Fanúšikov nepotešila vysoká prehra v Sobranciach, na druhej strane ich potešila domáca výhra s Gečou 7:1. Doma neprehral, remizoval len s Moldavou n/B. V jarnej časti došlo k zmene brankára a posilneniu o dvoch hráčov. Na jar sa mu až tak nedarilo, získal len trinásť bodov. Doma prehral dvakrát. Vyhral v Rožňave a remizoval v Šaci. Celkove skončil na siedmej priečke.
MFK VTJ Rožňava čakala po vypadnutí z tretej ligy – východ ťažká sezóna. Z kádra odišlo množstvo hráčov a bolo potrebné ho doplniť. Niektorí hráči prišli z B – mužstva a dorastu, iní z Košíc: Golenya, J. Pillár, M. Pillár, Herczeg, Begáni a O. Vágner. Doma remizoval iba s Krompachmi, ostatných súperov vyprevádzal so štyrmi alebo piatimi gólmi. Zo súperových ihrísk priniesol bod za remízu 2:2 v Geči. Po jesennej časti tak zimoval na ôsmej priečke so ziskom 23 bodov. V jarnej časti sa káder obmenil. Doma remizoval s Gečou a vonku s Prakovcami. Doma prehral s Betliarom a Sečovcami. Vysoko prehral v Spišských Vlachoch a Krompachoch. Prekvapujúca bola výhra s Barcou, po ktorej však došlo k zmene trénera. Na jar tak získal iba trinásť bodov. Celkove sa umiestnil na jedenástom mieste.
V V. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov nad Turňou a FK Kovo Kunova Teplica. Po jeseni bol istým vypadávajúcim FK Družstevník Gemerská Poloma, ktorý doplatil hlavne na oslabenie kádra. Niečo naznačila už predošlá sezóna, keď skončil na 12. mieste. Noví hráči nedokázali odchádzajúcich adekvátne nahradiť. Preto zimoval až na poslednom mieste. Vyhral síce dvakrát, avšak o tri body prišiel za zeleným stolom. Jarnú časť súťaže bral ako prípravu na jesennú časť 1. triedy OM. Súťaž skončil na poslednej priečke.
FK Slovtranszgas Jablonov n/T. mal dobrú sezónu, keď sa pohyboval v lepšom strede tabuľky, napokon skončil na dobrej šiestej priečke. Hlavne na jeseň dosahoval dobré výsledky. Po výraznom oslabení kádra v jarnej časti (odišli Fifik, R. Erdélyi, Becze, Miko, Gamba, Szuvák) mužstvo zaváhalo v niektorých domácich zápasoch.
Po roku sa do súťaže vrátil FK Kovo Kunova Teplica, darilo sa mu hlavne v jesennej časti. V jarnej časti však postupne klesala morálka mužstva, hráči prestali trénovať, to sa prejavilo v dvoch domácich zápasoch: proti Žakarovciam (2:3) resp. proti Harichovciam (1:1). Tréner A. Milko sa vzdal funkcie už pred zápasom s Harichovcami, nakoľko hráči ignorovali tréningy. Klub mal aj finančné problémy a aj pokazený autobus. Na úkor K. Teplice sa tak zachránila Teplička, či Kráľovce, ktoré mali o bod viac.
V 1. triede bojovali o postup FK Plešivec a FK Baník Nižná Slaná. Nižnú Slanú posilnil po odstúpení Rejdovej strelec Štefan Ruszó, ktorý mal skúsenosti napr. z účinkovania v I. B triede v drese Gemerskej Polomy. Vo vzájomnom zápase na jar sa zrodila remíza 1:1. Nižná Slaná stratila body už len v poslednom kole, pričom Plešivec zaváhal viackrát. Zaslúžene tak postúpila do V. ligy – JZ.
Hoci sa zdalo, že zo súťaže nebude nikto vypadávať (odstúpenie Rejdovej), opak bol pravdou. Hoci sa mala pôvodne hrať baráž Štítnika s Hrhovom, nakoniec sa takýto návrh zamietol a súťaž musel opustiť Hrhov.
V 2. triede bojovali o postup FK Brzotín a FK Papiereň Slavošovce, lepšiu jar mal FK Brzotín a preto skončil prvý. Zlú jarnú časť nemal FK Baník Drnava, keď sa mu podarilo o niekoľko miest v tabuľke posunúť nahor. Naopak FK Družstevník Honce v jarnej časti stratil vybojované miesto po jesennej časti. Vyrovnané výkony počas celej sezóny podávali FK Baník Rakovnica a Ml. Brzotín, keď si svoje pozície z jesennej časti obhájili.
V 3. triede bol najlepší FK Gemerská Hôrka, druhý skončil FK Mladosť Jovice.
Vpravo Štefan Ruszó, zdroj: archív Š. T.

FK Kovstav, zdroj: archív Š. T.

FK Tatran Betliar na sústredení, zdroj: Marián Varga

Miroslav Golenya (vľavo) v drese Rožňavy, zdroj: archív Š. T.

FK Krásnohorské Podhradie, zdroj: archív Š. T.
Zaujímavosti
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy Gemerská Poloma – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!
Funkcionári Rožňavy neevidovali žlté karty
Stalo sa tak na jar 2001, keď po štyroch žltých kartách mal mať stop Oto Vágner. Funkcionári to prehliadli.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-