Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, V. Michalka, V. Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Opäť ťažil z domáceho prostredia, pričom neprehral. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. Zo súperových ihrísk priniesol dva body. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. V celkovej tabuľke sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
Oproti predošlej sezóne Betliar káder veľmi nezmenil – odišiel Pavol Lukáč a pribudol len Miloš Gallo, ktorý však hral len prvých šesť kôl. Po jesennej časti zimoval Betliar na výbornej tretej priečke len o skóre za Sečovcami a Šacou. Vyhral v Lastomíre a Haniske. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n / B. .V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilnení o dvoch hráčov. Odišiel napr. Ján Čižmár do Turne n / B. V jarnej časti sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
Rožňavu čakala po vypadnutí z 3. ligy - východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, z Košíc Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizovala iba s Krompachmi, ostatných súperov zdolala. Zo súperových ihrísk priniesla bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej tak zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizovala s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehrala s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehrala v Sp. Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získala iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnila na jedenástom mieste.
Betliar na jeseň posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma vyhral šesťkrát a dvakrát remizoval. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
V Rožňave došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, hoci stratila päť bodov, keď s Moldavou n / B. remizovala 1:1 a prehrala 0:3 s Barcou. Inak súperi odchádzali s poriadnymi nádielkami. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným výkopom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom 5 bodov. Po prehrách v Moldave n / B. 1:3, v Šaci i Barci zhodne 0:3 a najmä domácich pohromách v derby s Betliarom 1:2 a rezervou Michaloviec 2:4, nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolách nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klub visel iba na vlásku nad zostupovou priepasťou do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
Pred štvrtou štvrtoligovou sezónou Betliar posilnil káder a o Szöllösa, Demka a Jána Gonosa. Po jeseni zimoval na jedenástej priečke. Ťažil z domáceho prostredia. Body stratil s Koš. N. Vsou - remíza a Sp. Novou Vsou – prehra. Vonku nezískal žiadne body, raz bolo stretnutie predčasne ukončené. Káder sa pred jarou nedoplnil. V jarnej časti získal 15 bodov. Doma zaváhal s Krompachami a remizoval so Sečovcami a Barcou. Zo súperových ihrísk získal jeden bod za remízu v Palíne. Celkove teda získal 34 bodov a obhájil jesennú jedenástu priečku. Za zmienenie stojí, že v jarnej časti mal najhoršiu obranu.
Rožňava posilnila káder o skúsených hráčov – Kamil Brnčík a Maroš Vido. Novými hráčmi boli aj Repaský, I. Lörinc, Zatroch a z dorastu Strelka a Gotthardt. Napriek tomu na jeseň získala iba deväť bodov za dve výhry a tri remízy. Umiestnila sa tak na 14. mieste, keď menej bodov získali Sečovce a Haniska. Vyhrala len doma s Palínom a vonku v predohrávke v Koš. Novej Vsi. V jarnej časti odišiel z mužstva Brnčík. Jarnú časť možno hodnotiť pozitívne, keď vyhrala sedemkrát a dvakrát remizovala. Najväčšími rivalmi v boji o záchranu jej boli Haniska a Sečovce. Haniska získala na jar o bod menej ako Rožňava a tak zostúpila. Vonku získala tri body za výhru v Palíne. Doma zaváhala so Sp. N. Vsou a remizovala so Žakarovcami. Mala šťastie, že so súťaže zostupovalo iba jedno mužstvo.
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Betliar bez väčších posíl – prišli len M. Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke. Zvíťazil len nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi, a Moldavou n / B. Vonku bodoval iba raz a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa podarilo vyhrať až deväťkrát čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát. Kompenzovala to výhrami v Moldave n / B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala.
V piatej štvrtoligovej sezóne Rožňavy nedošlo v kádri k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Z mužstva odišiel Maroš Vido. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišiel R. Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala body za remízu v Krompachoch. Na jar získala 18 bodov. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov. Preto možno túto sezónu hodnotiť ako veľmi úspešnú.
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n / B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel Rencsok. V jesennej časti ťažila predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod z vonku priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Po jeseni tak zimovali na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov. V jarnej časti mužstvo získalo 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba raz s Moldavou n / B. . Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov.
Umiestenia v konečnej tabuľke
1998 / 1999 Betliar 4. miesto 39 bodov
1999 / 2000 Betliar 7. miesto 35 bodov
2000 / 2001 Betliar 7. miesto 44 bodov, Rožňava 11. miesto 37 bodov
2002 / 2003 Betliar 11. miesto 34 bodov, Rožňava 15. miesto 29 bodov
2003 / 2004 Rožňava 8. miesto 39 bodov
2004 / 2005 Rožňava 9. miesto 41 bodov
2005 / 2006 Rožňava 10. miesto 37 bodov
Najlepší strelci Betliara Najlepší strelci Rožňavy
1999 – Vávra – 12 gólov
2000 – E. Kamenský – 5 gólov
2001 – Hajdúk – 12 gólov 2001 – Hronec – 21 gólov
2002 – Z. Greško – 11gólov 2002 – Grecmacher – 12 gólov
2003 – Vávra – 6 gólov 2003 – Strelka – 9 gólov
2004 – Drobňák, Gotthardt - po 6 gólov
2005 – Zatroch – 9 gólov
2006 – Klinko – 8 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.