Pokriky divákov pri dobrých obranných zásahoch obrancu Vladimíra Hlaváča: „Dobre, Vlado, nech žije Vlado!“
Domáci zápas so Štítnikom
Hostí prišla podporiť aj skupina fanúšikov. Jeden starší pán sa zhováral s brankárom Marcelom Čipkom, aby chytal dobre. Ten mu odpovedal: „Nebojte sa, báči, nedostanem ani jeden“. Zápas skončil 5:2 a hoci Čipka robil, čo mohol, piatim gólom zabrániť nemohol.
Ultimátum po neúspešných výsledkoch
Predseda Dušan Vandrášik po viacerých neúspechoch (prehra doma s Dobšinou, prehra s Kovstavom, remíza v Hrhove) dal hráčom ultimátum, ak nevyhrajú najbližší zápas – s Lipovníkom, tak odstúpi.
Ročník 2001 / 2002
Slušné povzbudzovanie divákov v V. lige – JZ: „Slaná je lepšia ako Rudňany!, Gusto, skús to!, Nemajú šancu!, Teraz to príde!“
Do Kráľoviec mužstvo cestovalo na autách kvôli poruche autobusu.
Ján Bobrík si zabudol prestaviť čas pri zmene času, našťastie sa pre neho funkcionári zastavili.
Vladimír Sentpetery pri pokuse o center skóroval – zápas dorastu K. Teplica – N. Slaná 2:2
Juraj Leštach skóroval strelou zo 45 metrov – zápas dorastu N. Slaná – V. Slaná
Jozef Balogh skóroval peknou strelou z priameho kopu v Dobšinej – zápas žiakov Dobšiná (hrala pod hlavičkou Betliara) – N. Slaná
V zápase s Jablonovom n. / T. nastúpil do brány hostí predseda hostí Tibor Kardoš st., nakoľko mali zranených brankárov.
Brankár žiakov si na tréningu zničil tepláky, ale predtým chytil strely hráčov dospelých Bobera, Bobríka a V. Cangára. Totiž niektorí hráči žiakov ostávali trénovať aj s dospelými, alebo ostali ešte trénovať aj po tréningu. Boli to napríklad D. Hajči, Š. Tomášik, P. Slovák, J. Cangár a ďalší.
Tréner Karol Kováč:
- Ak hráč neplnil na tréningu čo mal, prípadne sa rozprával s iným hráčom, tak musel behať „kolečko“.
- V poslednom jesennom kole nariadil trénerovi dorastu J. Grančákovi striedať brankárov, alebo ak by brankár kritizoval rozhodcu okamžite ho striedať. Podľa jeho názoru mal Š. Tomášik v tom čase dobrú formu a zaslúžil si debut.
- Žiaci hrali v rozostavení 4 – 3 – 3. Výnimkou bol napríklad zápas s Lipovníkom, v ktorom hrali 4 – 4 – 2, pričom ľavú zálohu hral Tomi a tvorcu hry Čipka.
Nižná Slaná – Harichovce 5:1
Hráč hostí Plachetka prekonal domáceho gólmana, pritom mal jednu kopačku roztrhanú.
Gejza Valentko ako hráč šoféroval autobus do Harichoviec. Pracoval totiž v tom čase ako vodič autobusu.
Tréneri Karol Kováč a Štefan Gazdík sa zúčastnili školenia trénerov VsFZ.
Jeden tréning žiakov viedol hráč A – mužstva Gustáv Keršák.
Zápas žiakov Plešivec – N. Slaná
- Mužstvo viedol tréner dorastu Jozef Grančák. Zostava bola určená na základe porady najstarších hráčov s ním.
- Funkcionár Plešivca pri konfrontácii povedal: „Počul som, že máte dobrého brankára.“
Ročník 2002 / 2003
Gustáv Keršák prekonal brankára Plešivca priamo z rohu.
V prípravnom zápase žiakov N. Slaná – G. Poloma prekonal domáci stopér Lukáš Ferenčák gólmana hostí strelou takmer z polovice ihriska.
Zápas žiakov Drnava – N. Slaná 4:5
Hostia boli poškodzovaní HR, ale hrali, vždy doťahovali vedenie, napokon zvíťazili. Jakub Gáll strelil tri góly. Z toho minimálne dva z diaľky. Brankár hostí bol premočený, po polčase si menil kopačky.
Kovstav – N. Slaná
Trénera žiakov Ferenčáka zastúpila manželka. Zostavu si určili hráči.
Do Rudnej cestoval dorast v porazeneckej nálade a na autách, napokon sa tam podarilo remizovať.
Gejza Valentko prišiel na jeden z domácich zápasov na bicykli. Býval v Dobšinej.
Zápas žiakov N. Slaná – Hrhov
Výbor napriek prehre zabezpečil hráčom teplý čaj a párky. Išlo o posledné jesenné kolo.
Ročník 2003 / 2004
Vtedajší predseda Dušan Vandrášik mal záujem o gólmana žiakov Š. Tomášika a chcel, aby hrával za Nižnú Slanú a nie za Gemerskú Polomu, hoci už býval v tom čase tam.
Domáci zápas dorastu proti V. Slanej rozhodoval laik.
Zápas žiakov N. Slaná – G. Poloma
Na zápas sa prišiel pozrieť aj bývalý brankár žiakov, ktorý meral cestu z G. Polomy na bicykli. Funkcionári G. Polomy si mysleli, že chce nastúpiť za domácich „na čierno“, to však nemal v pláne, iba sa zaujímal o výsledok a zostavu.
Prípravný zápas žiakov G. Poloma – N. Slaná 2:2
Dušan Vandrášik sa dohodol s domácimi funkcionármi, že Š. Tomášik nastúpi polčas za G. Polomu a polčas za N. Slanú.
Ročník 2004 / 2005
Mužstvá dospelých a dorastu odtrénovali letnú prípravu na dolnom ihrisku z dôvodu skvalitnenia terénu na hornom ihrisku.
Po odhlásení mužstva dospelých z 1. triedy dorast hrával na jar zápasy v UHČ dospelých.
Reakcia nemenovaného hráča keď mal zahrať roh: „Kopni ty radši, bo budú reči.“
Na tréningu dorastu pred posledným jesenným kolom boli len dvaja hráči.
Dorast N. Slaná – Dedinky 6:4
Obaja gólmani nemali svoj deň, ale domáceho obrana povzbudila po štvrtom inkasovanom góle. Viac už neinkasoval. Naopak, brankár Dediniek inkasoval lacné góly na 5:4 a 6:4.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).