Futbalový turnaj začali futbalisti Honiec a susednej Rakovnice. Vo vyrovnanom stretnutí, ktoré sa v riadnom čase skončilo nerozhodne 2:2, našiel víťaza po jedenástkovom rozostrele. Lepšie si v ňom počínali hostia z Honiec, ktorí hrali v kombinovanej zostave.
Prestávku medzi ďalším zápasom vyplnili žiaci spomínaných mužstiev, a to domáceho TJ Baníka Rožňavské Bystré, ktorých prišli preveriť rovesníci z MFK Dobšiná, ktorí v uplynulom ročníku ObFZ Rožňava v tabuľke obsadili 2. miesto. Toto súperenie využili najmä domáci žiaci, ktorým stretnutie bolo akousi previerkou pred novým súťažným ročníkom. Diváci videli niekoľko pekných akcií žiakov obidvoch mužstiev, ale na hre bolo vidieť skúsenejšie mužstvo žiakov z Dobšinej. Tí si nakoniec vybojovali aj víťazstvo nad domácim kolektívom v pomere 4:0. Napriek horúčave mladí futbalisti podali na ihrisku s rozmermi pre dospelých dobrý výkon. Medzi žiakmi domácich pútalo pozornosť jediné dievča medzi hráčmi Terezka Tomková.
Ďalším zápasom bol súboj mužstiev domácich s hosťami z blízkej Rakovnice, ktorý domáci Bystrania vyhrali hladko 4:0.
Výsledok rozhodol o finálovom zápase. V ňom sa stretli víťazné mužstvá z predchádzajúcich súbojov Rožňavské Bystré – Honce. Nastúpili na trávnik po žrebovaní tomboly, ktorá už býva na tomto ihrisku pravidelne aj v majstrovských zápasoch domáceho mužstva.
Zápas dvoch tradičných futbalových mužstiev Štítnickej doliny, z ktorých hostia z Honiec sa pripravujú, aby po dlhšej odmlke doplnili 7. ligu dospelých v oblastnom majstrovstve. Stretnutie malo podľa informácií z domáceho mužstva dobrú úroveň a skončilo sa víťazstvom domáceho mužstva TJ Baník Rožňavské Bystré v pomere 2:1. V druhom turnaji za sebou si takto už druhý pohár vybojovali Bystrania, čo je dobrá predzvesť do nového ročníka, aj keď turnajové súboje majú celkom odlišnú príchuť, ako majstrovské zápasy. Už len tým, že na turnaji môžu posilniť družstvo aj hráči, ktorí nie sú na ich súpiske.
Je potrebné spomenúť aj trojicu riozhodcov, ktorí rozhodovali všetky štyri zápasy dospelých i žiakov. Svoje úlohy zvládla táto trojica: Július Gyenes, Gabriel Ráši a Ladislav Lörincz.
Pozornosti na turnaji neušla prítomným ani nová tabuľa, ktorá po prvýkrát od nedávnej inštalácie pohotovo informovala fanúšikov o aktuálnom výsledku zápasu a prebiehajúcom čase. Tabuľa je ovládaná na diaľku, čo je veľkou výhodou a neprekážalo jej, aby spoľahlivo ukazovalo čas i aktuálny výsledok aj napriek tomu, že svietilo na ňu prudké slnko. Ihrisko v Bystrom má tak spoľahlivého informátora v podobe tabule hradenej sponzorom, akú už doteraz mali futbalové ihriská v Rožňave, Dobšinej, Drnave, Gemerskej Polome a vo Vyšnej Slanej.
Zo súboja žiakov Rožňavského Bystrého a Dobšinej.
 |
 |
 |
||
 |
 |
 |
||
 |
 |
 |
Pripravil: MG od
Foto: V. Kucháriková
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.