V Rožňave k veľkým zmenám v kádri nedošlo. Po pôsobení v Štítniku sa vrátil Almáši. Novými hráčmi boli Breuer, Kontra, Drobňák, Beshir a Mázik. V jesennej časti sa Rožňave podarilo vyhrať až deväťkrát, čím sa vyhla boju o záchranu. Umiestnila sa na 6. mieste. Doma prehrala až štyrikrát – s Lastomírom, Krompachami, Slivníkom a Rudňanmi. Kompenzovala to výhrami v Moldave n/B., Geči a Betliari. Na jar došlo k oslabeniu kádra, keď niektorí hráči išli na hosťovanie do Krh. Podhradia. Hoci v jarnej časti vyhrala iba štyrikrát, celkovo sa umiestnila na 8. priečke, teda klesla iba o dve miesta. Doma prehrala iba s Barcou a vonku nebodovala. Po dvoch neúspešných sezónach nasledovala úspešná sezóna, hoci veľkú časť kádra tvorili domáci odchovanci.
Do V. ligy – JZ po vypadnutí Jablonova n/T. pribudlo FK Krásnohorské Podhradie. Teda okres Rožňava reprezentovali FK Krh. Podhradie a FK Štítnik K. T. (v roku 2003 došlo k fúzii s Kunovou Teplicou). Na jeseň získal Štítnik K. T. 20 bodov, na jar o tri menej, aj to mu však vynieslo lepšie umiestnenie ako po jesennej časti. Krásnohorské Podhradie malo podobnú jeseň ako Nižná Slaná, keď získalo 14 bodov. Tabuľka však bola vyrovnanejšia. Trénera Zoltána Breuera po siedmom kole vystriedal staronový kormidelník Milan Mravec (na obr. vpravo). Na jar sa mužstvo posilnilo (napr. prišli Almáši, Elek, Rencsok, Mázik) a bolo druhým najlepším mužstvom v jarnej časti. Celkove to však znamenalo ôsme miesto, čo pre nováčika v piatej lige nie je zlá vizitka.
V 1. triede bol favoritom na postup FK Plešivec, ktorý sa o to snažil už viac sezón. Po jeseni bol však prvý Družstevník Gemerská Poloma. Ako sa ukázalo, schádzať sa na zápasy nestačilo a jesenný líder sa prepadával v tabuľke počas jari čoraz nižšie. Z dôvodu absencie hráčov na tréningoch dokonca tréner Ferenc pred jarou odstúpil. Naviac mužstvo možno poznačila inzultácia Karola Chomiaka v domácom zápase s Lipovníkom – od toho zápasu mužstvo nebodovalo. Nestačilo ani doplnenie kádra pred jarou o Forgáča a Szojáka. FK Plešivec si teda vybojoval zaslúžene postup do vyššej súťaže. Určitá kríza nastala aj v FK Baník Nižná Slaná, keď na jar získal len šesť bodov. Možno sa prejavilo oslabenie ofenzívy o R. Liptáka a dlhoročného záložníka G. Valentka, ktorí odišli do FC Dobšiná.
Na obr. vľavo je mladý futbalista Ivan Lorincz. Zdroj: Š. T.
Nováčikom bol TJ FO Vlachovo, ďalším novým mužstvom bol expiatoligista FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Zo súťaže nezostupoval nikto, lebo po jeseni sa odhlásil FK Kovo Kunova Teplica. Po odhlásení Tatrana Betliar zo IV. ligy káder Vlachova na jar rozšírili Hajdúk a Jakab, Nižnú Slanú posilnili Kasper a Ľ. Arvay.
V 2. triede sa hralo o postup, keď do vyššej súťaže mali postúpiť až tri družstvá. Do súťaže pribudol z 1. triedy Kovstav a z 3. triedy staronový účastník z Drnavy. Napokon si postup vybojovali FK Papiereň Slavošovce, FK Gemerská Hôrka a FK Krh. Dlhá Lúka, ktorá o tretie postupové miesto súperila s Honcami, Kovstavom a Drnavou. V tabuľke jari bola na druhom mieste, a tak týchto súperov predstihla v konečnej tabuľke o jeden bod.
V 3. triede bol prvý FK Kečovo, potvrdil formu z jari 2003, naopak posledný bol Družstevník Ochtiná. FK Kobeliarovo si pohoršilo umiestnenie z jesene.
Významné prestupy a hosťovania
Jeseň
R. Lipták – Dobšiná – N. Slaná
A. Elek – Rožňava – Betliar
J. Erdöfalvi – Rožňava – Betliar
R. Greško – Betliar – Rožňava
M. Truhan – Kovstav – Betliar
M. Kubus – Tisovec – Štítnik K. T.
B. Ambrózy – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Varga – Betliar – Dedinky
Jar
G. Valentko – N. Slaná – Dobšiná
M. Szoják – Rožňava – G. Poloma
Š. Forgáč – Dobšiná – G. Poloma
M. Hajdúk – Betliar – Vlachovo
R. Jakab – Betliar – Vlachovo
Ľ. Arvay – Betliar – N. Slaná
Ľ. Kasper – Betliar – N. Slaná
M. Almáši – Rožňava – Krh. Podhradie
M. Mázik – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
J. Dorkin – Betliar – Štítnik K. T.
Ján Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
Jaro Gonos – Betliar – Štítnik K. T.
J. Čižmár – Sp. Nová Ves – Štítnik K. T.
Zaujímavosti
Tentokrát si dopisovali v Gemerskom denníku FK Družstevník G. Poloma (Vo Vyšnej Slanej nevyhrá ani Real Madrid) a FK Družstevník Vyšná Slaná.
Gól Ľubomíra Hatvaníka z jesene 2003
Gemerská Poloma privítala Dlhú Ves. V zápase padol zaujímavý gól z kopačky Ľubomíra Hatvaníka. Ten strelou z prvej prekonal brankára Dlhej Vsi. Nebolo by na tom nič čudné, keby gól nepadol takmer z polovice ihriska. Lopta preletela ponad brankára, nebola veľmi prudká. Jeden domáci divák túto situáciu zhodnotil nasledovne: „Flegmaticky zakončil. “
Minúta ticha v Dobšinej pre funkcionárov ObFZ Rožňava
Zápas Dobšiná – Gemerská Poloma 4:0 (ukončené v 12. min. pre nedostatočný počet hráčov hostí)
V Dobšinej sa stretnutie začalo minútou ticha pre funkcionárov ObFZ za to, ako to vyzerá v okresnom futbale. Celé stretnutie sa potom nieslo v mierne komediálnom duchu. Do brány sa postavil Strelka a brankár T. Lipták šiel do útoku. Domáci strelili hosťom štyri góly, v 12. min. sa zranil hosťujúci Gunár. Počet hosťujúcich hráčov klesol pod sedem, a tým pádom sa zápas skončil.
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).