Predpokladáme teda, že sa v ročníku 2023-2024 prihlási do 7. ligy ObFZ. Sedem futbalistov prestúpilo do TJ Baník Rožňavské Bystré a toľko aj z klubu odišlo a šesť hráčov posilnilo TJ Zlatý klas v Dlhej Vsi. Rožňavský MFK cez leto opustilo sedem hráčov. Zo známejších futbalistov prestúpil napr. Miloš Gallo z Rožňavského Bystrého, ktorý sa po roku vrátil do TJ Tatran Betliar. Piatoligovú MFK Rožňava o.i. opustil aj Yuri Rogozhkin, ktorý si našiel nový klub v Družstevníku Malá Ida.
Z regiónu horného Gemera sme v letnom registračnom období bez obmedzenia zaznamenali nasledujúce hráčske prestupy:
| Radovan ÁRVAI | MFK Rožňava | ŠK Polom Gemerská Poloma | ||
| Maroš BAKOŠ | TJ Tatran Betliar | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Attila BALÁZS | FK Gemerská Hôrka | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Dominik BEKE | MFK Rožňava | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Július BENEDIK | FK Krásnohorské Podhradie | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Dávid BODNAR | FK Gemerská Hôrka | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Michal BOROŠ | FK Krásnohorské Podhradie | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | ||
| Michael BOROŠ | FK Krásnohorské Podhradie | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | ||
| Peter BOROŠ | FK Krásnohorské Podhradie | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | ||
| Štefan DORKIN | TJ Baník Rožňavské Bystré | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Martin ĎURÍČEK | TJ Tatran Betliar | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Lukáš FAFRÁK | TJ Tatran Betliar | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Miloš GALLO | TJ Baník Rožňavské Bystré | TJ Tatran Betliar | ||
| Viliam GALLO | TJ Baník Rožňavské Bystré | OTJ Honce | ||
| Marek GÁBOR | TJ Baník Rožňavské Bystré | OTJ Honce | ||
| Matej GELDA | TJ Dvorníky-Včeláre | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Gabriel GECS | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | FK Hrhov | ||
| Dominik GRULYO | TJ Dvorníky-Včeláre | FK Hrhov | ||
| Ľudovít GYENES | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | FK Lipovník | ||
| Peter HAJDU | TJ Baník Rožňavské Bystré | OTJ Honce | ||
| Martin HAVRLENT | ŠK Polom Gemerská Poloma | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Damian HLOŠKA | TJ Baník Rožňavské Bystré | OTJ Honce | ||
| Jakub HOVORKA | FK Krásnohorské Podhradie | PŠC Pezinok | ||
| Matej CHOCHOL | MFK Rožňava | TJ Tatran Betliar | ||
| Kristián ILLES | FK Gemerská Hôrka | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Ján IVANIČ | MFK Rožňava | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Tomáš IVANIČ | MFK Rožňava | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Richard KARDOS | FK Gemerská Hôrka | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Daniel KLÚČIK | MFK Rožňava | FK Hrhov | ||
| Zoltán KÓTAI | FK Jesenské | MFK Rožňava | ||
| Ján KOVÁCS | FK Krásnohorské Podhradie | TJ Baník Drnava | ||
| Robert KULIK | TJ Veľký Blh | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | ||
| Tomáš KÚN | ŠK Polom Gemerská Poloma | OFK Spišské Tomášovce | ||
| Ondrej LESKOVJANSKÝ | MFK Dobšiná | OFK Vyšná Slaná | ||
| Ján LOKOS | FK Gemerská Hôrka | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Tomáš LUX | ŠK Polom Gemerská Poloma | OFK Vyšná Slaná | ||
| Róbert MIGLAVIC | FK Gemerská Hôrka | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | ||
| Alex MIHÓK | MFK Rožňava | Slávia TU Košice | ||
| Boris MILKO | MFK Dobšiná | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Marián MOLNÁR | TJ Tatran Betliar | OTJ Honce | ||
| Štefan MURZA | TJ Baník Rakovnica | OTJ Honce | ||
| Matúš PITOŇÁK | OFK Vyšná Slaná | MFK Dobšiná | ||
| Jakub POLANECKÝ | ŠK Polom Gemerská Poloma | MFK Dobšiná | ||
| Mário POLYÁK | TJ Baník Rožňavské Bystré | FC Oberrot | ||
| Adrián RAGÁN | TJ Družstevník Čečejovce | FK Hrhov | ||
| Róbert ROCHL | MFK Rožňava | TJ Baník Rožňavské Bystré | ||
| Yuri ROGOZHKIN | MFK Rožňava | Družstevník Malá Ida | ||
| Michal RUSZÓ | ŠK Polom Gemerská Poloma | TJ Baník Drnava | ||
| Jozef SKLENÁR | OTJ Honce | TJ Baník Rakovnica | ||
| Miroslav SEMAN | FK Krásnohorské Podhradie | OFK Vyšná Slaná | ||
| Marián SZILAGYI | TJ Sokol Pača | MŠK Snežnice | ||
| Richard SZKOKAN | FK Jesenské | FK Krásnohorské Podhradie | ||
| Dominik ŠIMKO | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | FK Baník Drnava | ||
| Gabriel ŠMAJDA | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | FK Hrhov | ||
| Mikuláš ŠTEFÁNIK | TJ Sokol Pača | ŠK Polom Gemerská Poloma | ||
| Kristián ŠUBOVIČ | TJ Tatran Betliar | ŠK Polom Gemerská Poloma | ||
| Ján VIDO | TJ Papiereň Slavošovce | OTJ Honce | ||
| Norbet ZUPKO | TJ Mokrance | FK Lipovník | ||
| Ľubomír ZATROCH | TJ Tatran Betliar | OTJ Honce |
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.