Vrátila sa trojica hráčov z Rimavskej Soboty. V jarnej časti dosiahlo mužstvo lepšie výsledky. Doma prehralo trikrát a to s Turňou n / B., Starou Ľubovňou a Vranovom n / T. Vonku získalo 5 bodov za nečakanú výhru v Čani a remízy v Humennom a Svidníku. Hoci bolo v tabuľke jari na deviatom mieste, súťaž muselo opustiť. Totiž konkurenti v boji o záchranu – Veľký Šariš a Stará Ľubovňa získali o štyri, resp. deväť bodov viac v jarnej časti. Ako rozhodujúce možno považovať práve tri domáce prehry, ktoré kompenzovala iba výhra v Čani.
Tatran Betliar pred sezónou posilnil káder o J. Zdechovana, P. Lukáča, Michalka, Ivanča, Zs. Liptáka a Z. Greška. Bodoval najmä v domácom prostredí. Trikrát remizoval a vyhral štyrikrát. V zápasoch nestrelil veľa gólov. Zo súperových ihrísk priniesol dva body za remízy v Sp. Vlachoch a Prakovciach. Celkove mu to stačilo na desiate miesto čo neodrážalo kvalitu kádra. V jarnej časti posilnili mužstvo Marián Varga a Ján Čižmár. Z desiatich zápasoch prehral iba dvakrát. Druhá prehra v Zalužiciach 11:1 pokazila dobrý dojem z dobrých výsledkov. Bola pomerne prekvapujúca, keď Zalužice boli posledné. V porovnaní s jesennou časťou sa umiestnil na siedmej priečke. O dobrej jarnej časti svedčí tretie miesto v tabuľke jarnej časti.
V 5. lige – JZ účinkovali FK Družstevník Gemerská Poloma, FK Slovtranszgas Jablonov n / T. a FK Apex Kružná. Nováčik z Kružnej zimoval po jesennej časti na poslednej priečke. Na jar sa káder oslabil a preto zo súťaže vypadol. FK Družstevník Gemerská Poloma mal v úvode sezóne problémy s úzkym kádrom, ktorý sa neskôr doplnil. Po jeseni došlo k zmene trénera, keď novým trénerom sa stal Jaroslav Spišiak. Napokon sa umiestnil na 12. mieste, čo na udržanie tentokrát stačilo. Z kádra odišiel na jar napríklad Marián Varga do Betliara. Novým hráčom bol napríklad Alexander Kovács. FK Slovtranszgas Jablonov viedol nový tréner Vojtech Köteles, ktorý vystriedal Štefana Korána. Ten ostal v kádri ako hráč. Káder sa na jar doplnil, avšak mužstvo získalo len 11 bodov. To na umiestnenie v strede tabuľky stačilo. Cez zimnú prestávku odišli z kádra len niektorí vojaci.
V 1. triede bol po jeseni prvým celkom FK Lipovník – Rožňava B. FK Kovo Kunova Teplica sa však pred jarnou časťou posilnil o Spišáka, Dorkina, Čatlóša či M. Turcsányiho. Na jar zaváhal iba v poslednom kole keď remizoval. Zaslúžene sa tak vrátil do 5. ligy – JZ. Na opačnom konci posledný skončil FK Baník Rožňavské Bystré, keď získal na jar len 4 body. Pritom po jeseni bol posledný FK Družstevník Vyšná Slaná, ktorý mal dobrú jarnú časť.
V 2. triede bol víťazom FK Hrhov a zostúpil FK Ochtiná, ktorý mal problémy už v predošlom ročníku. Záchranárske práce vyšli Honciam, ktoré sa na jar zaradili medzi lepšie mužstvá súťaže. FK Krh. Dlhá Lúka podával vyrovnané výkony počas celej sezóny. Vedúca trojica z mužstiev z jesennej časti svoje pozície obhájila, na jar im však boli niektoré mužstvá vyrovnaným partnerom. Zaujímavosťou je, že ani v jednom zápasov jesennej časti sa nezrodila remíza.
Z 3. triedy postúpil do 2. triedy Ml. Brzotín, keď počas celej sezóny neprehral. Na poslednom mieste skončil FK Kečovo, ústup z pozícií zaznamenal FK Kobeliarovo.
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.