Fanúšikov nepotešila vysoká prehra v Sobranciach, na druhej strane ich potešila domáca výhra s Gečou 7:1. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n/B. V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilneniu o dvoch hráčov. Na jar sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
MFK VTJ Rožňava čakala po vypadnutí z tretej ligy – východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, iní z Košíc: Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizoval iba s Krompachmi, ostatných súperov vyprevádzal so štyrmi alebo piatimi gólmi. Zo súperových ihrísk priniesol bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej časti tak zimoval na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizoval s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehral s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehral v Spišských Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou, po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získal iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnil na jedenástom mieste.
V V. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov nad Turňou a FK Kovo Kunova Teplica. Po jeseni bol istým vypadávajúcim FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý doplatil hlavne na oslabenie kádra. Niečo naznačila už predošlá sezóna, keď skončil na 12. mieste. Noví hráči nedokázali odchádzajúcich adekvátne nahradiť. Preto zimoval až na poslednom mieste. Vyhral síce dvakrát, avšak o tri body prišiel za zeleným stolom. Jarnú časť súťaže bral ako prípravu na jesennú časť 1. triedy OM. Súťaž skončil na poslednej priečke.
FK Slovtranszgas Jablonov n/T. mal dobrú sezónu, keď sa pohyboval v lepšom strede tabuľky, napokon skončil na dobrej šiestej priečke. Hlavne na jeseň dosahoval dobré výsledky. Po výraznom oslabení kádra v jarnej časti (odišli Fifik, R. Erdélyi, Becze, Miko, Gamba, Szuvák) mužstvo zaváhalo v niektorých domácich zápasoch.
Po roku sa do súťaže vrátil FK Kovo Kunova Teplica, darilo sa mu hlavne v jesennej časti. V jarnej časti však postupne klesala morálka mužstva, hráči prestali trénovať, to sa prejavilo v dvoch domácich zápasoch: proti Žakarovciam (2:3) resp. proti Harichovciam (1:1). Tréner A. Milko sa vzdal funkcie už pred zápasom s Harichovcami, nakoľko hráči ignorovali tréningy. Klub mal aj finančné problémy a aj pokazený autobus. Na úkor K. Teplice sa tak zachránila Teplička, či Kráľovce, ktoré mali o bod viac.
V 1. triede bojovali o postup FK Plešivec a FK Baník Nižná Slaná. Nižnú Slanú posilnil po odstúpení Rejdovej strelec Štefan Ruszó, ktorý mal skúsenosti napr. z účinkovania v I. B triede v drese Gemerskej Polomy. Vo vzájomnom zápase na jar sa zrodila remíza 1:1. Nižná Slaná stratila body už len v poslednom kole, pričom Plešivec zaváhal viackrát. Zaslúžene tak postúpila do V. ligy – JZ.
Hoci sa zdalo, že zo súťaže nebude nikto vypadávať (odstúpenie Rejdovej), opak bol pravdou. Hoci sa mala pôvodne hrať baráž Štítnika s Hrhovom, nakoniec sa takýto návrh zamietol a súťaž musel opustiť Hrhov.
V 2. triede bojovali o postup FK Brzotín a FK Papiereň Slavošovce, lepšiu jar mal FK Brzotín a preto skončil prvý. Zlú jarnú časť nemal FK Baník Drnava, keď sa mu podarilo o niekoľko miest v tabuľke posunúť nahor. Naopak FK Družstevník Honce v jarnej časti stratil vybojované miesto po jesennej časti. Vyrovnané výkony počas celej sezóny podávali FK Baník Rakovnica a Ml. Brzotín, keď si svoje pozície z jesennej časti obhájili.
V 3. triede bol najlepší FK Gemerská Hôrka, druhý skončil FK Mladosť Jovice.
Vpravo Štefan Ruszó, zdroj: archív Š. T.
FK Kovstav, zdroj: archív Š. T.
FK Tatran Betliar na sústredení, zdroj: Marián Varga
Miroslav Golenya (vľavo) v drese Rožňavy, zdroj: archív Š. T.
FK Krásnohorské Podhradie, zdroj: archív Š. T.
Zaujímavosti
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy Gemerská Poloma – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!
Funkcionári Rožňavy neevidovali žlté karty
Stalo sa tak na jar 2001, keď po štyroch žltých kartách mal mať stop Oto Vágner. Funkcionári to prehliadli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).