2. kolo – 24.2.2024:
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 3:1 (1:0). G: L. Rigó, O. Šomšák, M. Boroš – K. Horák. R. Z. Lang.
DLHÁ LÚKA: M. Manko – L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.
MNÍŠEK: F. Plachetka, B. Lorinc, M. Žiga (C), L. Kujnisch, D. Želinský, K. HORÁK, J. Imrich,A. Jašminský, M. Duch, R. Hleba, M. Žiga.
FK Hrhov – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 3:3. Na pokutové kopy 3:2. G: D. Hogya, R. Grosman (PK), D. Grulyo – J. Péči 2, R. Dančo. ŽK: 0 – P. Kováč, G. Lukács, J. Péči. R: V. Tóth.
HRHOV: Zsolt Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo, S. Dunka, D. Hogya.
TURŇA: F. Halász, L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko, F. Szocs, P. Kováč, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg (C), G. Lukacs, J. Biačko, L. Rigo.
Cementári jednoznačne v zápase podcenili Hrhovčanov, čo sa im v závere vypomstilo.
1. kolo – 17.2.2024:
OFK Vyšná Myšľa – FK Hrhov 1:8 (0:5). G: M. Koneval – D. Grulyo 3, S. Žiga a R. Grosman po 2, D. Klúčik. ŽK: L. Habina, M. Pástor – R. Grosmann. R: V. Tóth.
MYŠĽA: V. Brestovič, M. Nevelöš, M. Kolesár, M. Pástor (C), M. Koneval, L. Habina, D. Hudák, S. Ondrej, T. Cifranič, R. Sivák, J. Kušiak.
HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Lipovník – TJ Cementár Turňa n/B 0:6 (0:5). G: G. Lukáč 3, L. Rigo 2, L. Zajdó. R: Z. Lang.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs, R. Szucs, R. Szücs.
TURŇA: Nominácia zatiaľ nebol uzatvorená!
Vyšná Slaná – Krásnohorská Dlhá Lúka 0:0. Na pokutové kopy 2:4. R: R. Drenko.
SLANÁ: Adam Gallo (C), Ján Gallo, J. S. Želinský, M. Seman, Š. Domik, J. Havíra, M. Laurinc, Jer. Barnák, M. Poliak, D. Kalis, M. Hadar.
DLHÁ LÚKA: M. Manko, L. Varga (C), I. Bošela, R. Bubenčík, A. Rigó, R. Madarász, P. Klárik, A. Prónyai, M. Boroš, P. Boroš, M. Lovas.
Matej Kaňský patrí medzi mladých futbalistov zaregistrovaných v TJ Internacionál Hraň od roku 2010. V súčasnosti má 24 rokov. V Krajskej futbalovej súťaži v tomto roku dosiahol zatiaľ 10 gólov, čo ho vynieslo po troch odohraných zápasoch na prvé miesto spomedzi ostatných ostrostrelcov z 57 mužstiev ObFZ Košického kraja prihlásených do tohtoročnej zimnej súťaže.
V klubovej súťaži 7. ligy Trebišovského okresu má doteraz zapísaných 137 gólov, ktoré zaznamenal za 18 229 odohraných minút, čo svedčí o jeho streleckých kvalitách.
PREDKOLO – 10.2.2024:
TJ Družstevník Paňovce – FK Hrhov 3:3 (0:2). Pokutové kopy: 2:4. G: R. Ujco. D. Šimčák, R. Sokol – D. Šimko, Ľ. Kardoš, Z. Uveges. R: J. Kakalejčík.
PAŇOVCE: M. Schmiedl – M. Bederka, J. Gašpar, V. Melega, D. Šimčák, P. Juhász, R. Ujco (C), Karafa, M. Szabó, D. Soľár, R. Sokol
FK HRHOV: A. Herczeg, Zs. Viszlay, R. Grosmann, A. Herczeg, S. Žiga, D. Šimko, Z. Uveges (C), D. Hogya, R. Horváth, D. Klučik, D. Grulyo.
FK Baník Drnava – FK Lipovník 1:2 (0:1). G: K. Šoltés – D. Bollo, A. Gorgei. R: Z. Lang.
DRNAVA: G. Józsa – E. Mackovják, T. Kerekeš, K. Šoltés (C), Š. Icsó, A. Parada, G. Petro, R. Viola, O. Kerekes, J. Kovács, J. Maliňák.
LIPOVNÍK: F. Emodi, P. Luspaj, N. Vozár, A. Korszinszki, Z. Lipták, A. Vozár, N. Zupko, L. Emodi, A. Gorgei (C), D. Bollo, A. Szűcs.
TJ Baník Rožňavské Bystré – TJ Cementár Turňa n/Bodvou 1:5 (0:3). G: Ján Rochl – M. Ďurko, G. Lukáč, J. Péči, L. Kónya, G. Lukács. R: D. Pužér.
BYSTRÉ: D. Forgáč – J. Ivanič, M. Gallo, J. Benedik, R. Rochl, Ján Rochl, T. Kuchta (C), P. Milko, Tomášik, M. Bakoš, T. Ivanič.
TURŇA: F. Halász – L. Zajdó, G. Lukáč, M. Ďurko (C), S. Erdelyi, Ľ. Bočkoráš, V. Herczeg, G. Lukacs, F. Rohály, L. Kónya, L. Rigo.
OFK Vyšná Slaná – TJ Péder 7:0 (3:0). G: M. Seman 2, Jer. Barnák, O. Kračún, Š. Domik, R. T. Želinský - Š. Kovács (vlastný PÉ). ŽK: 0 – N. Képeš. R: J. Timko.
SLANÁ: A. Gallo (Š. Domik) – J. Gallo, R. T. Želinský, J. S. Želinský, M. Seman, J. Barnák, M. Poliak, B. Kuzma (C), P. Rogos, D. Kalis, F. Gallo (O. Kračún).
PÉDER: R. Harcsa – V. Baláž, V. Bereš (N. Képeš), Š. Kovács (C), J. Zsigrai, G. Béres, L. Cifra, T. Török, L. Király, D. Jančik, E. Hutkay.
TJ Tatran Betliar – TJ Baník v Mníšku n/Hnilcom 1:3 (1:1). G: B. Silárdi – M. Žiga 2, J. Šveda. R: M. Djordjevič.
BETLIAR: Ľ. Árvay – L. Poťmák, S. Cirbus, L. Jasenka, M. Chochol, V. Mihalík, M. Arvay, Miloš Gallo, K. Šubovič, B. Silárdi, M. Marciš (C).
MNÍŠEK: F. Plachetka (C) – B. Lorinc, O. Plachetka, H. Strompf, M. Žiga, K. HORÁK, J. Imrich, M. Slovik, M. Žiga, T. Žiga, M. Štark.
TABUĽKA KFL 2024 ObFZ PO 2. KOLE
https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/vsfz/s/4740/tabulky/?part=65361ee5ce98c35fd28a14bd&tableView=
Pripravil: MG -od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.