V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišli Roman Ďurán a Rastislav Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala bod za remízu v Krompachoch. Na jar teda získala 18 bodov, čo je viac ako v jarnej časti minulého ročníka. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov.
Po dlhšom čase mal okres Rožňava v piatej lige až troch zástupcov, k dvojici Štítnik K. T. a Krh. Podhradie sa pridal nováčik z Plešivca. Prvýkrát mali všetky mužstvá po jesennej časti vytvorenú sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti.
Kým Krh. Podhradiu a Štítniku K. T. sa podarilo v trende pokračovať, Plešivcu sa po oslabení kádra o G. Keršáka, J. Keršáka, R. Liptáka a aj o zranených hráčov až tak nedarilo. Získal 13 bodov, čo mu vynieslo 13. miesto, žiaľ, trojica mužstiev mala o bod viac. Na jar dvakrát v domácich zápasoch s Jaklovcami a Štítnikom K. T. zaváhal, pričom z ihrísk súperov priviezol iba jeden bod (z Prakoviec).
V predošlých ročníkoch 33 bodov na záchranu stačilo, ukázalo sa, že tentokrát bola súťaž mimoriadne vyrovnaná. Zranenia, odchody niektorých hráčov po jeseni a slabšia strelecká koncovka na jar sa podpísali pod zostup Plešivca. Mužstvo trénovalo dvakrát do týždňa v telocvični. Prípravné zápasy odohralo so súpermi: Revúca, dvakrát G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Dlhá Lúka, dorast Rožňava a dvakrát Csokvaomány.
Štítnik K. T. ťažil zo streleckého umenia Miloša Galla, ktorý dal 25 gólov, ale dvanástimi zásahmi ho výborne podporoval aj Ján Čižmár. Spolu dali brankárom ešte o jeden gól viac, ako kolektívy Smižian a Prakoviec. Počas šesťtýždňovej prestávky futbalisti Štítnika K.T. odohrali niekoľko prípravných stretnutí: turnaj v Honciach, Honce, Vlachovo, Revúca, Moldava a turnaj v Maďarsku. Na jar Štítnik K. T. dosahoval ešte lepšie výsledky, dokonca bol druhý v tabuľke jari. Zlepšenie mu vynieslo pekné druhé miesto. Prispela k tomu aj kvalitná príprava, v rámci ktorej odohrali zápasy so súpermi: Rožňava, Honce, Lipovník, dorast Ličartovce, G. Poloma, Moldava n/B., Brzotín, Rudná, Lubeník, Vlachovo (na obr. dole) a V. Slaná. Naviac mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku.

V porovnaní s vlaňajškom prekvapilo Krásnohorské Podhradie. Nielen štvrtým miestom, ale aj tým, že malo druhý najlepší útok v súťaži. Pomohol k nemu kanonier Rencsok s 18 gólmi druhý v rebríčku kanonierov i Golenya, takže ani neprekvapilo, že toto mužstvo tromflo väčšinu starousadlíkov. Káder pred jarnou časťou posilnili Piater, Štecák, Golenya, Orosz a Jakab. Mužstvo absolvovalo sústredenie na Teplom Vrchu. Cieľom bolo bojovať o horné priečky tabuľky.
Prvá trieda mala 16 účastníkov, po štvrtom kole sa však odhlásila Nižná Slaná. Nováčikmi z druhej triedy boli tri mužstvá: Gemerská Hôrka, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka. Súťaž sa po skončení sezóny mala vrátiť k pôvodnému modelu so 14 účastníkmi, mužstvá museli rátať aj s možným vypadnutím Plešivca z 5. ligy – JZ. Preto sa hralo predovšetkým o záchranu, hoci Nižná Slaná jednému mužstvu uľahčila situáciu.
Jesenná časť bola náročná pre exštvrtoligistu z Betliara. Niektorí hráči sa po odstúpení vrátili do materských oddielov, čím káder stratil na kvalite. V jarnej časti sa však mužstvo po posilnení s predstihom vyhlo boju o záchranu.
Sezóna nevyšla FK Apex Kružná, jarná časť ani FK Papiereň Slavošovce a tak tieto kluby museli súťaž opustiť. Vďaka lepšej jarnej časti sa udržal FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na druhom konci tabuľky zvádzali boj o postup FK Lokomotíva CHZ Dedinky a FK Lipovník. Po jesennej časti bola tabuľka vyrovnaná, šancu na prvé miesto malo viacero mužstiev. Dedinky si však dlhodobo budovali káder, postupne získali kvalitných hráčov: Ivana Smreka, Kamila Brnčíka a Mariána Vargu. Uvedení hráči vytvorili s domácimi hráčmi dobrú partiu, ktorá počas celej súťaže ťahala za jeden povraz.
