V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišli Roman Ďurán a Rastislav Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala bod za remízu v Krompachoch. Na jar teda získala 18 bodov, čo je viac ako v jarnej časti minulého ročníka. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov.
Po dlhšom čase mal okres Rožňava v piatej lige až troch zástupcov, k dvojici Štítnik K. T. a Krh. Podhradie sa pridal nováčik z Plešivca. Prvýkrát mali všetky mužstvá po jesennej časti vytvorenú sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti.
Kým Krh. Podhradiu a Štítniku K. T. sa podarilo v trende pokračovať, Plešivcu sa po oslabení kádra o G. Keršáka, J. Keršáka, R. Liptáka a aj o zranených hráčov až tak nedarilo. Získal 13 bodov, čo mu vynieslo 13. miesto, žiaľ, trojica mužstiev mala o bod viac. Na jar dvakrát v domácich zápasoch s Jaklovcami a Štítnikom K. T. zaváhal, pričom z ihrísk súperov priviezol iba jeden bod (z Prakoviec).
V predošlých ročníkoch 33 bodov na záchranu stačilo, ukázalo sa, že tentokrát bola súťaž mimoriadne vyrovnaná. Zranenia, odchody niektorých hráčov po jeseni a slabšia strelecká koncovka na jar sa podpísali pod zostup Plešivca. Mužstvo trénovalo dvakrát do týždňa v telocvični. Prípravné zápasy odohralo so súpermi: Revúca, dvakrát G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Dlhá Lúka, dorast Rožňava a dvakrát Csokvaomány.
Štítnik K. T. ťažil zo streleckého umenia Miloša Galla, ktorý dal 25 gólov, ale dvanástimi zásahmi ho výborne podporoval aj Ján Čižmár. Spolu dali brankárom ešte o jeden gól viac, ako kolektívy Smižian a Prakoviec. Počas šesťtýždňovej prestávky futbalisti Štítnika K.T. odohrali niekoľko prípravných stretnutí: turnaj v Honciach, Honce, Vlachovo, Revúca, Moldava a turnaj v Maďarsku. Na jar Štítnik K. T. dosahoval ešte lepšie výsledky, dokonca bol druhý v tabuľke jari. Zlepšenie mu vynieslo pekné druhé miesto. Prispela k tomu aj kvalitná príprava, v rámci ktorej odohrali zápasy so súpermi: Rožňava, Honce, Lipovník, dorast Ličartovce, G. Poloma, Moldava n/B., Brzotín, Rudná, Lubeník, Vlachovo (na obr. dole) a V. Slaná. Naviac mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku.

