2. kolo – 24.2.2024:
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 3:1 (1:0). G: L. Rigó, O. Šomšák, M. Boroš – K. Horák. R. Z. Lang.
DLHÁ LÚKA: M. Manko – L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.
MNÍŠEK: F. Plachetka, B. Lorinc, M. Žiga (C), L. Kujnisch, D. Želinský, K. HORÁK, J. Imrich,A. Jašminský, M. Duch, R. Hleba, M. Žiga.
FK Hrhov – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 3:3. Na pokutové kopy 3:2. G: D. Hogya, R. Grosman (PK), D. Grulyo – J. Péči 2, R. Dančo. ŽK: 0 – P. Kováč, G. Lukács, J. Péči. R: V. Tóth.
HRHOV: Zsolt Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo, S. Dunka, D. Hogya.
TURŇA: F. Halász, L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko, F. Szocs, P. Kováč, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg (C), G. Lukacs, J. Biačko, L. Rigo.
Cementári jednoznačne v zápase podcenili Hrhovčanov, čo sa im v závere vypomstilo.
1. kolo – 17.2.2024:
OFK Vyšná Myšľa – FK Hrhov 1:8 (0:5). G: M. Koneval – D. Grulyo 3, S. Žiga a R. Grosman po 2, D. Klúčik. ŽK: L. Habina, M. Pástor – R. Grosmann. R: V. Tóth.
MYŠĽA: V. Brestovič, M. Nevelöš, M. Kolesár, M. Pástor (C), M. Koneval, L. Habina, D. Hudák, S. Ondrej, T. Cifranič, R. Sivák, J. Kušiak.
HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Lipovník – TJ Cementár Turňa n/B 0:6 (0:5). G: G. Lukáč 3, L. Rigo 2, L. Zajdó. R: Z. Lang.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs, R. Szucs, R. Szücs.
TURŇA: Nominácia zatiaľ nebol uzatvorená!
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 0:0. Na pokutové kopy 2:4. R: R. Drenko.
SLANÁ: Adam Gallo (C), Ján Gallo, J. S. Želinský, M. Seman, Š. Domik, J. Havíra, M. Laurinc, Jer. Barnák, M. Poliak, D. Kalis, M. Hadar.
DLHÁ LÚKA: M. Manko, L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.

Matej Kaňský patrí medzi mladých futbalistov zaregistrovaných v TJ Internacionál Hraň od roku 2010. V súčasnosti má 24 rokov. V Krajskej futbalovej súťaži v tomto roku dosiahol zatiaľ 10 gólov, čo ho vynieslo po troch odohraných zápasoch na prvé miesto spomedzi ostatných ostrostrelcov z 57 mužstiev ObFZ Košického kraja prihlásených do tohtoročnej zimnej súťaže.
V klubovej súťaži 7. ligy Trebišovského okresu má doteraz zapísaných 137 gólov, ktoré zaznamenal za 18 229 odohraných minút, čo svedčí o jeho streleckých kvalitách.
PREDKOLO – 10.2.2024:
TJ Družstevník Paňovce – FK Hrhov 3:3 (0:2). Pokutové kopy: 2:4. G: R. Ujco. D. Šimčák, R. Sokol – D. Šimko, Ľ. Kardoš, Z. Uveges. R: J. Kakalejčík.
PAŇOVCE: M. Schmiedl – M. Bederka, J. Gašpar, V. Melega, D. Šimčák, P. Juhász, R. Ujco (C), Karafa, M. Szabó, D. Soľár, R. Sokol
FK HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Baník Drnava – FK Lipovník 1:2 (0:1). G: K. Šoltés – D. Bollo, A. Gorgei. R: Z. Lang.
DRNAVA: G. Józsa – E. Mackovják, T. Kerekeš, K. Šoltés (C), Š. Icsó, A. Parada, G. Petro, R. Viola, O. Kerekes, J. Kovács, J. Maliňák.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, N. Zupko, L. Emodi, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs.
TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 1:5 (0:3). G: Ján Rochl – M. Ďurko, G. Lukáč, J. Péči, L. Kónya, G. Lukács. R: D. Pužér.
BYSTRÉ: D. Forgáč – J. Ivanič, M. Gallo, J. Benedik, R. Rochl, Ján Rochl, T. Kuchta (C), P. Milko, Tomášik, M. Bakoš, T. Ivanič.
TURŇA: F. Halász – L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko (C), S. Erdelyi, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg, G. Lukacs, F. Rohály, L. Kónya, L. Rigo.
OFK Vyšná Slaná – TJ Péder 7:0 (3:0). G: M. Seman 2, Jer. Barnák, O. Kračún, Š. Domik, R. T. Želinský - Š. Kovács (vlastný PÉ). ŽK: 0 – N. Képeš. R: J. Timko.
SLANÁ: A. Gallo (Š. Domik) – J. Gallo, R. T. Želinský, J. S. Želinský, M. Seman, J. Barnák, M. Poliak, B. Kuzma (C), P. Rogos, D. Kalis, F. Gallo (O. Kračún).
PÉDER: R. Harcsa – V. Baláž, V. Bereš (N. Képeš), Š. Kovács (C), J. Zsigrai, G. Béres, L. Cifra, T. Török, L. Király, D. Jančik, E. Hutkay.
TJ Tatran Betliar – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 1:3 (1:1). G: B. Silárdi – M. Žiga 2, J. Šveda. R: M. Djordjevič.
BETLIAR: Ľ. Árvay – L. Poťmák, S. Cirbus, L. Jasenka, M. Chochol, V. Mihalík, M. Arvay, Miloš Gallo, K. Šubovič, B. Silárdi, M. Marciš (C).
MNÍŠEK: F. Plachetka (C) – B. Lorinc, O. Plachetka, H. Strompf, M. Žiga, K. HORÁK, J. Imrich, M. Slovik, M. Žiga, T. Žiga, M. Štark.
TABUĽKA KFL 2024 ObFZ PO 2. KOLE
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4740/tabulky/?part=65361ee5ce98c35fd28a14bd&tableView=
Pripravil: MG -od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-