Pán Minčík, patríte medzi futbalistov, ktorí aj napriek vyššiemu veku sú naďalej registrovaní vo futbalových kluboch a ešte hrajú v nich aj majstrovské zápasy. Dozvedel som sa o Vás, že pochádzate z celkom iného regiónu, kde ste aj začali hrávať futbal. Ako si spomínate na tie časy, keď ste začali obľubovať túto, u nás rozšírenú hru?

• Začal som v žiackych kategóriách na Základnej škole v Starej Ľubovni. Po čase som začal hrávať aj za mesto Stará Ľubovňa, kde som hrával až do staršieho dorastu.

Našiel som informáciu, že v roku 1998 ste prestúpili zo Starej Ľubovne do FC Kečovo. Chcem sa Vás opýtať, prečo nastal až taký skok za futbalom zo severu Slovenska na Gemer? Čo Vás k tomu priviedlo? 

• Ovplyvnilo to moje zamestnanie, keďže som bol profesionálny vojak a pracoval som v Jelšave. Do Kečova som sa dostal cez kolegu, ktorý tam hrával. Keďže som v tej dobe už dlhšie nehral za žiaden klub, tak som prijal jeho ponuku hrávať v tomto klube, v tom čase v 2. triede. V Kečove som strávil len jednu sezónu, keď som bol oslovený funkcionármi Rožňavského Bystrého, ktoré hralo prvú triedu, kde som aj nakoniec prestúpil. Strávil som tam pekné štyri sezóny až do roku 2002.

V krátkom čase ste potom dvakrát zmenili svoju pôsobnosť. Najprv ste sa stali hráčom vojenského klubu v Jelšave a po roku Vaša futbalová cesta viedla do neďalekého klubu ŠK BOSTAV Revúca-Revúčka. Spomínate si ako sa Vám v tomto klube hralo a na koho si z toho obdobia najviac spomínate?

• Áno, v krátkom čase som zmenil pôsobisko, keďže v Jelšave futbal skončil. Hráči, ktorí sme sa chceli futbalu ešte venovať, sme prestúpili do klubov v okrese Revúca. Ja som prestúpil aj s niektorými spoluhráčmi do ŠK BOSTAV Revúca-Revúčka. V roku 2005 sme sa s rodinou presťahovali do Rožňavy, kde som aj pracoval a klub mi umožnil prestúpiť niekde bližšie. Tak som sa rozhodol vrátiť do Rožňavského Bystrého, kde som to dobre poznal a mal som tam dobrých kamarátov spomedzi spoluhráčov, fanúšikov a funkcionárov.

Váš futbalový životopis je teda po ďalšej zastávke, vyše 22 rokov spojený s dedinským klubom, ktorý si dodnes nesie názov TJ Baník Rožňavské Bystré. Je to čas, ktorý Vám zaiste priniesol z pohľadu futbalu viacero skúseností i zážitkov. Môžete nám prezradiť, čomu, resp. komu vďačíte za toto obdobie? Ako je možné, že ste v tomto klube strávili tak dlhý čas?

• Možno to bude znieť ako klišé, ale podľa mňa ak chce človek niekde zotrvať musí sa dobre cítiť. Týka sa to nielen športu ako je futbal, ale predovšetkým kolektívu, v ktorom pôsobí. Základom je hlavne dobrá partia hráčov, ale aj fanúšikov a funkcionárov a ja to v tomto klube zatiaľ mám. Nebudem klamať, bolo aj ťažko, ale radšej spomínam len na to príjemnejšie. Priznávam, že veľmi rád spomínam na toto obdobie. Veď 22 rokov v jednom klube nie je málo. Vystriedalo sa v ňom veľa hráčov, trénerov a funkcionárov. 

Prezraďte najmä mladším spoluhráčom, čo pre Vás znamenalo, že ste mohli pravidelné každú nedeľu svoj voľný čas stráviť na futbalovom ihrisku? S klubom ste zrejme za ten čas zažili veselé, ale aj smutné chvíle. Existovala v tom čase pre Vás nejaká motivácia, aby ste rozdávali radosť z hry v tomto malom klube? 