Z 3. triedy pribudli do 2. triedy FK Družstevník Ochtiná, FK Družba Čoltovo, Mladosť Brzotín, FK Kobeliarovo, FK Kečovo a Mladosť Jovice. Väčšina týchto klubov nebola prínosom pre súťaž, najlepšie si počínali Ml. Brzotín, Jovice a Kečovo.
Už na jeseň bolo jasné, že zrejme postúpi FK Družstevník Honce, keďže na jeseň nestratil ani bod. Na jar síce raz prehral, ale bez problémov si náskok pred Rož. Bystrým udržiaval, napokon ho zväčšil o 5 bodov a mohol sa tak po dlhšom čase vrátiť do 1. triedy, odkiaľ vypadlol v sezóne 1995/1996.
Pre FK Baník Rožňavské Bystré to bola po rokoch stagnácie úspešná sezóna, keď sa umiestnil na peknom druhom mieste. O tretiu priečku bojovali FK Hrhov, FK Kovstav a FK Sokol Pača. Napokon tretí skončil FK Hrhov, na opačnom konci tabuľky hrali aspoň o prestíž FK Družba Čoltovo s FK Družstevník Ochtiná. Hoci Ochtiná získala na jar viac bodov ako Čoltovo, skončila posledná.
Niektoré prestupy a hosťovania
Miloš Gallo – Zlaté Moravce – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Ján Gonosz – Štítnik K. T. – Revúčka
Ján Zdechovan – Betliar – Štítnik K. T.
Milan Brdársky – dorast 1FC Košice – Štítnik K. T.
Roman Ďurán – Lokomotíva Košice – Rožňava
Gustáv Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Ján Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Alexander Viola – Plešivec – Kružná
Jaroslav Piater – Kovstav – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Veľký Folkmar – Krh. Podhradie
Miroslav Golenya – Perín – Krh. Podhradie
Norbert Orosz – Lipovník – Krh. Podhradie
Róbert Jakab – Vlachovo – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Roman Lipták – Dobšiná – Plešivec
Gustáv Keršák – N. Slaná – Čunovo
Roman Lipták – Dobšiná – Rožňava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Rastislav Greško – Rožňava – G. Poloma
Zaujímavosti
- Slabší prístup Štítnika K. T. k zápasu Chrasť n/H. – Štítnik K. T., ktorý prehral. V prípade výhry hostí by totiž zo súťaže vypadávala Chrasť n/H. a nie Plešivec. V minulosti napr. Jablonov n/T. zdolal Lokomotívu B a pomohol tak Nižnej Slanej.
- Plešivec hral zápasy jarnej časti v sobotu.
- V Gemerskej Polome sa lúčili s dlhoročným pravým obrancom a neskôr aj kapitánom mužstva Tiborom Világim. Do Gemerskej Polomy prišiel výmenou za Jána Čižmára, ktorý odišiel do Rožňavy. Pri príležitosti ukončenia pôsobenia v Gem. Polome dostal možnosť losovať tombolu. Od sezóny 2004/2005 pôsobil Tibor Világi v Kovstave.
Slavošovský autobus gólovú nádielku neuniesol
Vyše tri hodiny trvala v nedeľu cesta domov futbalistom Slavošoviec. V poslednom kole zaťažili ich konto hráči Dediniek siedmimi gólmi. Túto vysokú prehru neuniesol ani ich autobus a vo Vlachove vypovedal službu. Dorast síce zvíťazil 6:1 a patrične skóre vyrovnal, ale neplánovaná bezpečnostná prestávka sa i napriek tomu predĺžila. Skúsený vodič napokon poruchu odstránil a futbalisti Slavošoviec mali aspoň možnosť popremýšľať o stretnutí, v ktorom inkasovali doteraz najviac gólov.
V Kunovej Teplici sa predstavili Ličartovce
Počas týždňovej prípravy odohrali Ličartovce zápas pod umelým osvetlením v Kunovej Teplici proti piatoligistovi Štítniku K.T. Počas stretnutia tréner Jaroslav Rybár vystriedal obe jedenástky z tridsaťčlenného kádra. Druholigisti zvíťazili 4:1. Reprezentačného brankára dvadsaťjednotky v drese Ličartoviec Pulena sa podarilo za stavu 4:0 prekonať iba Jánovi Čižmárovi po prízemnej strele. Prítomných dvestopäťdesiat divákov videlo kvalitné stretnutie v podaní oboch celkov.


Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).