Víťaz 7. ligy ObFZ Rožňava ročníka 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka s pohárom riadiaceho futbalového zväzu. Foto: facebook
Na druhom mieste v tabuľke skončil súťaž futbalový klub OFK Vyšná Slaná. Okrem toho, že získal striebornú medailu, najviac prekvapil tým, že dlho sa v tabuľke držal na nižších pozíciách a pohyboval sa od 1. miesta až po 5-te. Pozíciu lídra sa mu darilo držať iba 5 kôl. Druhé miesto si vybojoval najmä vďaka lepšiemu vzájomnému zápasu s tretím mužstvom tabuľky – TJ Baník Rožňavské Bystré. V poslednom kole na domácej pôde zvíťazilo iba rozdielom jedného gólu, ktorý padol v tomto stretnutí až v jeho závere. Mužstvo, ktoré už dlhšie patrí medzi špičky okresu a okúsilo úroveň futbalu aj vo vyšších futbalových ligách, využilo dôkladne skúsenosti práve z týchto stretnutí. Slúži mu ku cti, že jeho člen Štefan Domik si dlho držal 1. miesto najlepšieho strelca ročníka, keď záverečný súčet 26 strelených gólov dosiahol až v ostatných 4 kolách, čo na víťazstvo v ročníku bolo málo. Mužstvo spod hory Radzim v tomto ročníku dosiahlo tieto výsledky: vyhralo 17 zápasov, v 4 stretnutiach dosiahlo nerozhodný výsledok a 3 zápasy prehralo. Dosiahlo pri tom skóre 83:20 a vybojovalo si 55 bodov.
Klub disponuje hráčmi, ktorí sa prejavili ako výborní strelci. V tomto ročníku sa strelecky prejavilo 14 hráčov: Zabrel 3, Filip Gallo 11, Marrtin Gallo 1, Kalis 7, Ján Gallo 4, Adam Gallo 9, Kuzma 3, Liptai 4, Bizik 1, Kračún 2, Leskovjanský 1, Seman 9, Katona 1, Domik 26. Žltú kartu si od rozhodcov zaslúžilo 10 hráčov. Červenou kartou bol potrestaný iba 1 hráč – F. Gallo.
V Rožňavskom Bystrom bola v sobotu 24. júna 2023 schôdza klubu, na ktorej vyhodnotili futbalový uplynulý ročník 7. ligy ObFZ Rožňava a konštatovali, že tretie miesto, ktoré si vybojovali, patrí v histórii klubu medzi najlepšie. Na sociálnej sieti uviedli, že sa odvďačili ako jednému tímu, ale aj ako kamarátom. Zlaté medaily, ktoré im venovali, si zaslúžili ako ľudia a ako jeden úžasný kolektív, ktorý vždy bojoval až do poslednej minúty. Samozrejme medaily dostalo aj vedenie, naša bufetárka, kameraman, hospodár a ostatní.Ocenili aj svojho najlepšieho brankára (Darko Forgáč), najlepšieho strelca (Robko Rochl) a najlepšieho hráča (Tomáš Ivanič) a pohár za celý tím si vyzdvihol kapitán (Adam Rochl).
Tretím najlepším mužstvom 7. ligy OBFZ Rožňava ročníka 2022-2023 sú futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré, ktorí tak dosiahli najlepší výsledok v doterajšej histórii futbalu v obci. Žiaľ, aj keď sa tento kolektív držal ako líder súťaže 7. ligy na 1. mieste až v 10. kolách, v závere mu to nevyšlo tak, ako by si futbalisti a ich fanúšikovia boli želali. Ako sme už spomínali, rozhodli vzájomné zápasy prvých troch mužstiev tabuľky, keď súperi Bystrého v terajšej tabuľke pred nimi boli lepší v domácich zápoleniach a neprehrali ani jeden vzájomný zápas. I tak 
však môžeme konštatovať, že Bystrania v tomto ročníku boli šťukou súťaže a nebyť menších skúseností z takýchto stretnutí, možno by sme spoznali v tomto ročníku iného víťaza, než v predchádzajúcich ročníkoch. Veď v 26. kolách vyhrali 17 stretnutí, dosiahli 4 remízy, a rovnako ako Vyšnoslanci, aj 3 prehry. Skóre, ktoré dosiahli v tomto ročníku je 62:17 a počet získaných bodov 55. Najviac ich bolí však výsledok zápasu v Gemerskej Polome, kde s domácim klubom prehrali zápas o gól, ale aj dvaja ich hráči nedokončili toto stretnutie pre žlté karty. Na chválu je však, čo si treba všimnúť i napriek tomuto zlému výsledku v Polome, že k najlepším patrí nielen obrana Baníka, ale najmä jeho brankár Dárius Forgáč, ktorý pustil do svojej brány iba 17 gólov, čo je najnižší počet v tomto ročníku medzi brankármi 7. ligy. Konečne sa pozitívne prejavil hráč Baníka Róbert Rochl aj v streleckej súťaži tohto ročníka, keď so svojimi 17 gólmi obsadil s ďalšími 3 hráčmi spoločne tretie miesto.
Výbornými strelcami disponuje aj bystränský klub. V tomto ročníku takými boli až 15 hráči: Adam Rochl 6 gólov, Róbert Rochl 17, Kuchta 1, Ivanič 1, Milan Gallo 2, Znak 4, Hajdu 2, Jakub Rochl 3, Viliam Gallo 2, B. Milko 8, Viola 1, Ján Rochl 5, Miloš Gallo 8, Minčík 1, Bakoš 3. Ani nositeľov žltých kariet neubudlo. V tomto ročníku ich bolo 15. Škoda, že aj v tomto klube disponovali siedmimi hráčmi, ktorí boli potrestaní červenou kartou (Forgáč, M. Gallo, Znak, Jak. Rochl, V. Gallo, B. Milko, Bakoš).
Počas uplynulého ročníka 2022-2023 sa o tretie miesto TJ Baník Rožňavské Bystré pričinili títo hráči: Maroš Bakoš, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Dárius Forgáč, Milan Gallo, Miloš Gallo, Viliam Gallo, Marek Gábor, Lukáš Hajdu, Marcel Ikri, Tomáš Ivanič, Richard Jakab, Tomáš Kandalík, Tomáš Kuchta, Marcel Laven, Zoltán Laven, Boris Milko, Peter Milko, Peter Minčík, Adam Rochl,Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Gabriel Tomi, Ondrej Ujházi, Roman Viola, Filip Znak.
Pripomeňme si ešte, kto z prvých troch mužstiev a s kým zaznamenal v tomto ročníku najvyššie víťazstvá:
Krásnohorská Dlhá Lúka: Hrhov – Dlhá Lúka 2:13, Dlhá Lúka – Rakovnica 11:0, Rakovnica – Dlhá Lúka 1:9, Dlhá Lúka – Pača 8:0.
Vyšná Slaná: Vyšná Slaná – Pača 10:0, Vyšná Slaná – Drnava 5:0, Drnava – Vyšná Slaná 1:8, Vyšná Slaná – Dlhá Ves 6:0.
Rožňavské Bystré: Rožňavské Bystré – Hrhov 6:0, Rožň. Bystré – Dlhá Ves 5:0, Rožň. Bystré – Gemerská Poloma 5:1, Rožň. Bystré – Rakovnica 5:1.
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.