• Čo to pre mňa znamenalo? Veľa. Venoval som sa tomu, čo ma bavilo a ešte stále baví. Nie je to stále len o futbale, ale aj o stretnutí sa s kamarátmi. 

Vašimi spoluhráčmi za ten čas bolo zrejme veľa rôznych futbalistov. Ktorí z nich sa do Vašej kroniky zapísali tými najlepšími spomienkami? 

• Ak môžem, tak spomeniem aspoň niektorých hráčov a trénerov ako je Maroš Borza, Ľubo Uhrín, Marek Ďurský, Ján Urban st., Ján Urban ml., Ján a Jaroslav Gallovci, Ján Tomko, Tomáš Kuchta, Ondrej Ujházi, Miloš Leng, Štefan Dorkín, Jaroslav Gonos, Ján Gonos, z trénerov spomeniem Ľubomíra Galla, Roberta Krágu. Dúfam, že sa nikto neurazí, ak som ho nespomenul.

Ktoré miesto bolo v tomto kolektíve to najlepšie, kde ste mohli prejaviť najlepšie svoje kvality?

• Útočník a momentálne striedačka, haha.

Spomínam si, že v bystranskom klube v minulosti hrali niektorí hráči, ktorí sa takisto ako Vy prejavovali ako skvelí hráči a tiež hrali futbal v pokročilom futbalovom veku. Boli to napríklad Ľudovít Doboš, Ondrej Bakoš, Jozef Krzák a Dubovský z Rožňavy, ale i ďalší hráči, ktorí zanechali za sebou pekné výsledky z hry. Prezraďte najmä mladším spoluhráčom, čo k tomu treba, aby sa človek udržal medzi mladšími hráčmi aj v takomto veku? 

• Vedieť hrať futbal, mať radosť z toho čo robím a sem-tam si aj zatrénovať.

Všimol som si, že i napriek Vášmu veku ste ochotný aj zo striedačky doplniť mužstvo a pomôcť mu, keď sa mu futbalovo nedarí, lebo Vaša účasť je z iných dôvodov veľmi potrebná. Ako ste na takéto prípady pripravený? Kde na to získavate fyzické i psychické sily, aby ste boli vždy pripravený mužstvu pomôcť?

• Tak ako som už spomenul, treba, aby vám futbal robil radosť tak po fyzickej stránke ako aj psychickej, i na tréningu.

Vediete si nejaký prehľad, aby ste mohli spomínať koľko gólov ste brankárom vsietili? Spomínate si aj na ten najkrajší, alebo najpotrebnejší vo Vašej kariére, alebo práve v Rožňavskom Bystrom?

• Prehľad si o počte nevediem, ale asi by to bolo zaujímavé číslo. Najkrajší je pre mňa každý gól, ktorý pomôže k víťazstvu. Ale asi jeden je, s ktorým som vyhral anketu "Gól jari 2012".

Nedávno ste si pripomenuli 50. výročie svojho narodenia. Iste na Vás nezabudli ani spoluhráči v Rožňavskom Bystrom. Prezraďte nám, ako ste si ich v tomto kolektíve pripomenuli? Iste máte na to milú spomienku. 

• Áno, oslávil som to aj so spoluhráčmi a s niektorými fanúšikmi, ktorí mohli prísť, pri malom posedení a milo ma prekvapili klubovým dresom s číslom 50.

Na záver mi dovoľte dodatočne Vám zapriať pri Vašom životnom jubileu veľa zdravia, radosti i nezabudnuteľných spomienok na túto hru, ktorá vie potešiť mnoho fanúšikov nielen v malých kluboch, ale aj v rámci republikových reprezentácií a veľkých svetových klubov. Želám Vám i Vašej rodine radostné prežitie vianočných sviatkov a veľa zdravia do nového roku 2024.

Za rozhovor ďakuje

Ondrej Doboš