Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, V. Michalka, V. Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Opäť ťažil z domáceho prostredia, pričom neprehral. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. Zo súperových ihrísk priniesol dva body. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. V celkovej tabuľke sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
Oproti predošlej sezóne Betliar káder veľmi nezmenil – odišiel Pavol Lukáč a pribudol len Miloš Gallo, ktorý však hral len prvých šesť kôl. Po jesennej časti zimoval Betliar na výbornej tretej priečke len o skóre za Sečovcami a Šacou. Vyhral v Lastomíre a Haniske. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n / B. .V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilnení o dvoch hráčov. Odišiel napr. Ján Čižmár do Turne n / B. V jarnej časti sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
Rožňavu čakala po vypadnutí z 3. ligy - východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, z Košíc Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizovala iba s Krompachmi, ostatných súperov zdolala. Zo súperových ihrísk priniesla bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej tak zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizovala s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehrala s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehrala v Sp. Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získala iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnila na jedenástom mieste.
Betliar na jeseň posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma vyhral šesťkrát a dvakrát remizoval. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
V Rožňave došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, hoci stratila päť bodov, keď s Moldavou n / B. remizovala 1:1 a prehrala 0:3 s Barcou. Inak súperi odchádzali s poriadnymi nádielkami. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným výkopom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom 5 bodov. Po prehrách v Moldave n / B. 1:3, v Šaci i Barci zhodne 0:3 a najmä domácich pohromách v derby s Betliarom 1:2 a rezervou Michaloviec 2:4, nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolách nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klub visel iba na vlásku nad zostupovou priepasťou do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
Pred štvrtou štvrtoligovou sezónou Betliar posilnil káder a o Szöllösa, Demka a Jána Gonosa. Po jeseni zimoval na jedenástej priečke. Ťažil z domáceho prostredia. Body stratil s Koš. N. Vsou - remíza a Sp. Novou Vsou – prehra. Vonku nezískal žiadne body, raz bolo stretnutie predčasne ukončené. Káder sa pred jarou nedoplnil. V jarnej časti získal 15 bodov. Doma zaváhal s Krompachami a remizoval so Sečovcami a Barcou. Zo súperových ihrísk získal jeden bod za remízu v Palíne. Celkove teda získal 34 bodov a obhájil jesennú jedenástu priečku. Za zmienenie stojí, že v jarnej časti mal najhoršiu obranu.
Rožňava posilnila káder o skúsených hráčov – Kamil Brnčík a Maroš Vido. Novými hráčmi boli aj Repaský, I. Lörinc, Zatroch a z dorastu Strelka a Gotthardt. Napriek tomu na jeseň získala iba deväť bodov za dve výhry a tri remízy. Umiestnila sa tak na 14. mieste, keď menej bodov získali Sečovce a Haniska. Vyhrala len doma s Palínom a vonku v predohrávke v Koš. Novej Vsi. V jarnej časti odišiel z mužstva Brnčík. Jarnú časť možno hodnotiť pozitívne, keď vyhrala sedemkrát a dvakrát remizovala. Najväčšími rivalmi v boji o záchranu jej boli Haniska a Sečovce. Haniska získala na jar o bod menej ako Rožňava a tak zostúpila. Vonku získala tri body za výhru v Palíne. Doma zaváhala so Sp. N. Vsou a remizovala so Žakarovcami. Mala šťastie, že so súťaže zostupovalo iba jedno mužstvo.
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Betliar bez väčších posíl – prišli len M. Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke. Zvíťazil len nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi, a Moldavou n / B. Vonku bodoval iba raz a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa podarilo vyhrať až deväťkrát čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát. Kompenzovala to výhrami v Moldave n / B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala.
V piatej štvrtoligovej sezóne Rožňavy nedošlo v kádri k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Z mužstva odišiel Maroš Vido. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišiel R. Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala body za remízu v Krompachoch. Na jar získala 18 bodov. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov. Preto možno túto sezónu hodnotiť ako veľmi úspešnú.
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n / B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel Rencsok. V jesennej časti ťažila predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod z vonku priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Po jeseni tak zimovali na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov. V jarnej časti mužstvo získalo 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba raz s Moldavou n / B. . Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov.
Umiestenia v konečnej tabuľke
1998 / 1999 Betliar 4. miesto 39 bodov
1999 / 2000 Betliar 7. miesto 35 bodov
2000 / 2001 Betliar 7. miesto 44 bodov, Rožňava 11. miesto 37 bodov
2002 / 2003 Betliar 11. miesto 34 bodov, Rožňava 15. miesto 29 bodov
2003 / 2004 Rožňava 8. miesto 39 bodov
2004 / 2005 Rožňava 9. miesto 41 bodov
2005 / 2006 Rožňava 10. miesto 37 bodov
Najlepší strelci Betliara Najlepší strelci Rožňavy
1999 – Vávra – 12 gólov
2000 – E. Kamenský – 5 gólov
2001 – Hajdúk – 12 gólov 2001 – Hronec – 21 gólov
2002 – Z. Greško – 11gólov 2002 – Grecmacher – 12 gólov
2003 – Vávra – 6 gólov 2003 – Strelka – 9 gólov
2004 – Drobňák, Gotthardt - po 6 gólov
2005 – Zatroch – 9 gólov
2006 – Klinko – 8 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.