Mužstvo sa umiestnilo po jesennej časti na desiatej priečke, keď doma aj niekedy prehralo. Bodové straty však dokázalo nahradiť, keď sa podarilo remizovať v Lipanoch, Giraltovciach a v Košiciach s béčkom 1 FC Košice. Slabinou mužstva bola slabá strelecká koncovka, keď na jeseň strelilo iba trinásť gólov.
V jarnej časti veľké zmeny v kádri nenastali. Doma v tejto časti súťaže mužstvo neprehralo. Bodovať sa mu podarilo aj na súperových ihriskách len raz, a to vo Veľkom Šariši, kde remizovalo 1:1. V útoku sa mužstvo nezlepšilo – štrnásť gólov v pätnástich zápasoch je slabá vizitka. Napokon mužstvo skončilo na jedenástom mieste so ziskom 38 bodov, čo je oproti sezóne 1996 / 1997 menej. Súťaž bola vyrovnaná, Rožňavu prebehli z jesennej časti len Spoje Košice, ktoré získali o dva body viac v jarnej časti. Trénerom na jeseň bol Peter Szénay, na jar Emil Bezdeda.
Vo 4. lige – JUH ObFZ Rožňava nemal zástupcu. V 5. lige – JZ účinkovali Gemerská Poloma, Betliar a Kunova Teplica. Betliar sa posilnil napríklad o Vladislava Vávru z Moldavy nad Bodvou. Po jeseni zimoval na 1. mieste. Na jar káder doplnili vojak Mašleník a Radoslav Kamenský. Hoci už nezískal toľko bodov ako na jeseň, prvé miesto obhájil. Gemerská Poloma mala dva problémy. Po sezóne bolo potrebné nájsť nového trénera. Tým sa stal napokon Vojtech Žiga. Ďalším problémom bolo obsadenie postov krajných obrancov. V útoku bol posilou Karol Chomiak, ktorý sa vrátil z Kovstavu. Naopak do Kovstavu odišiel Štefan Ondrej. Posilou bol aj Marek Roxer, do kádra sa vrátil brankár Vladimír Čižmár. Vzhľadom na káder a finančné možnosti bola po jeseni spokojnosť s umiestnením v tabuľke. Na jar káder doplnili z Dobšinej Marián Varga a Kamil Brnčík a vojaci Denis Hudák a Marián Valkučák. Naviac novým trénerom sa stal Marián Ferenc. Kunova Teplica sa vrátila po jednej sezóne do súťaže, ktorá bola síce najnižšia regionálna, ale už sa zmenila (okresy Revúca a Košice – okolie do nej už nepatrili, novými boli okresy Gelnica a Sp. Nová Ves). Menil sa aj názov súťaže. Káder posilnili Vladimír Dovalovský, Pavol Ševc a Ondrej Varga, naopak odišli V. Marchevský a J.
Mikloško. Po jesennej časti bola na zostupovej priečke, naviac z kádra odišli aj Š. Vojtašovič, O. Varga, P. Ševc, R. Kamenský a M. Regec, naopak novými hráčmi sa stali Jozef Čeman, Július Turcsányi, Vladimír Organ, Peter Angelovič a Vladimír Levický. Napriek značnej obmene kádra sa zachránila, keď vyhrala aj v Košickej Novej Vsi.
V 1. triede sa hralo predovšetkým o postup, dlhodobý záujem mal Jablonov n/T., ktorý bol béčko Rožňavy. Súpermi v boji postup mu boli Kružná a Nižná Slaná. Kružná však prehrala v N. Slanej, ktorá sa na jedno kolo stala lídrom. Potom však prišli kolísavé výkony – prehra doma s Rožň. Bystrým a prehry v zápasoch vonku. Jablonov podával najstabilnejšie výkony a tak skončil zaslúžene prvý. Na opačnom konci tabuľky sa zachránilo Rožňavské Bystré, keď vyhralo spomínaný zápas v N. Slanej. Zo súťaže tak zostúpila Rudná.
V 2. triede postupovali dva celky – Plešivec a Pača. Plešivec si vytvoril náskok už na jeseň. Zo súťaže zostúpil Ml. Brzotín, pričom na jeseň bola posledná Ochtiná. Honciam sa až tak na jar nedarilo, po jeseni boli na postupovej priečke. V 3. triede sa víťazom stal Štítnik a na poslednej priečke skončila Silica. Na jeseň konkuroval Štítniku Hrhov, na jar sa mu až tak nedarilo.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a