Víťaz 7. ligy ObFZ Rožňava ročníka 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka s pohárom riadiaceho futbalového zväzu. Foto: facebook
Na druhom mieste v tabuľke skončil súťaž futbalový klub OFK Vyšná Slaná. Okrem toho, že získal striebornú medailu, najviac prekvapil tým, že dlho sa v tabuľke držal na nižších pozíciách a pohyboval sa od 1. miesta až po 5-te. Pozíciu lídra sa mu darilo držať iba 5 kôl. Druhé miesto si vybojoval najmä vďaka lepšiemu vzájomnému zápasu s tretím mužstvom tabuľky – TJ Baník Rožňavské Bystré. V poslednom kole na domácej pôde zvíťazilo iba rozdielom jedného gólu, ktorý padol v tomto stretnutí až v jeho závere. Mužstvo, ktoré už dlhšie patrí medzi špičky okresu a okúsilo úroveň futbalu aj vo vyšších futbalových ligách, využilo dôkladne skúsenosti práve z týchto stretnutí. Slúži mu ku cti, že jeho člen Štefan Domik si dlho držal 1. miesto najlepšieho strelca ročníka, keď záverečný súčet 26 strelených gólov dosiahol až v ostatných 4 kolách, čo na víťazstvo v ročníku bolo málo. Mužstvo spod hory Radzim v tomto ročníku dosiahlo tieto výsledky: vyhralo 17 zápasov, v 4 stretnutiach dosiahlo nerozhodný výsledok a 3 zápasy prehralo. Dosiahlo pri tom skóre 83:20 a vybojovalo si 55 bodov.
Klub disponuje hráčmi, ktorí sa prejavili ako výborní strelci. V tomto ročníku sa strelecky prejavilo 14 hráčov: Zabrel 3, Filip Gallo 11, Marrtin Gallo 1, Kalis 7, Ján Gallo 4, Adam Gallo 9, Kuzma 3, Liptai 4, Bizik 1, Kračún 2, Leskovjanský 1, Seman 9, Katona 1, Domik 26. Žltú kartu si od rozhodcov zaslúžilo 10 hráčov. Červenou kartou bol potrestaný iba 1 hráč – F. Gallo.
V Rožňavskom Bystrom bola v sobotu 24. júna 2023 schôdza klubu, na ktorej vyhodnotili futbalový uplynulý ročník 7. ligy ObFZ Rožňava a konštatovali, že tretie miesto, ktoré si vybojovali, patrí v histórii klubu medzi najlepšie. Na sociálnej sieti uviedli, že sa odvďačili ako jednému tímu, ale aj ako kamarátom. Zlaté medaily, ktoré im venovali, si zaslúžili ako ľudia a ako jeden úžasný kolektív, ktorý vždy bojoval až do poslednej minúty. Samozrejme medaily dostalo aj vedenie, naša bufetárka, kameraman, hospodár a ostatní.Ocenili aj svojho najlepšieho brankára (Darko Forgáč), najlepšieho strelca (Robko Rochl) a najlepšieho hráča (Tomáš Ivanič) a pohár za celý tím si vyzdvihol kapitán (Adam Rochl).
Tretím najlepším mužstvom 7. ligy OBFZ Rožňava ročníka 2022-2023 sú futbalisti TJ Baník Rožňavské Bystré, ktorí tak dosiahli najlepší výsledok v doterajšej histórii futbalu v obci. Žiaľ, aj keď sa tento kolektív držal ako líder súťaže 7. ligy na 1. mieste až v 10. kolách, v závere mu to nevyšlo tak, ako by si futbalisti a ich fanúšikovia boli želali. Ako sme už spomínali, rozhodli vzájomné zápasy prvých troch mužstiev tabuľky, keď súperi Bystrého v terajšej tabuľke pred nimi boli lepší v domácich zápoleniach a neprehrali ani jeden vzájomný zápas. I tak 
však môžeme konštatovať, že Bystrania v tomto ročníku boli šťukou súťaže a nebyť menších skúseností z takýchto stretnutí, možno by sme spoznali v tomto ročníku iného víťaza, než v predchádzajúcich ročníkoch. Veď v 26. kolách vyhrali 17 stretnutí, dosiahli 4 remízy, a rovnako ako Vyšnoslanci, aj 3 prehry. Skóre, ktoré dosiahli v tomto ročníku je 62:17 a počet získaných bodov 55. Najviac ich bolí však výsledok zápasu v Gemerskej Polome, kde s domácim klubom prehrali zápas o gól, ale aj dvaja ich hráči nedokončili toto stretnutie pre žlté karty. Na chválu je však, čo si treba všimnúť i napriek tomuto zlému výsledku v Polome, že k najlepším patrí nielen obrana Baníka, ale najmä jeho brankár Dárius Forgáč, ktorý pustil do svojej brány iba 17 gólov, čo je najnižší počet v tomto ročníku medzi brankármi 7. ligy. Konečne sa pozitívne prejavil hráč Baníka Róbert Rochl aj v streleckej súťaži tohto ročníka, keď so svojimi 17 gólmi obsadil s ďalšími 3 hráčmi spoločne tretie miesto.
Výbornými strelcami disponuje aj bystränský klub. V tomto ročníku takými boli až 15 hráči: Adam Rochl 6 gólov, Róbert Rochl 17, Kuchta 1, Ivanič 1, Milan Gallo 2, Znak 4, Hajdu 2, Jakub Rochl 3, Viliam Gallo 2, B. Milko 8, Viola 1, Ján Rochl 5, Miloš Gallo 8, Minčík 1, Bakoš 3. Ani nositeľov žltých kariet neubudlo. V tomto ročníku ich bolo 15. Škoda, že aj v tomto klube disponovali siedmimi hráčmi, ktorí boli potrestaní červenou kartou (Forgáč, M. Gallo, Znak, Jak. Rochl, V. Gallo, B. Milko, Bakoš).
Počas uplynulého ročníka 2022-2023 sa o tretie miesto TJ Baník Rožňavské Bystré pričinili títo hráči: Maroš Bakoš, Filip Čapó, Ladislav Fabian, Dárius Forgáč, Milan Gallo, Miloš Gallo, Viliam Gallo, Marek Gábor, Lukáš Hajdu, Marcel Ikri, Tomáš Ivanič, Richard Jakab, Tomáš Kandalík, Tomáš Kuchta, Marcel Laven, Zoltán Laven, Boris Milko, Peter Milko, Peter Minčík, Adam Rochl,Jakub Rochl, Ján Rochl, Róbert Rochl, Gabriel Tomi, Ondrej Ujházi, Roman Viola, Filip Znak.
Pripomeňme si ešte, kto z prvých troch mužstiev a s kým zaznamenal v tomto ročníku najvyššie víťazstvá:
Krásnohorská Dlhá Lúka: Hrhov – Dlhá Lúka 2:13, Dlhá Lúka – Rakovnica 11:0, Rakovnica – Dlhá Lúka 1:9, Dlhá Lúka – Pača 8:0.
Vyšná Slaná: Vyšná Slaná – Pača 10:0, Vyšná Slaná – Drnava 5:0, Drnava – Vyšná Slaná 1:8, Vyšná Slaná – Dlhá Ves 6:0.
Rožňavské Bystré: Rožňavské Bystré – Hrhov 6:0, Rožň. Bystré – Dlhá Ves 5:0, Rožň. Bystré – Gemerská Poloma 5:1, Rožň. Bystré – Rakovnica 5:1.
MG od
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).