V porovnaní s vlaňajškom prekvapilo Krásnohorské Podhradie. Nielen štvrtým miestom, ale aj tým, že malo druhý najlepší útok v súťaži. Pomohol k nemu kanonier Rencsok s 18 gólmi druhý v rebríčku kanonierov i Golenya, takže ani neprekvapilo, že toto mužstvo tromflo väčšinu starousadlíkov. Káder pred jarnou časťou posilnili Piater, Štecák, Golenya, Orosz a Jakab. Mužstvo absolvovalo sústredenie na Teplom Vrchu. Cieľom bolo bojovať o horné priečky tabuľky.
Prvá trieda mala 16 účastníkov, po štvrtom kole sa však odhlásila Nižná Slaná. Nováčikmi z druhej triedy boli tri mužstvá: Gemerská Hôrka, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka. Súťaž sa po skončení sezóny mala vrátiť k pôvodnému modelu so 14 účastníkmi, mužstvá museli rátať aj s možným vypadnutím Plešivca z 5. ligy – JZ. Preto sa hralo predovšetkým o záchranu, hoci Nižná Slaná jednému mužstvu uľahčila situáciu.
Jesenná časť bola náročná pre exštvrtoligistu z Betliara. Niektorí hráči sa po odstúpení vrátili do materských oddielov, čím káder stratil na kvalite. V jarnej časti sa však mužstvo po posilnení s predstihom vyhlo boju o záchranu.
Sezóna nevyšla FK Apex Kružná, jarná časť ani FK Papiereň Slavošovce a tak tieto kluby museli súťaž opustiť. Vďaka lepšej jarnej časti sa udržal FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na druhom konci tabuľky zvádzali boj o postup FK Lokomotíva CHZ Dedinky a FK Lipovník. Po jesennej časti bola tabuľka vyrovnaná, šancu na prvé miesto malo viacero mužstiev. Dedinky si však dlhodobo budovali káder, postupne získali kvalitných hráčov: Ivana Smreka, Kamila Brnčíka a Mariána Vargu. Uvedení hráči vytvorili s domácimi hráčmi dobrú partiu, ktorá počas celej súťaže ťahala za jeden povraz.
Z 3. triedy pribudli do 2. triedy FK Družstevník Ochtiná, FK Družba Čoltovo, Mladosť Brzotín, FK Kobeliarovo, FK Kečovo a Mladosť Jovice. Väčšina týchto klubov nebola prínosom pre súťaž, najlepšie si počínali Ml. Brzotín, Jovice a Kečovo.
Už na jeseň bolo jasné, že zrejme postúpi FK Družstevník Honce, keďže na jeseň nestratil ani bod. Na jar síce raz prehral, ale bez problémov si náskok pred Rož. Bystrým udržiaval, napokon ho zväčšil o 5 bodov a mohol sa tak po dlhšom čase vrátiť do 1. triedy, odkiaľ vypadlol v sezóne 1995/1996.
Pre FK Baník Rožňavské Bystré to bola po rokoch stagnácie úspešná sezóna, keď sa umiestnil na peknom druhom mieste. O tretiu priečku bojovali FK Hrhov, FK Kovstav a FK Sokol Pača. Napokon tretí skončil FK Hrhov, na opačnom konci tabuľky hrali aspoň o prestíž FK Družba Čoltovo s FK Družstevník Ochtiná. Hoci Ochtiná získala na jar viac bodov ako Čoltovo, skončila posledná.
Niektoré prestupy a hosťovania
Miloš Gallo – Zlaté Moravce – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Ján Gonosz – Štítnik K. T. – Revúčka
Ján Zdechovan – Betliar – Štítnik K. T.
Milan Brdársky – dorast 1FC Košice – Štítnik K. T.
Roman Ďurán – Lokomotíva Košice – Rožňava
Gustáv Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Ján Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Alexander Viola – Plešivec – Kružná
Jaroslav Piater – Kovstav – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Veľký Folkmar – Krh. Podhradie
Miroslav Golenya – Perín – Krh. Podhradie
Norbert Orosz – Lipovník – Krh. Podhradie
Róbert Jakab – Vlachovo – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Roman Lipták – Dobšiná – Plešivec
Gustáv Keršák – N. Slaná – Čunovo
Roman Lipták – Dobšiná – Rožňava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Rastislav Greško – Rožňava – G. Poloma
Zaujímavosti
- Slabší prístup Štítnika K. T. k zápasu Chrasť n/H. – Štítnik K. T., ktorý prehral. V prípade výhry hostí by totiž zo súťaže vypadávala Chrasť n/H. a nie Plešivec. V minulosti napr. Jablonov n/T. zdolal Lokomotívu B a pomohol tak Nižnej Slanej.
- Plešivec hral zápasy jarnej časti v sobotu.
- V Gemerskej Polome sa lúčili s dlhoročným pravým obrancom a neskôr aj kapitánom mužstva Tiborom Világim. Do Gemerskej Polomy prišiel výmenou za Jána Čižmára, ktorý odišiel do Rožňavy. Pri príležitosti ukončenia pôsobenia v Gem. Polome dostal možnosť losovať tombolu. Od sezóny 2004/2005 pôsobil Tibor Világi v Kovstave.
Slavošovský autobus gólovú nádielku neuniesol
Vyše tri hodiny trvala v nedeľu cesta domov futbalistom Slavošoviec. V poslednom kole zaťažili ich konto hráči Dediniek siedmimi gólmi. Túto vysokú prehru neuniesol ani ich autobus a vo Vlachove vypovedal službu. Dorast síce zvíťazil 6:1 a patrične skóre vyrovnal, ale neplánovaná bezpečnostná prestávka sa i napriek tomu predĺžila. Skúsený vodič napokon poruchu odstránil a futbalisti Slavošoviec mali aspoň možnosť popremýšľať o stretnutí, v ktorom inkasovali doteraz najviac gólov.
V Kunovej Teplici sa predstavili Ličartovce
Počas týždňovej prípravy odohrali Ličartovce zápas pod umelým osvetlením v Kunovej Teplici proti piatoligistovi Štítniku K.T. Počas stretnutia tréner Jaroslav Rybár vystriedal obe jedenástky z tridsaťčlenného kádra. Druholigisti zvíťazili 4:1. Reprezentačného brankára dvadsaťjednotky v drese Ličartoviec Pulena sa podarilo za stavu 4:0 prekonať iba Jánovi Čižmárovi po prízemnej strele. Prítomných dvestopäťdesiat divákov videlo kvalitné stretnutie v podaní oboch celkov.


Pripravil Ing. Štefan Tomášik































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-