Pokriky divákov pri dobrých obranných zásahoch obrancu Vladimíra Hlaváča: „Dobre, Vlado, nech žije Vlado!“
Domáci zápas so Štítnikom
Hostí prišla podporiť aj skupina fanúšikov. Jeden starší pán sa zhováral s brankárom Marcelom Čipkom, aby chytal dobre. Ten mu odpovedal: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden“. Zápas skončil 5:2 a hoci Čipka robil, čo mohol, piatim gólom zabrániť nemohol.
Ultimátum po neúspešných výsledkoch
Predseda Dušan Vandrášik po viacerých neúspechoch (prehra doma s Dobšinou, prehra s Kovstavom, remíza v Hrhove) dal hráčom ultimátum, ak nevyhrajú najbližší zápas – s Lipovníkom, tak odstúpi.
Ročník 2001 / 2002
Slušné povzbudzovanie divákov v V. lige – JZ: „Slaná je lepšia ako Rudňany!, Gusto, skús to!, Nemajú šancu!, Teraz to príde!“
Do Kráľoviec mužstvo cestovalo na autách kvôli poruche autobusu.
Ján Bobrík si zabudol prestaviť čas pri zmene času, našťastie sa pre neho funkcionári zastavili.
Vladimír Sentpetery pri pokuse o center skóroval – zápas dorastu K. Teplica – N. Slaná 2:2
Juraj Leštach skóroval strelou zo 45 metrov – zápas dorastu N. Slaná – V. Slaná
Jozef Balogh skóroval peknou strelou z priameho kopu v Dobšinej – zápas žiakov Dobšiná (hrala pod hlavičkou Betliara) – N. Slaná
V zápase s Jablonovom n. / T. nastúpil do brány hostí predseda hostí Tibor Kardoš st., nakoľko mali zranených brankárov.
Brankár žiakov si na tréningu zničil tepláky, ale predtým chytil strely hráčov dospelých Bobera, Bobríka a V. Cangára. Totiž niektorí hráči žiakov ostávali trénovať aj s dospelými, alebo ostali ešte trénovať aj po tréningu. Boli to napríklad D. Hajči, Š. Tomášik, P. Slovák, J. Cangár a ďalší.
Tréner Karol Kováč:
- Ak hráč neplnil na tréningu čo mal, prípadne sa rozprával s iným hráčom, tak musel behať „kolečko“.
- V poslednom jesennom kole nariadil trénerovi dorastu J. Grančákovi striedať brankárov, alebo ak by brankár kritizoval rozhodcu okamžite ho striedať. Podľa jeho názoru mal Š. Tomášik v tom čase dobrú formu a zaslúžil si debut.
- Žiaci hrali v rozostavení 4 – 3 – 3. Výnimkou bol napríklad zápas s Lipovníkom, v ktorom hrali 4 – 4 – 2, pričom ľavú zálohu hral Tomi a tvorcu hry Čipka.
Nižná Slaná – Harichovce 5:1
Hráč hostí Plachetka prekonal domáceho gólmana, pritom mal jednu kopačku roztrhanú.
Gejza Valentko ako hráč šoféroval autobus do Harichoviec. Pracoval totiž v tom čase ako vodič autobusu.
Tréneri Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov VsFZ.
Jeden tréning žiakov viedol hráč A – mužstva Gustáv Keršák.
Zápas žiakov Plešivec – N. Slaná
- Mužstvo viedol tréner dorastu Jozef Grančák. Zostava bola určená na základe porady najstarších hráčov s ním.
- Funkcionár Plešivca pri konfrontácii povedal: „Počul som, že máte dobrého brankára.“
Ročník 2002 / 2003
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu.
V prípravnom zápase žiakov N. Slaná – G. Poloma prekonal domáci stopér Lukáš Ferenčák gólmana hostí strelou takmer z polovice ihriska.
Zápas žiakov Drnava – N. Slaná 4:5
Hostia boli poškodzovaní HR, ale hrali, vždy doťahovali vedenie, napokon zvíťazili. Jakub Gáll strelil tri góly. Z toho minimálne dva z diaľky. Brankár hostí bol premočený, po polčase si menil kopačky.
Kovstav – N. Slaná
Trénera žiakov Ferenčáka zastúpila manželka. Zostavu si určili hráči.
Do Rudnej cestoval dorast v porazeneckej nálade a na autách, napokon sa tam podarilo remizovať.
Gejza Valentko prišiel na jeden z domácich zápasov na bicykli. Býval v Dobšinej.
Zápas žiakov N. Slaná – Hrhov
Výbor napriek prehre zabezpečil hráčom teplý čaj a párky. Išlo o posledné jesenné kolo.
Ročník 2003 / 2004
Vtedajší predseda Dušan Vandrášik mal záujem o gólmana žiakov Š. Tomášika a chcel, aby hrával za Nižnú Slanú a nie za Gemerskú Polomu, hoci už býval v tom čase tam.
Domáci zápas dorastu proti V. Slanej rozhodoval laik.
Zápas žiakov N. Slaná – G. Poloma
Na zápas sa prišiel pozrieť aj bývalý brankár žiakov, ktorý meral cestu z G. Polomy na bicykli. Funkcionári G. Polomy si mysleli, že chce nastúpiť za domácich „na čierno“, to však nemal v pláne, iba sa zaujímal o výsledok a zostavu.
Prípravný zápas žiakov G. Poloma – N. Slaná 2:2
Dušan Vandrášik sa dohodol s domácimi funkcionármi, že Š. Tomášik nastúpi polčas za G. Polomu a polčas za N. Slanú.
Ročník 2004 / 2005
Mužstvá dospelých a dorastu odtrénovali letnú prípravu na dolnom ihrisku z dôvodu skvalitnenia terénu na hornom ihrisku.
Po odhlásení mužstva dospelých z 1. triedy dorast hrával na jar zápasy v UHČ dospelých.
Reakcia nemenovaného hráča keď mal zahrať roh: „Kopni ty radši, bo budú reči.“
Na tréningu dorastu pred posledným jesenným kolom boli len dvaja hráči.
Dorast N. Slaná – Dedinky 6:4
Obaja gólmani nemali svoj deň, ale domáceho obrana povzbudila po štvrtom inkasovanom góle. Viac už neinkasoval. Naopak, brankár Dediniek inkasoval lacné góly na 5:4 a 6:4.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.