Víťaz futbalovej 7. ligy ObFZ Rožňava v ročníku 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Na obrázku horný rad zľava: Ladislav Bernath - prezident klubu, Jaroslav Gebe - vedúci mužstva, Karol Ambrúzs - fanúšik, Patrik Pál Balázs, Ladislav Varga, Roman Bubenčík, Roland Madarász, Patrik Klárik, Gabriel Gecs, Tomáš Hegedüš, Otto Soltész - štatutár klubu, Ondrej Šomšák. Dolný rad zľava: Attila Prónyai - hrajúci tréner, Attila Kerekeš, Ivan Bošela, Mário Lovas, Michael Boroš, Marián Manko, Tomáš Zagiba, Rastislav Pásztor, Jozef Parditka. Écrire à Attila Prónyai. Foto: archiv A. P.
Pravdupovediac nečakal. S vedením klubu sme na začiatku sezóny pracovali hlavne na tom, aby sme káder rozumne doplnili a vytvorili tak jeden konkurencieschopný tím na nový ročník, keďže ten minulý 21/22, pre náš klub skončil najhoršie za posledných 15 rokov. Cieľ bol teda jasný, vrátiť Dlhú Lúku späť medzi špičku. Nerozmýšľal som nad tým koľko dám gólov. To, že sa mi tento úspech podaril, môžem vďačiť len a len svojim spoluhráčom, bez nich by sa to nebolo podarilo. Takže veľké ďakujem, chalani!!!
- Váš vek 34 rokov prezrádza o Vás, že ste okúsili viacero trávnikov futbalových družstiev. Kde ste sa všade herne presadzovali a ako si na to spomínate s odstupom času.
Spomínam si na všetko len v dobrom. Na môj materský klub Drnavu, kde som začal ako 17-ročný dorastenec, podarilo sa nám dokonca postúpiť do regionálnej dorasteneckej súťaže prvýkrát v histórii klubu a od tej doby sa tam chlapci držia! Potom na Dlhu Lúku, ktorá ma za jednu sezónu v okresnej súťaži vystrelila do Krásnohorského Podhradia, kde som odohral krásnych 7 rokov, pod takými trénermi ako pán Breuer, alebo p. Balta. S Podhradím som zažil aj postupovú sezónu, keď klub postúpil z vtedy 5-tej do 4. ligy. Mám tam dodnes veľa kamarátov a dodnes som im vďačný za futbalové skúsenosti, ktoré som mohol získať a samozrejme veľa zážitkov, ktoré sú nezabudnuteľné.
Attila Prónyai v strede s pohárom ObFZ Rožňava v spoločnosti vedúceho mužstva Jaroslava Gebe a prezidenta klubu Ladislava Bernatha.
No a nemôžem opomenúť ani Gemerskú Hôrku a Plešivec, škoda, že som v týchto dvoch mužstvách nemal viac času v tých ročníkoch. Už som mal rodinu, malé dieťa a pracovne som bol tiež vyťažený, takže futbal musel ísť na istý čas bokom. Škoda hlavne preto, lebo tam boli dosť dobré podmienky, aj hráči a dnes tieto kluby neexistujú. Napokon som prestúpil do Dlhej Lúky, kde hrávam doteraz a kde som spokojný.
- V tomto ročníku ste v jednom zápase strelili 5 gólov. Brány súperov ste predtým trafili v jednom zápase už aj viackrát? Boli medzi nimi aj kuriózne, na ktoré si rád spomínate?
Ak sa dobre pamätám, tak za Plešivec proti Čoltovu vo vtedajšej ll. triede som taktiež strelil 5 gólov, vyhrali sme vtedy tuším 10:0. Vo vyšších súťažiach to viac nebolo ako hattrick. Určite bolo veľa kurióznych a aj náhodných :), ale najviac vo mne rezonuje asi posledný môj tohtoročný gól v Hrhove, ktorý sa mi podarilo streliť s nádhernými nožničkami. Boli akýmsi symbolickým zavŕšením tejto úspešnej sezóny pre nás všetkých v klube. (Bohužiaľ, tento gól sa nepodarilo zaznamenať.)
- Hodne sa hovorí o mužstvách z horného Gemera, že sa v ostatnom čase akoby báli postúpiť z oblastného majstrovstva vyššie. Postúpi Krásnohorská Dlhá Lúka do VI. ligy v budúcom futbalovom ročníku? Čo im k tomu z vášho pohľadu chýba, aby sa aj vo vyšších ligách klubovo presadzovali?
Myslim si, že je to vážna téma. Futbalovým klubom sa v našom okrese nedarí podchytiť mládež. Ak aj vznikne nejaký klub, alebo ožije, sústreďujú sa hlavne na A mužstvo a nie na budovanie futbalových základov. To sú v prvom rade deti, ktoré treba podchytiť. Treba začať vytvárať podmienky na futbal, len vtedy sa to môže začať. Ak sa ani vtedy nezačne, tak až potom môžme povedať, že sme urobili všetko čo sme mohli. Ale myslím, že to takto nefunguje. Určite by do toho mal vstúpiť aj štát, keďže samosprávy sú podfinancované a športové projekty skôr ubúdajú ako pribúdajú. Väčšina futbalových ihrísk je v žalostnom stave a v neposlednom rade sú to financie, ktoré chýbajú klubom. Ani Dlhá Lúka nedisponuje s takýmito pevnými základmi a preto nepostupuje vyššie.
Fotografia s víťazom súťaže strelcov každého poteší. Foto: archív A.P.
- Aký máte pocit z úrovne futbalu v našom okrese? Máme dostatok futbalových talentov, alebo sa mladí hráči nevedia presadiť medzi dospelými? Čo by sa malo zlepšiť, aby sa úroveň u nás postupne zvyšovala?
Myslím, že futbalová úroveň v okrese je celkom dobrá, ale ako som už vyššie spomenul, bez pevných základov nemôžme naštartovať mládež. Každý rodič, ktorý vedie svoje deti k futbalu, hľadá podmienky. Tie sú momentálne v Rožňave najlepšie, tak sa každý snaží svoje dieťa zapísať tam. Môžeme sa tomu tešiť, že sa aspoň Rožňava usiluje, ale výsledný efekt to pre okresný futbal nemá, keďže väčšina detí sa nedostane do A kategórie Rožňavy, a stratia sa nám spod dohľadu. Vítam iniciatívu novej mestskej ligy v Rožňave, možno je to niečo, čo naštartuje mladíkov ukázať sa a kluby si budú môcť doplniť týmito mladíkmi svoj káder. V podstate som aj ja zišiel z betónového ihriska pri Šugári :D
No a v neposlednom rade potrebujeme viac zanietených ľudí, ktorí majú vo svojom srdci tento šport a sú ochotní priložiť ruku k dielu a obetovať svoj čas, niekedy aj na úkor dôležitejších vecí.
Pán Prónyai, veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ondrej Doboš
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).