Víťaz 7. ligy ObFZ Rožňava ročníka 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka s pohárom riadiaceho futbalového zväzu. Foto: facebook
Na druhom mieste v tabuľke skončil súťaž futbalový klub OFK Vyšná Slaná. Okrem toho, že získal striebornú medailu, najviac prekvapil tým, že dlho sa v tabuľke držal na nižších pozíciách a pohyboval sa od 1. miesta až po 5-te. Pozíciu lídra sa mu darilo držať iba 5 kôl. Druhé miesto si vybojoval najmä vďaka lepšiemu vzájomnému zápasu s tretím mužstvom tabuľky – TJ Baník Rožňavské Bystré. V poslednom kole na domácej pôde zvíťazilo iba rozdielom jedného gólu, ktorý padol v tomto stretnutí až v jeho závere. Mužstvo, ktoré už dlhšie patrí medzi špičky okresu a okúsilo úroveň futbalu aj vo vyšších futbalových ligách, využilo dôkladne skúsenosti práve z týchto stretnutí. Slúži mu ku cti, že jeho člen Štefan Domik si dlho držal 1. miesto najlepšieho strelca ročníka, keď záverečný súčet 26 strelených gólov dosiahol až v ostatných 4 kolách, čo na víťazstvo v ročníku bolo málo. Mužstvo spod hory Radzim v tomto ročníku dosiahlo tieto výsledky: vyhralo 17 zápasov, v 4 stretnutiach dosiahlo nerozhodný výsledok a 3 zápasy prehralo. Dosiahlo pri tom skóre 83:20 a vybojovalo si 55 bodov.
Klub disponuje hráčmi, ktorí sa prejavili ako výborní strelci. V tomto ročníku sa strelecky prejavilo 14 hráčov: Zabrel 3, Filip Gallo 11, Marrtin Gallo 1, Kalis 7, Ján Gallo 4, Adam Gallo 9, Kuzma 3, Liptai 4, Bizik 1, Kračún 2, Leskovjanský 1, Seman 9, Katona 1, Domik 26. Žltú kartu si od rozhodcov zaslúžilo 10 hráčov. Červenou kartou bol potrestaný iba 1 hráč – F. Gallo.
V Rožňavskom Bystrom bola v sobotu 24. júna 2023 schôdza klubu, na ktorej vyhodnotili futbalový uplynulý ročník 7. ligy ObFZ Rožňava a konštatovali, že tretie miesto, ktoré si vybojovali, patrí v histórii klubu medzi najlepšie. Na sociálnej sieti uviedli, že sa odvďačili ako jednému tímu, ale aj ako kamarátom. Zlaté medaily, ktoré im venovali, si zaslúžili ako ľudia a ako jeden úžasný kolektív, ktorý vždy bojoval až do poslednej minúty. Samozrejme medaily dostalo aj vedenie, naša bufetárka, kameraman, hospodár a ostatní.Ocenili aj svojho najlepšieho brankára (Darko Forgáč), najlepšieho strelca (Robko Rochl) a najlepšieho hráča (Tomáš Ivanič) a pohár za celý tím si vyzdvihol kapitán (Adam Rochl).
Tretím najlepším mužstvom 7. ligy OBFZ Rožňava ročníka 2022-2023 sú futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré, ktorí tak dosiahli najlepší výsledok v doterajšej histórii futbalu v obci. Žiaľ, aj keď sa tento kolektív držal ako líder súťaže 7. ligy na 1. mieste až v 10. kolách, v závere mu to nevyšlo tak, ako by si futbalisti a ich fanúšikovia boli želali. Ako sme už spomínali, rozhodli vzájomné zápasy prvých troch mužstiev tabuľky, keď súperi Bystrého v terajšej tabuľke pred nimi boli lepší v domácich zápoleniach a neprehrali ani jeden vzájomný zápas. I tak 
však môžeme konštatovať, že Bystrania v tomto ročníku boli šťukou súťaže a nebyť menších skúseností z takýchto stretnutí, možno by sme spoznali v tomto ročníku iného víťaza, než v predchádzajúcich ročníkoch. Veď v 26. kolách vyhrali 17 stretnutí, dosiahli 4 remízy, a rovnako ako Vyšnoslanci, aj 3 prehry. Skóre, ktoré dosiahli v tomto ročníku je 62:17 a počet získaných bodov 55. Najviac ich bolí však výsledok zápasu v Gemerskej Polome, kde s domácim klubom prehrali zápas o gól, ale aj dvaja ich hráči nedokončili toto stretnutie pre žlté karty. Na chválu je však, čo si treba všimnúť i napriek tomuto zlému výsledku v Polome, že k najlepším patrí nielen obrana Baníka, ale najmä jeho brankár Dárius Forgáč, ktorý pustil do svojej brány iba 17 gólov, čo je najnižší počet v tomto ročníku medzi brankármi 7. ligy. Konečne sa pozitívne prejavil hráč Baníka Róbert Rochl aj v streleckej súťaži tohto ročníka, keď so svojimi 17 gólmi obsadil s ďalšími 3 hráčmi spoločne tretie miesto.
Výbornými strelcami disponuje aj bystränský klub. V tomto ročníku takými boli až 15 hráči: Adam Rochl 6 gólov, Róbert Rochl 17, Kuchta 1, Ivanič 1, Milan Gallo 2, Znak 4, Hajdu 2, Jakub Rochl 3, Viliam Gallo 2, B. Milko 8, Viola 1, Ján Rochl 5, Miloš Gallo 8, Minčík 1, Bakoš 3. Ani nositeľov žltých kariet neubudlo. V tomto ročníku ich bolo 15. Škoda, že aj v tomto klube disponovali siedmimi hráčmi, ktorí boli potrestaní červenou kartou (Forgáč, M. Gallo, Znak, Jak. Rochl, V. Gallo, B. Milko, Bakoš).
Počas uplynulého ročníka 2022-2023 sa o tretie miesto TJ Baník Rožňavské Bystré pričinili títo hráči: Maroš Bakoš, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Dárius Forgáč, Milan Gallo, Miloš Gallo, Viliam Gallo, Marek Gábor, Lukáš Hajdu, Marcel Ikri, Tomáš Ivanič, Richard Jakab, Tomáš Kandalík, Tomáš Kuchta, Marcel Laven, Zoltán Laven, Boris Milko, Peter Milko, Peter Minčík, Adam Rochl,Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Gabriel Tomi, Ondrej Ujházi, Roman Viola, Filip Znak.
Pripomeňme si ešte, kto z prvých troch mužstiev a s kým zaznamenal v tomto ročníku najvyššie víťazstvá:
Krásnohorská Dlhá Lúka: Hrhov – Dlhá Lúka 2:13, Dlhá Lúka – Rakovnica 11:0, Rakovnica – Dlhá Lúka 1:9, Dlhá Lúka – Pača 8:0.
Vyšná Slaná: Vyšná Slaná – Pača 10:0, Vyšná Slaná – Drnava 5:0, Drnava – Vyšná Slaná 1:8, Vyšná Slaná – Dlhá Ves 6:0.
Rožňavské Bystré: Rožňavské Bystré – Hrhov 6:0, Rožň. Bystré – Dlhá Ves 5:0, Rožň. Bystré – Gemerská Poloma 5:1, Rožň. Bystré – Rakovnica 5:1.
MG od
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.