Veis, Švec, Szabó, Kvačkaj, Hutka, Medvec, Velk, Sóvari, Koper, Capík, Schaller
2004 – Ožďany, ďalší účastníci: Král, R. Janovce, Klenovec, Hnúšťa, Tachty, G. Jablonec, V. Teriakovce, Bátka, Muráň, V. Blh, U. Panica
2005 – Hnúšťa, ďalší účastníci: Bátka, Tachty, V. Blh, Gemer, R. Janovce, Král, Muráň, Ožďany, Revúčka, V. Teriakovce, G. Jablonec
2006 – Veľký Blh, ďalší účastníci: Král, Gemer, Muráň, Tachty, R. Janovce, Bátka, Revúčka, R. Seč, Chanava, V. Teriakovce, Ožďany
2007 – Rimavské Janovce, ďalší účastníci: Král, Gemer, Muráň, Bátka, Revúčka, Husiná, Ožďany, Stránske, Chanava, V. Teriakovce, Blhovce
2008 – Gemer, ďalší účastníci: Král, Bátka, Starňa, Klenovec, Muráň, Chanava, Revúčka, Ožďany, R. Seč, V. Teriakovce, Husiná
Gemer: Norbert Pelle, Csaba Fürjes, Kálmán Gergely, Attila Gegely, Szabolcs Gergely, Miklós Lukács, Zoltán Csutor, Lajos Filep, Róbert Lenkey, István Drenko, Peter Ulický, Zsolt Balogh, István Gergely, Csaba Barczi, Eduard Brindzák, Zsolt Váradi, Tibor Szántó, Alojz Lázár, Csaba Valaszkay
2009 – Starňa, ďalší účastníci: Král, Muráň, Jelšava, Ožďany, R. Janovce, Batka, Revúčka, Abovce, R. Seč, V. Teriakovce
2010 – Tornaľa, ďalší účastníci: Král, Tachty, Lubeník, Klenovec, R. Janovce, Jelšava, Muráň, V. Teriakovce, Abovce, Ožďany, Sirk, Starňa B
2011 – Tachty, ďalší účastníci: Lubeník, V. Teriakovce, Král, R. Janovce, Revúčka, Jelšava, Klenovec, Ožďany, Sirk, Starňa, Hajnáčka, Muráň, Bátka
Tachty: A. Czene – Tóth, Telek, Molnár, Šándor, Nagy, Lipták, Rácz, Petrík, Rapi, Mihályi, Šáfrany, N. Czene, Horváth, P. Bášty, T. Bášty, Z. Bášty, V. Bášty, Ádam, Molnár, L. Szepesi, D. Szepesi
2012 – Lubeník, ďalší účastníci: Gemer, Jelšava, Starňa, Jesenské B, V. Teriakovce, Král, Klenovec, Ožďany, Muráň, Revúčka, Bátka, Sirk, G. Ves
Lubeník: Pollák - Vývlek, Halmo, Levický, Belán, Rusó, Sóvari, Konček, Jakub, Micheľ, Fandák, Vojčík, Kochan, Laciak, Kurek, Fandák, Laciak, Gonosz, Kahan, Belán, Varga, Dubovský, Fatľa, Zatroch
2013 – Ožďany, ďalší účastníci: Gemer, Jesenské B, Revúčka, Muráň, Král, Starňa, Batka, V. Teriakovce, Klenovec, Sirk, Jelšava
Ožďany: Juhász - Molnár, Salai, Budai, Valkučák, Oštrom, Ružinský, Zvoda, Turoň, Szabó, T. Laco, P. Laco, Novák, Iványi, Kubelka, Janíček, Sarvaš, Krnáč, Pregi
2014 – Hajnáčka, ďalší účastníci: Ožďany, Muráň, Revúčka, Král, Jesenské, Gemer, Bátka, Tisovec, Jelšava, V. Teriakovce, Starňa
Káder Hajnáčky: Csaba Pelle, Gabriel Balajthy – František Hanyus, Tibor Petrík, Peter Mede, Vojtech Ruszó, Attila Sándor, Tomáš Básti, Tomáš Alabán, Daniel Farkaš, Csaba Trizna, Oto Szókis, Adrián Konček, Rajmund Bálint, Tibor Molnár, Štefan Vilhan, Szabolcs Kovács, Dávid Szepesi, Ladislav Šťavina, Máťaš Šťavina, Ladislav Szepesi, Tomáš Molnár, Norbert Vašš, Roland Urbán, Ján Halaj, Ondrej Tužinský, Róbert Kovács
2015 – Král, ďalší účastníci: Muráň, Lubeník, Klenovec, Jelšava, Revúčka, Radnovce, V. Teriakovce, Bátka, R. Seč, V. Blh, Sirk, Gemer, Jesenské B, Ožďany
Káder Krála: Richard Demeter, Ladislav Szabó, Róbert Kosztúr – Gabriel Demeter, Vojtech Váradi, Štefan Ferencz, Ján Suba, Miroslav Sendrei, Ladislav Varga, Július Demeter, Zoltán Šušányi, Štefan Kovács, Otto Horváth, Ádam Dunko, Peter Bari, Jozef Boalček, Zoltán Dani, Lászlo Javora, Csaba Albert, Koloman Szajkó, Miroslav Esztergalyos, Roman Váradi, Erik Váradi, Jozef Albert, František Hugyár, Gergö Léka, Marián Štuller, František Hugyár
