
Víťaz futbalovej 7. ligy ObFZ Rožňava v ročníku 2022-2023 TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka. Na obrázku horný rad zľava: Ladislav Bernath - prezident klubu, Jaroslav Gebe - vedúci mužstva, Karol Ambrúzs - fanúšik, Patrik Pál Balázs, Ladislav Varga, Roman Bubenčík, Roland Madarász, Patrik Klárik, Gabriel Gecs, Tomáš Hegedüš, Otto Soltész - štatutár klubu, Ondrej Šomšák. Dolný rad zľava: Attila Prónyai - hrajúci tréner, Attila Kerekeš, Ivan Bošela, Mário Lovas, Michael Boroš, Marián Manko, Tomáš Zagiba, Rastislav Pásztor, Jozef Parditka. Écrire à Attila Prónyai. Foto: archiv A. P.
Pravdupovediac nečakal. S vedením klubu sme na začiatku sezóny pracovali hlavne na tom, aby sme káder rozumne doplnili a vytvorili tak jeden konkurencieschopný tím na nový ročník, keďže ten minulý 21/22, pre náš klub skončil najhoršie za posledných 15 rokov. Cieľ bol teda jasný, vrátiť Dlhú Lúku späť medzi špičku. Nerozmýšľal som nad tým koľko dám gólov. To, že sa mi tento úspech podaril, môžem vďačiť len a len svojim spoluhráčom, bez nich by sa to nebolo podarilo. Takže veľké ďakujem, chalani!!!
- Váš vek 34 rokov prezrádza o Vás, že ste okúsili viacero trávnikov futbalových družstiev. Kde ste sa všade herne presadzovali a ako si na to spomínate s odstupom času.
Spomínam si na všetko len v dobrom. Na môj materský klub Drnavu, kde som začal ako 17-ročný dorastenec, podarilo sa nám dokonca postúpiť do regionálnej dorasteneckej súťaže prvýkrát v histórii klubu a od tej doby sa tam chlapci držia! Potom na Dlhu Lúku, ktorá ma za jednu sezónu v okresnej súťaži vystrelila do Krásnohorského Podhradia, kde som odohral krásnych 7 rokov, pod takými trénermi ako pán Breuer, alebo p. Balta. S Podhradím som zažil aj postupovú sezónu, keď klub postúpil z vtedy 5-tej do 4. ligy. Mám tam dodnes veľa kamarátov a dodnes som im vďačný za futbalové skúsenosti, ktoré som mohol získať a samozrejme veľa zážitkov, ktoré sú nezabudnuteľné.

Attila Prónyai v strede s pohárom ObFZ Rožňava v spoločnosti vedúceho mužstva Jaroslava Gebe a prezidenta klubu Ladislava Bernatha.
No a nemôžem opomenúť ani Gemerskú Hôrku a Plešivec, škoda, že som v týchto dvoch mužstvách nemal viac času v tých ročníkoch. Už som mal rodinu, malé dieťa a pracovne som bol tiež vyťažený, takže futbal musel ísť na istý čas bokom. Škoda hlavne preto, lebo tam boli dosť dobré podmienky, aj hráči a dnes tieto kluby neexistujú. Napokon som prestúpil do Dlhej Lúky, kde hrávam doteraz a kde som spokojný.
- V tomto ročníku ste v jednom zápase strelili 5 gólov. Brány súperov ste predtým trafili v jednom zápase už aj viackrát? Boli medzi nimi aj kuriózne, na ktoré si rád spomínate?
Ak sa dobre pamätám, tak za Plešivec proti Čoltovu vo vtedajšej ll. triede som taktiež strelil 5 gólov, vyhrali sme vtedy tuším 10:0. Vo vyšších súťažiach to viac nebolo ako hattrick. Určite bolo veľa kurióznych a aj náhodných :), ale najviac vo mne rezonuje asi posledný môj tohtoročný gól v Hrhove, ktorý sa mi podarilo streliť s nádhernými nožničkami. Boli akýmsi symbolickým zavŕšením tejto úspešnej sezóny pre nás všetkých v klube. (Bohužiaľ, tento gól sa nepodarilo zaznamenať.)
- Hodne sa hovorí o mužstvách z horného Gemera, že sa v ostatnom čase akoby báli postúpiť z oblastného majstrovstva vyššie. Postúpi Krásnohorská Dlhá Lúka do VI. ligy v budúcom futbalovom ročníku? Čo im k tomu z vášho pohľadu chýba, aby sa aj vo vyšších ligách klubovo presadzovali?
Myslim si, že je to vážna téma. Futbalovým klubom sa v našom okrese nedarí podchytiť mládež. Ak aj vznikne nejaký klub, alebo ožije, sústreďujú sa hlavne na A mužstvo a nie na budovanie futbalových základov. To sú v prvom rade deti, ktoré treba podchytiť. Treba začať vytvárať podmienky na futbal, len vtedy sa to môže začať. Ak sa ani vtedy nezačne, tak až potom môžme povedať, že sme urobili všetko čo sme mohli. Ale myslím, že to takto nefunguje. Určite by do toho mal vstúpiť aj štát, keďže samosprávy sú podfinancované a športové projekty skôr ubúdajú ako pribúdajú. Väčšina futbalových ihrísk je v žalostnom stave a v neposlednom rade sú to financie, ktoré chýbajú klubom. Ani Dlhá Lúka nedisponuje s takýmito pevnými základmi a preto nepostupuje vyššie.

Fotografia s víťazom súťaže strelcov každého poteší. Foto: archív A.P.
- Aký máte pocit z úrovne futbalu v našom okrese? Máme dostatok futbalových talentov, alebo sa mladí hráči nevedia presadiť medzi dospelými? Čo by sa malo zlepšiť, aby sa úroveň u nás postupne zvyšovala?
Myslím, že futbalová úroveň v okrese je celkom dobrá, ale ako som už vyššie spomenul, bez pevných základov nemôžme naštartovať mládež. Každý rodič, ktorý vedie svoje deti k futbalu, hľadá podmienky. Tie sú momentálne v Rožňave najlepšie, tak sa každý snaží svoje dieťa zapísať tam. Môžeme sa tomu tešiť, že sa aspoň Rožňava usiluje, ale výsledný efekt to pre okresný futbal nemá, keďže väčšina detí sa nedostane do A kategórie Rožňavy, a stratia sa nám spod dohľadu. Vítam iniciatívu novej mestskej ligy v Rožňave, možno je to niečo, čo naštartuje mladíkov ukázať sa a kluby si budú môcť doplniť týmito mladíkmi svoj káder. V podstate som aj ja zišiel z betónového ihriska pri Šugári :D
No a v neposlednom rade potrebujeme viac zanietených ľudí, ktorí majú vo svojom srdci tento šport a sú ochotní priložiť ruku k dielu a obetovať svoj čas, niekedy aj na úkor dôležitejších vecí.
Pán Prónyai, veľmi pekne Vám ďakujem za rozhovor.
Pripravil: Ondrej Doboš
































Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska.
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.