Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, V. Michalka, V. Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Opäť ťažil z domáceho prostredia, pričom neprehral. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. Zo súperových ihrísk priniesol dva body. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. V celkovej tabuľke sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
Oproti predošlej sezóne Betliar káder veľmi nezmenil – odišiel Pavol Lukáč a pribudol len Miloš Gallo, ktorý však hral len prvých šesť kôl. Po jesennej časti zimoval Betliar na výbornej tretej priečke len o skóre za Sečovcami a Šacou. Vyhral v Lastomíre a Haniske. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n / B. .V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilnení o dvoch hráčov. Odišiel napr. Ján Čižmár do Turne n / B. V jarnej časti sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
Rožňavu čakala po vypadnutí z 3. ligy - východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, z Košíc Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizovala iba s Krompachmi, ostatných súperov zdolala. Zo súperových ihrísk priniesla bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej tak zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizovala s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehrala s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehrala v Sp. Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získala iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnila na jedenástom mieste.
Betliar na jeseň posilnil káder o Martina Sedláka, Jaroslava Gonosa a Pavla Čarnokého. Zimoval na 11. mieste so ziskom 21 bodov. Doma vyhral šesťkrát a dvakrát remizoval. Jediný bod vonku získal za remízu v Spišských Vlachoch. V jarnej časti posilnil káder o trojicu vojakov. Hoci v prvých troch kolách získal iba bod, neskôr zaznamenal päťzápasovú šnúru bez prehry. Remizoval v Palíne a vyhral derby v Rožňave. Doma prehral s Ďurkovom a s Haniskou. Celkove si bilanciu vylepšil, keď skončil o jednu priečku vyššie ako v jesennej časti.
V Rožňave došlo pred sezónou k výmene trénera. Do kádra pribudli vojaci, dorastenci a hráči z B – mužstva. Doma body príliš nerozdávala, hoci stratila päť bodov, keď s Moldavou n / B. remizovala 1:1 a prehrala 0:3 s Barcou. Inak súperi odchádzali s poriadnymi nádielkami. Vonku získala tri body za výhru v Michalovciach B. Krátko pred štartom jarnej časti došlo k zmene vedenia klubu. Novým predsedom sa stal Viktor Baláž, výbor začal pracovať necelé dva týždne pred prvým jarným výkopom. Tieto interné problémy sa prejavili aj na hre mužstva, ktoré značnú časť jari odohralo s omladeným kádrom. Hneď úvodné 17. kolo ukázalo, že jar bude v znamení záchranárskych prác. Do dvadsiateho kola nemala Rožňava problémy so záchranou. Bola na ôsmej priečke s náskokom 5 bodov. Po prehrách v Moldave n / B. 1:3, v Šaci i Barci zhodne 0:3 a najmä domácich pohromách v derby s Betliarom 1:2 a rezervou Michaloviec 2:4, nastal prepad až na 14. priečku. Na posledné dve kolách nastupoval rožňavský celok s nožom na krku a klub visel iba na vlásku nad zostupovou priepasťou do regionálneho suterénu. Našťastie doma Rožňava zvíťazila nad Topoľanmi a tri body doniesla aj z Palína čím sa zachránila.
Pred štvrtou štvrtoligovou sezónou Betliar posilnil káder a o Szöllösa, Demka a Jána Gonosa. Po jeseni zimoval na jedenástej priečke. Ťažil z domáceho prostredia. Body stratil s Koš. N. Vsou - remíza a Sp. Novou Vsou – prehra. Vonku nezískal žiadne body, raz bolo stretnutie predčasne ukončené. Káder sa pred jarou nedoplnil. V jarnej časti získal 15 bodov. Doma zaváhal s Krompachami a remizoval so Sečovcami a Barcou. Zo súperových ihrísk získal jeden bod za remízu v Palíne. Celkove teda získal 34 bodov a obhájil jesennú jedenástu priečku. Za zmienenie stojí, že v jarnej časti mal najhoršiu obranu.
