Pokriky divákov pri dobrých obranných zásahoch obrancu Vladimíra Hlaváča: „Dobre, Vlado, nech žije Vlado!“
Domáci zápas so Štítnikom
Hostí prišla podporiť aj skupina fanúšikov. Jeden starší pán sa zhováral s brankárom Marcelom Čipkom, aby chytal dobre. Ten mu odpovedal: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden“. Zápas skončil 5:2 a hoci Čipka robil, čo mohol, piatim gólom zabrániť nemohol.
Ultimátum po neúspešných výsledkoch
Predseda Dušan Vandrášik po viacerých neúspechoch (prehra doma s Dobšinou, prehra s Kovstavom, remíza v Hrhove) dal hráčom ultimátum, ak nevyhrajú najbližší zápas – s Lipovníkom, tak odstúpi.
Ročník 2001 / 2002
Slušné povzbudzovanie divákov v V. lige – JZ: „Slaná je lepšia ako Rudňany!, Gusto, skús to!, Nemajú šancu!, Teraz to príde!“
Do Kráľoviec mužstvo cestovalo na autách kvôli poruche autobusu.
Ján Bobrík si zabudol prestaviť čas pri zmene času, našťastie sa pre neho funkcionári zastavili.
Vladimír Sentpetery pri pokuse o center skóroval – zápas dorastu K. Teplica – N. Slaná 2:2
Juraj Leštach skóroval strelou zo 45 metrov – zápas dorastu N. Slaná – V. Slaná
Jozef Balogh skóroval peknou strelou z priameho kopu v Dobšinej – zápas žiakov Dobšiná (hrala pod hlavičkou Betliara) – N. Slaná
V zápase s Jablonovom n. / T. nastúpil do brány hostí predseda hostí Tibor Kardoš st., nakoľko mali zranených brankárov.
Brankár žiakov si na tréningu zničil tepláky, ale predtým chytil strely hráčov dospelých Bobera, Bobríka a V. Cangára. Totiž niektorí hráči žiakov ostávali trénovať aj s dospelými, alebo ostali ešte trénovať aj po tréningu. Boli to napríklad D. Hajči, Š. Tomášik, P. Slovák, J. Cangár a ďalší.
Tréner Karol Kováč:
- Ak hráč neplnil na tréningu čo mal, prípadne sa rozprával s iným hráčom, tak musel behať „kolečko“.
- V poslednom jesennom kole nariadil trénerovi dorastu J. Grančákovi striedať brankárov, alebo ak by brankár kritizoval rozhodcu okamžite ho striedať. Podľa jeho názoru mal Š. Tomášik v tom čase dobrú formu a zaslúžil si debut.
- Žiaci hrali v rozostavení 4 – 3 – 3. Výnimkou bol napríklad zápas s Lipovníkom, v ktorom hrali 4 – 4 – 2, pričom ľavú zálohu hral Tomi a tvorcu hry Čipka.
Nižná Slaná – Harichovce 5:1
Hráč hostí Plachetka prekonal domáceho gólmana, pritom mal jednu kopačku roztrhanú.
Gejza Valentko ako hráč šoféroval autobus do Harichoviec. Pracoval totiž v tom čase ako vodič autobusu.
Tréneri Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov VsFZ.
Jeden tréning žiakov viedol hráč A – mužstva Gustáv Keršák.
Zápas žiakov Plešivec – N. Slaná
- Mužstvo viedol tréner dorastu Jozef Grančák. Zostava bola určená na základe porady najstarších hráčov s ním.
- Funkcionár Plešivca pri konfrontácii povedal: „Počul som, že máte dobrého brankára.“
Ročník 2002 / 2003
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu.
V prípravnom zápase žiakov N. Slaná – G. Poloma prekonal domáci stopér Lukáš Ferenčák gólmana hostí strelou takmer z polovice ihriska.
Zápas žiakov Drnava – N. Slaná 4:5
Hostia boli poškodzovaní HR, ale hrali, vždy doťahovali vedenie, napokon zvíťazili. Jakub Gáll strelil tri góly. Z toho minimálne dva z diaľky. Brankár hostí bol premočený, po polčase si menil kopačky.
Kovstav – N. Slaná
Trénera žiakov Ferenčáka zastúpila manželka. Zostavu si určili hráči.
Do Rudnej cestoval dorast v porazeneckej nálade a na autách, napokon sa tam podarilo remizovať.
Gejza Valentko prišiel na jeden z domácich zápasov na bicykli. Býval v Dobšinej.
Zápas žiakov N. Slaná – Hrhov
Výbor napriek prehre zabezpečil hráčom teplý čaj a párky. Išlo o posledné jesenné kolo.
Ročník 2003 / 2004
Vtedajší predseda Dušan Vandrášik mal záujem o gólmana žiakov Š. Tomášika a chcel, aby hrával za Nižnú Slanú a nie za Gemerskú Polomu, hoci už býval v tom čase tam.
Domáci zápas dorastu proti V. Slanej rozhodoval laik.
Zápas žiakov N. Slaná – G. Poloma
Na zápas sa prišiel pozrieť aj bývalý brankár žiakov, ktorý meral cestu z G. Polomy na bicykli. Funkcionári G. Polomy si mysleli, že chce nastúpiť za domácich „na čierno“, to však nemal v pláne, iba sa zaujímal o výsledok a zostavu.
Prípravný zápas žiakov G. Poloma – N. Slaná 2:2
Dušan Vandrášik sa dohodol s domácimi funkcionármi, že Š. Tomášik nastúpi polčas za G. Polomu a polčas za N. Slanú.
Ročník 2004 / 2005
Mužstvá dospelých a dorastu odtrénovali letnú prípravu na dolnom ihrisku z dôvodu skvalitnenia terénu na hornom ihrisku.
Po odhlásení mužstva dospelých z 1. triedy dorast hrával na jar zápasy v UHČ dospelých.
Reakcia nemenovaného hráča keď mal zahrať roh: „Kopni ty radši, bo budú reči.“
Na tréningu dorastu pred posledným jesenným kolom boli len dvaja hráči.
Dorast N. Slaná – Dedinky 6:4
Obaja gólmani nemali svoj deň, ale domáceho obrana povzbudila po štvrtom inkasovanom góle. Viac už neinkasoval. Naopak, brankár Dediniek inkasoval lacné góly na 5:4 a 6:4.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.