2016 – Revúčka, ďalší účastníci: Sirk, Radnovce, Gemer, Klenovec, Ožďany, Veľký Blh, Muráň
Káder Revúčky: Matej Loja, Ján Belica, Milan Vaso – Ľubomír Ziman, Adrián Čatlóš, Mikuláš Ištók, Filip Tužinský, Miroslav Mikuš, Branislav Hrachiar, Vladislav Maximov, Marián Szilágyi, Ivan Vranka, Pavol Hutka, Ján Ružiak, Marek Truhan, Anton Loja, Milan Barna, Milan Černota, Pavol Gergely, Miroslav Šoltýs, Tomáš Alberty, Oliver Pelle, Roman Tatarko, Pavel Šepík, Peter Černák, Marek Černický, Pavol Gergely II, Miroslav Belica, Milan Germánus
2017 – Lubeník, ďalší účastníci: Klenovec, Revúčka, Jelšava, Král, Ožďany
Káder Lubeníka: Václav Veis, Erich Foríšek – Daniel Vojčík, Roland Belán, Róbert Kónya, Peter Konček, Martin Konček, Ján Laciak, Matúš Varga, Ľubomír Micheľ, Vasil Pacek, Lukáš Čellár, Michal Hreňo, Juraj Valaštek, Vladimír Ferko, Rudolf Šavlík, Juraj Ferko, Róbert Bryndzák, Ľuboslav Antal, Vladimír Levický
2018 – Ožďany, ďalší účastníci: Muráň, Jelšava, Klenovec, Radnovce, R. Seč, Král, Revúčka, Sirk, V. Blh, U. Panica
Káder Oždian: Zoltán Juhász – Marek Valkučák, Tomáš Túnyi, Július Molnár, Patrik Szöke, Adam Vörös, Adrián Július Kunya, Dávid Tergác, Filip Kubelka, Kevin Botoš, Roland Borbáš, Zoltán Berky, Richard Gubčo, Marek Bán, Tibor Tóth, Róbert Mezö, Ján Krnáč, Damián Klempár, Maximilián Kompánek
2019 – Klenovec, ďalší účastníci: V. Blh, Radnovce, Jelšava, R. Seč, U. Panica, Lubeník, Král, Muráň, Sirk
Káder Klenovca: Igor Hruška, Pavel Hruška, Tomáš Ulický – Vladimír Parobek, Lukáš Ladika, Marek Miháľ, Viktor Vince, Pavel Fiľo, Milan Boháčik, Róbert Trnavský, Michal Bavala, Lukáš Brndiar, Pavol Bálint, Pavel Pavlík, Šimon Biely, Marek Kamenský, Marek Kučerák, Ondrej Doboš, Ján Krnáč, Tomáš Hlôška, Marek Medveď, Maroš Hruška, Radoslav Doboš, Tibor Albert, Tomáš Brndiar, Tomáš Medveď
2020 – Král, ďalší účastníci: Jelšava, Muráň, Lubeník, Ožďany, V. Blh, Radnovce, Sirk, U. Panica, R. Seč
Káder Králu: Štefan Kovács, Sebastián Porteleky – Nandor Lukács, Ladislav Varga, Ádam Dunko, Miroslav Esztergalyos, Vojtech Váradi, Štefan Ferencz, Ernest Horváth, Peter Bari, Lászlo Javora, Ernest Horváth II, Dezider Demeter, Jozef Bolaček, Róbert Okoš, Dávid Molnár, Attila Igo, Otto Horváth, Jozef Albert, Ján Zsíros, Koloman Porteleky, Miroslav Sendrei, Vojtech Váradi, Gergö Sipos
2021 – Ožďany, V. Blh, hralo sa len 1. kolo
2022 – Jelšava, ďalší účastníci: Ožďany, Lubeník, Sirk, Král
Káder MFK Jelšava: Vladimír Ferko – Peter Niklas, Adam Slovák, Patrik Bryndzák, Patrik Jobbágy, Kristián Nýiri, Dávid Grlák, Leonard Nýiri, Marko Nýiri, Marián Jobbágy, Miroslav Szamko, Ladislav Ondrejšík, Ondrej Szamko, Erik Žiga, Dominik Bystrán, Ivan Schusser, Ján Krajňák, Pavel Grlák, Radovan Matajz, Róbert Bryndzák, Ľubomír Samko, Endrike Samko, Dominik Bryndzák, Lukáš Lakatoš, Ján Deme, Jakub Michal, Ján Duna, František Kochjar, Andrej Bryndzák, Jozef Súkeník, Dominik Deme, Lukáš Deme, Ľubomír Spišák, Eduard Pavličko
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.