
Víťaz 7. ligy ObFZ Rožňava ročníka 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka s pohárom riadiaceho futbalového zväzu. Foto: facebook
Na druhom mieste v tabuľke skončil súťaž futbalový klub OFK Vyšná Slaná. Okrem toho, že získal striebornú medailu, najviac prekvapil tým, že dlho sa v tabuľke držal na nižších pozíciách a pohyboval sa od 1. miesta až po 5-te. Pozíciu lídra sa mu darilo držať iba 5 kôl. Druhé miesto si vybojoval najmä vďaka lepšiemu vzájomnému zápasu s tretím mužstvom tabuľky – TJ Baník Rožňavské Bystré. V poslednom kole na domácej pôde zvíťazilo iba rozdielom jedného gólu, ktorý padol v tomto stretnutí až v jeho závere. Mužstvo, ktoré už dlhšie patrí medzi špičky okresu a okúsilo úroveň futbalu aj vo vyšších futbalových ligách, využilo dôkladne skúsenosti práve z týchto stretnutí. Slúži mu ku cti, že jeho člen Štefan Domik si dlho držal 1. miesto najlepšieho strelca ročníka, keď záverečný súčet 26 strelených gólov dosiahol až v ostatných 4 kolách, čo na víťazstvo v ročníku bolo málo. Mužstvo spod hory Radzim v tomto ročníku dosiahlo tieto výsledky: vyhralo 17 zápasov, v 4 stretnutiach dosiahlo nerozhodný výsledok a 3 zápasy prehralo. Dosiahlo pri tom skóre 83:20 a vybojovalo si 55 bodov.
Klub disponuje hráčmi, ktorí sa prejavili ako výborní strelci. V tomto ročníku sa strelecky prejavilo 14 hráčov: Zabrel 3, Filip Gallo 11, Marrtin Gallo 1, Kalis 7, Ján Gallo 4, Adam Gallo 9, Kuzma 3, Liptai 4, Bizik 1, Kračún 2, Leskovjanský 1, Seman 9, Katona 1, Domik 26. Žltú kartu si od rozhodcov zaslúžilo 10 hráčov. Červenou kartou bol potrestaný iba 1 hráč – F. Gallo.

V Rožňavskom Bystrom bola v sobotu 24. júna 2023 schôdza klubu, na ktorej vyhodnotili futbalový uplynulý ročník 7. ligy ObFZ Rožňava a konštatovali, že tretie miesto, ktoré si vybojovali, patrí v histórii klubu medzi najlepšie. Na sociálnej sieti uviedli, že sa odvďačili ako jednému tímu, ale aj ako kamarátom. Zlaté medaily, ktoré im venovali, si zaslúžili ako ľudia a ako jeden úžasný kolektív, ktorý vždy bojoval až do poslednej minúty. Samozrejme medaily dostalo aj vedenie, naša bufetárka, kameraman, hospodár a ostatní.Ocenili aj svojho najlepšieho brankára (Darko Forgáč), najlepšieho strelca (Robko Rochl) a najlepšieho hráča (Tomáš Ivanič) a pohár za celý tím si vyzdvihol kapitán (Adam Rochl).
Tretím najlepším mužstvom 7. ligy OBFZ Rožňava ročníka 2022-2023 sú futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré, ktorí tak dosiahli najlepší výsledok v doterajšej histórii futbalu v obci. Žiaľ, aj keď sa tento kolektív držal ako líder súťaže 7. ligy na 1. mieste až v 10. kolách, v závere mu to nevyšlo tak, ako by si futbalisti a ich fanúšikovia boli želali. Ako sme už spomínali, rozhodli vzájomné zápasy prvých troch mužstiev tabuľky, keď súperi Bystrého v terajšej tabuľke pred nimi boli lepší v domácich zápoleniach a neprehrali ani jeden vzájomný zápas. I tak
však môžeme konštatovať, že Bystrania v tomto ročníku boli šťukou súťaže a nebyť menších skúseností z takýchto stretnutí, možno by sme spoznali v tomto ročníku iného víťaza, než v predchádzajúcich ročníkoch. Veď v 26. kolách vyhrali 17 stretnutí, dosiahli 4 remízy, a rovnako ako Vyšnoslanci, aj 3 prehry. Skóre, ktoré dosiahli v tomto ročníku je 62:17 a počet získaných bodov 55. Najviac ich bolí však výsledok zápasu v Gemerskej Polome, kde s domácim klubom prehrali zápas o gól, ale aj dvaja ich hráči nedokončili toto stretnutie pre žlté karty. Na chválu je však, čo si treba všimnúť i napriek tomuto zlému výsledku v Polome, že k najlepším patrí nielen obrana Baníka, ale najmä jeho brankár Dárius Forgáč, ktorý pustil do svojej brány iba 17 gólov, čo je najnižší počet v tomto ročníku medzi brankármi 7. ligy. Konečne sa pozitívne prejavil hráč Baníka Róbert Rochl aj v streleckej súťaži tohto ročníka, keď so svojimi 17 gólmi obsadil s ďalšími 3 hráčmi spoločne tretie miesto.

Výbornými strelcami disponuje aj bystränský klub. V tomto ročníku takými boli až 15 hráči: Adam Rochl 6 gólov, Róbert Rochl 17, Kuchta 1, Ivanič 1, Milan Gallo 2, Znak 4, Hajdu 2, Jakub Rochl 3, Viliam Gallo 2, B. Milko 8, Viola 1, Ján Rochl 5, Miloš Gallo 8, Minčík 1, Bakoš 3. Ani nositeľov žltých kariet neubudlo. V tomto ročníku ich bolo 15. Škoda, že aj v tomto klube disponovali siedmimi hráčmi, ktorí boli potrestaní červenou kartou (Forgáč, M. Gallo, Znak, Jak. Rochl, V. Gallo, B. Milko, Bakoš).
Počas uplynulého ročníka 2022-2023 sa o tretie miesto TJ Baník Rožňavské Bystré pričinili títo hráči: Maroš Bakoš, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Dárius Forgáč, Milan Gallo, Miloš Gallo, Viliam Gallo, Marek Gábor, Lukáš Hajdu, Marcel Ikri, Tomáš Ivanič, Richard Jakab, Tomáš Kandalík, Tomáš Kuchta, Marcel Laven, Zoltán Laven, Boris Milko, Peter Milko, Peter Minčík, Adam Rochl,Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Gabriel Tomi, Ondrej Ujházi, Roman Viola, Filip Znak.
Pripomeňme si ešte, kto z prvých troch mužstiev a s kým zaznamenal v tomto ročníku najvyššie víťazstvá:
Krásnohorská Dlhá Lúka: Hrhov – Dlhá Lúka 2:13, Dlhá Lúka – Rakovnica 11:0, Rakovnica – Dlhá Lúka 1:9, Dlhá Lúka – Pača 8:0.
Vyšná Slaná: Vyšná Slaná – Pača 10:0, Vyšná Slaná – Drnava 5:0, Drnava – Vyšná Slaná 1:8, Vyšná Slaná – Dlhá Ves 6:0.
Rožňavské Bystré: Rožňavské Bystré – Hrhov 6:0, Rožň. Bystré – Dlhá Ves 5:0, Rožň. Bystré – Gemerská Poloma 5:1, Rožň. Bystré – Rakovnica 5:1.
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-