Rožňava posilnila káder o skúsených hráčov – Kamil Brnčík a Maroš Vido. Novými hráčmi boli aj Repaský, I. Lörinc, Zatroch a z dorastu Strelka a Gotthardt. Napriek tomu na jeseň získala iba deväť bodov za dve výhry a tri remízy. Umiestnila sa tak na 14. mieste, keď menej bodov získali Sečovce a Haniska. Vyhrala len doma s Palínom a vonku v predohrávke v Koš. Novej Vsi. V jarnej časti odišiel z mužstva Brnčík. Jarnú časť možno hodnotiť pozitívne, keď vyhrala sedemkrát a dvakrát remizovala. Najväčšími rivalmi v boji o záchranu jej boli Haniska a Sečovce. Haniska získala na jar o bod menej ako Rožňava a tak zostúpila. Vonku získala tri body za výhru v Palíne. Doma zaváhala so Sp. N. Vsou a remizovala so Žakarovcami. Mala šťastie, že so súťaže zostupovalo iba jedno mužstvo.
Svoju piatu štvrtoligovú sezónu začal Betliar bez väčších posíl – prišli len M. Truhan a R. Zdechovan. Po siedmom kole však došlo k výmene hráčov medzi Betliarom a Rožňavou: do Rožňavy išiel R. Greško a do Betliara A. Elek a J. Erdöfalvi. Po jesennej časti zimoval na predposlednej priečke. Zvíťazil len nad Kr. Chlmcom a Sečovcami. Doma získal ďalšie body s Rudňanmi, a Moldavou n / B. Vonku bodoval iba raz a to v Palíne 1:1. Po skončení jesennej časti sezóny došlo k odhláseniu klubu zo súťaže. Hlavným dôvodom boli financie aj neochota niektorých hráčov ďalej hrávať štvrtú ligu. Pred sezónou ju chcel ponúknuť Krh. Podhradiu, vtedy sa však rozhodlo, že budú hrať.
V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa podarilo vyhrať až deväťkrát čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát. Kompenzovala to výhrami v Moldave n / B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala.
V piatej štvrtoligovej sezóne Rožňavy nedošlo v kádri k veľkým zmenám – pribudli domáci dorastenci, Roman Ďurán a Peter Milko. Z mužstva odišiel Maroš Vido. Napriek tomu Rožňava zimovala na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. Doma remizovala s Rudňanmi a Kr. Chlmcom, ale vyhrala v Žakarovciach a Rešici. V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišiel R. Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala body za remízu v Krompachoch. Na jar získala 18 bodov. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov. Preto možno túto sezónu hodnotiť ako veľmi úspešnú.
V šiestej štvrtoligovej sezóne došlo v kádri Rožňavy k zmenám. Na hosťovanie do Turne n / B. odišli L. Varga a Zatroch, odišiel Rencsok. V jesennej časti ťažila predovšetkým z domáceho prostredia. Jediný bod z vonku priviezla za remízu z Lastomíra. Doma remizovala s Topoľanmi a prehrala s Vyšným Opátskym. Po jeseni tak zimovali na jedenástom mieste so ziskom sedemnásť bodov. V jarnej časti mužstvo získalo 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba raz s Moldavou n / B. . Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov.
Umiestenia v konečnej tabuľke
1998 / 1999 Betliar 4. miesto 39 bodov
1999 / 2000 Betliar 7. miesto 35 bodov
2000 / 2001 Betliar 7. miesto 44 bodov, Rožňava 11. miesto 37 bodov
2002 / 2003 Betliar 11. miesto 34 bodov, Rožňava 15. miesto 29 bodov
2003 / 2004 Rožňava 8. miesto 39 bodov
2004 / 2005 Rožňava 9. miesto 41 bodov
2005 / 2006 Rožňava 10. miesto 37 bodov
Najlepší strelci Betliara Najlepší strelci Rožňavy
1999 – Vávra – 12 gólov
2000 – E. Kamenský – 5 gólov
2001 – Hajdúk – 12 gólov 2001 – Hronec – 21 gólov
2002 – Z. Greško – 11gólov 2002 – Grecmacher – 12 gólov
2003 – Vávra – 6 gólov 2003 – Strelka – 9 gólov
2004 – Drobňák, Gotthardt - po 6 gólov
2005 – Zatroch – 9 gólov
2006 – Klinko – 8 gólov
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-