2. kolo – 24.2.2024:
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 3:1 (1:0). G: L. Rigó, O. Šomšák, M. Boroš – K. Horák. R. Z. Lang.
DLHÁ LÚKA: M. Manko – L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.
MNÍŠEK: F. Plachetka, B. Lorinc, M. Žiga (C), L. Kujnisch, D. Želinský, K. HORÁK, J. Imrich,A. Jašminský, M. Duch, R. Hleba, M. Žiga.
FK Hrhov – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 3:3. Na pokutové kopy 3:2. G: D. Hogya, R. Grosman (PK), D. Grulyo – J. Péči 2, R. Dančo. ŽK: 0 – P. Kováč, G. Lukács, J. Péči. R: V. Tóth.
HRHOV: Zsolt Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo, S. Dunka, D. Hogya.
TURŇA: F. Halász, L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko, F. Szocs, P. Kováč, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg (C), G. Lukacs, J. Biačko, L. Rigo.
Cementári jednoznačne v zápase podcenili Hrhovčanov, čo sa im v závere vypomstilo.
1. kolo – 17.2.2024:
OFK Vyšná Myšľa – FK Hrhov 1:8 (0:5). G: M. Koneval – D. Grulyo 3, S. Žiga a R. Grosman po 2, D. Klúčik. ŽK: L. Habina, M. Pástor – R. Grosmann. R: V. Tóth.
MYŠĽA: V. Brestovič, M. Nevelöš, M. Kolesár, M. Pástor (C), M. Koneval, L. Habina, D. Hudák, S. Ondrej, T. Cifranič, R. Sivák, J. Kušiak.
HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Lipovník – TJ Cementár Turňa n/B 0:6 (0:5). G: G. Lukáč 3, L. Rigo 2, L. Zajdó. R: Z. Lang.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs, R. Szucs, R. Szücs.
TURŇA: Nominácia zatiaľ nebol uzatvorená!
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 0:0. Na pokutové kopy 2:4. R: R. Drenko.
SLANÁ: Adam Gallo (C), Ján Gallo, J. S. Želinský, M. Seman, Š. Domik, J. Havíra, M. Laurinc, Jer. Barnák, M. Poliak, D. Kalis, M. Hadar.
DLHÁ LÚKA: M. Manko, L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.
Matej Kaňský patrí medzi mladých futbalistov zaregistrovaných v TJ Internacionál Hraň od roku 2010. V súčasnosti má 24 rokov. V Krajskej futbalovej súťaži v tomto roku dosiahol zatiaľ 10 gólov, čo ho vynieslo po troch odohraných zápasoch na prvé miesto spomedzi ostatných ostrostrelcov z 57 mužstiev ObFZ Košického kraja prihlásených do tohtoročnej zimnej súťaže.
V klubovej súťaži 7. ligy Trebišovského okresu má doteraz zapísaných 137 gólov, ktoré zaznamenal za 18 229 odohraných minút, čo svedčí o jeho streleckých kvalitách.
PREDKOLO – 10.2.2024:
TJ Družstevník Paňovce – FK Hrhov 3:3 (0:2). Pokutové kopy: 2:4. G: R. Ujco. D. Šimčák, R. Sokol – D. Šimko, Ľ. Kardoš, Z. Uveges. R: J. Kakalejčík.
PAŇOVCE: M. Schmiedl – M. Bederka, J. Gašpar, V. Melega, D. Šimčák, P. Juhász, R. Ujco (C), Karafa, M. Szabó, D. Soľár, R. Sokol
FK HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Baník Drnava – FK Lipovník 1:2 (0:1). G: K. Šoltés – D. Bollo, A. Gorgei. R: Z. Lang.
DRNAVA: G. Józsa – E. Mackovják, T. Kerekeš, K. Šoltés (C), Š. Icsó, A. Parada, G. Petro, R. Viola, O. Kerekes, J. Kovács, J. Maliňák.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, N. Zupko, L. Emodi, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs.
TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 1:5 (0:3). G: Ján Rochl – M. Ďurko, G. Lukáč, J. Péči, L. Kónya, G. Lukács. R: D. Pužér.
BYSTRÉ: D. Forgáč – J. Ivanič, M. Gallo, J. Benedik, R. Rochl, Ján Rochl, T. Kuchta (C), P. Milko, Tomášik, M. Bakoš, T. Ivanič.
TURŇA: F. Halász – L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko (C), S. Erdelyi, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg, G. Lukacs, F. Rohály, L. Kónya, L. Rigo.
OFK Vyšná Slaná – TJ Péder 7:0 (3:0). G: M. Seman 2, Jer. Barnák, O. Kračún, Š. Domik, R. T. Želinský - Š. Kovács (vlastný PÉ). ŽK: 0 – N. Képeš. R: J. Timko.
SLANÁ: A. Gallo (Š. Domik) – J. Gallo, R. T. Želinský, J. S. Želinský, M. Seman, J. Barnák, M. Poliak, B. Kuzma (C), P. Rogos, D. Kalis, F. Gallo (O. Kračún).
PÉDER: R. Harcsa – V. Baláž, V. Bereš (N. Képeš), Š. Kovács (C), J. Zsigrai, G. Béres, L. Cifra, T. Török, L. Király, D. Jančik, E. Hutkay.
TJ Tatran Betliar – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 1:3 (1:1). G: B. Silárdi – M. Žiga 2, J. Šveda. R: M. Djordjevič.
BETLIAR: Ľ. Árvay – L. Poťmák, S. Cirbus, L. Jasenka, M. Chochol, V. Mihalík, M. Arvay, Miloš Gallo, K. Šubovič, B. Silárdi, M. Marciš (C).
MNÍŠEK: F. Plachetka (C) – B. Lorinc, O. Plachetka, H. Strompf, M. Žiga, K. HORÁK, J. Imrich, M. Slovik, M. Žiga, T. Žiga, M. Štark.
TABUĽKA KFL 2024 ObFZ PO 2. KOLE
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4740/tabulky/?part=65361ee5ce98c35fd28a14bd&tableView=
Pripravil: MG -od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.