Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, V. Michalka, V. Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Opäť ťažil z domáceho prostredia, pričom neprehral. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. Zo súperových ihrísk priniesol dva body. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. V celkovej tabuľke sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
Oproti predošlej sezóne Betliar káder veľmi nezmenil – odišiel Pavol Lukáč a pribudol len Miloš Gallo, ktorý však hral len prvých šesť kôl. Po jesennej časti zimoval Betliar na výbornej tretej priečke len o skóre za Sečovcami a Šacou. Vyhral v Lastomíre a Haniske. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n / B. .V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilnení o dvoch hráčov. Odišiel napr. Ján Čižmár do Turne n / B. V jarnej časti sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
Rožňavu čakala po vypadnutí z 3. ligy - východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, z Košíc Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizovala iba s Krompachmi, ostatných súperov zdolala. Zo súperových ihrísk priniesla bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej tak zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizovala s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehrala s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehrala v Sp. Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získala iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnila na jedenástom mieste.
Betliar na jeseň posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma vyhral šesťkrát a dvakrát remizoval. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
V Rožňave došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, hoci stratila päť bodov, keď s Moldavou n / B. remizovala 1:1 a prehrala 0:3 s Barcou. Inak súperi odchádzali s poriadnymi nádielkami. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným výkopom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom 5 bodov. Po prehrách v Moldave n / B. 1:3, v Šaci i Barci zhodne 0:3 a najmä domácich pohromách v derby s Betliarom 1:2 a rezervou Michaloviec 2:4, nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolách nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klub visel iba na vlásku nad zostupovou priepasťou do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
Pred štvrtou štvrtoligovou sezónou Betliar posilnil káder a o Szöllösa, Demka a Jána Gonosa. Po jeseni zimoval na jedenástej priečke. Ťažil z domáceho prostredia. Body stratil s Koš. N. Vsou - remíza a Sp. Novou Vsou – prehra. Vonku nezískal žiadne body, raz bolo stretnutie predčasne ukončené. Káder sa pred jarou nedoplnil. V jarnej časti získal 15 bodov. Doma zaváhal s Krompachami a remizoval so Sečovcami a Barcou. Zo súperových ihrísk získal jeden bod za remízu v Palíne. Celkove teda získal 34 bodov a obhájil jesennú jedenástu priečku. Za zmienenie stojí, že v jarnej časti mal najhoršiu obranu.
Rožňava posilnila káder o skúsených hráčov – Kamil Brnčík a Maroš Vido. Novými hráčmi boli aj Repaský, I. Lörinc, Zatroch a z dorastu Strelka a Gotthardt. Napriek tomu na jeseň získala iba deväť bodov za dve výhry a tri remízy. Umiestnila sa tak na 14. mieste, keď menej bodov získali Sečovce a Haniska. Vyhrala len doma s Palínom a vonku v predohrávke v Koš. Novej Vsi. V jarnej časti odišiel z mužstva Brnčík. Jarnú časť možno hodnotiť pozitívne, keď vyhrala sedemkrát a dvakrát remizovala. Najväčšími rivalmi v boji o záchranu jej boli Haniska a Sečovce. Haniska získala na jar o bod menej ako Rožňava a tak zostúpila. Vonku získala tri body za výhru v Palíne. Doma zaváhala so Sp. N. Vsou a remizovala so Žakarovcami. Mala šťastie, že so súťaže zostupovalo iba jedno mužstvo.
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Betliar bez väčších posíl – prišli len M. Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke. Zvíťazil len nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi, a Moldavou n / B. Vonku bodoval iba raz a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa podarilo vyhrať až deväťkrát čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát. Kompenzovala to výhrami v Moldave n / B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala.
V piatej štvrtoligovej sezóne Rožňavy nedošlo v kádri k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Z mužstva odišiel Maroš Vido. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišiel R. Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala body za remízu v Krompachoch. Na jar získala 18 bodov. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov. Preto možno túto sezónu hodnotiť ako veľmi úspešnú.
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n / B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel Rencsok. V jesennej časti ťažila predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod z vonku priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Po jeseni tak zimovali na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov. V jarnej časti mužstvo získalo 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba raz s Moldavou n / B. . Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov.
Umiestenia v konečnej tabuľke
1998 / 1999 Betliar 4. miesto 39 bodov
1999 / 2000 Betliar 7. miesto 35 bodov
2000 / 2001 Betliar 7. miesto 44 bodov, Rožňava 11. miesto 37 bodov
2002 / 2003 Betliar 11. miesto 34 bodov, Rožňava 15. miesto 29 bodov
2003 / 2004 Rožňava 8. miesto 39 bodov
2004 / 2005 Rožňava 9. miesto 41 bodov
2005 / 2006 Rožňava 10. miesto 37 bodov
Najlepší strelci Betliara Najlepší strelci Rožňavy
1999 – Vávra – 12 gólov
2000 – E. Kamenský – 5 gólov
2001 – Hajdúk – 12 gólov 2001 – Hronec – 21 gólov
2002 – Z. Greško – 11gólov 2002 – Grecmacher – 12 gólov
2003 – Vávra – 6 gólov 2003 – Strelka – 9 gólov
2004 – Drobňák, Gotthardt - po 6 gólov
2005 – Zatroch – 9 gólov
2006 – Klinko – 8 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).