V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišli Roman Ďurán a Rastislav Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala bod za remízu v Krompachoch. Na jar teda získala 18 bodov, čo je viac ako v jarnej časti minulého ročníka. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov.
Po dlhšom čase mal okres Rožňava v piatej lige až troch zástupcov, k dvojici Štítnik K. T. a Krh. Podhradie sa pridal nováčik z Plešivca. Prvýkrát mali všetky mužstvá po jesennej časti vytvorenú sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti.
Kým Krh. Podhradiu a Štítniku K. T. sa podarilo v trende pokračovať, Plešivcu sa po oslabení kádra o G. Keršáka, J. Keršáka, R. Liptáka a aj o zranených hráčov až tak nedarilo. Získal 13 bodov, čo mu vynieslo 13. miesto, žiaľ, trojica mužstiev mala o bod viac. Na jar dvakrát v domácich zápasoch s Jaklovcami a Štítnikom K. T. zaváhal, pričom z ihrísk súperov priviezol iba jeden bod (z Prakoviec).
V predošlých ročníkoch 33 bodov na záchranu stačilo, ukázalo sa, že tentokrát bola súťaž mimoriadne vyrovnaná. Zranenia, odchody niektorých hráčov po jeseni a slabšia strelecká koncovka na jar sa podpísali pod zostup Plešivca. Mužstvo trénovalo dvakrát do týždňa v telocvični. Prípravné zápasy odohralo so súpermi: Revúca, dvakrát G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Dlhá Lúka, dorast Rožňava a dvakrát Csokvaomány.
Štítnik K. T. ťažil zo streleckého umenia Miloša Galla, ktorý dal 25 gólov, ale dvanástimi zásahmi ho výborne podporoval aj Ján Čižmár. Spolu dali brankárom ešte o jeden gól viac, ako kolektívy Smižian a Prakoviec. Počas šesťtýždňovej prestávky futbalisti Štítnika K.T. odohrali niekoľko prípravných stretnutí: turnaj v Honciach, Honce, Vlachovo, Revúca, Moldava a turnaj v Maďarsku. Na jar Štítnik K. T. dosahoval ešte lepšie výsledky, dokonca bol druhý v tabuľke jari. Zlepšenie mu vynieslo pekné druhé miesto. Prispela k tomu aj kvalitná príprava, v rámci ktorej odohrali zápasy so súpermi: Rožňava, Honce, Lipovník, dorast Ličartovce, G. Poloma, Moldava n/B., Brzotín, Rudná, Lubeník, Vlachovo (na obr. dole) a V. Slaná. Naviac mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku.

V porovnaní s vlaňajškom prekvapilo Krásnohorské Podhradie. Nielen štvrtým miestom, ale aj tým, že malo druhý najlepší útok v súťaži. Pomohol k nemu kanonier Rencsok s 18 gólmi druhý v rebríčku kanonierov i Golenya, takže ani neprekvapilo, že toto mužstvo tromflo väčšinu starousadlíkov. Káder pred jarnou časťou posilnili Piater, Štecák, Golenya, Orosz a Jakab. Mužstvo absolvovalo sústredenie na Teplom Vrchu. Cieľom bolo bojovať o horné priečky tabuľky.
Prvá trieda mala 16 účastníkov, po štvrtom kole sa však odhlásila Nižná Slaná. Nováčikmi z druhej triedy boli tri mužstvá: Gemerská Hôrka, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka. Súťaž sa po skončení sezóny mala vrátiť k pôvodnému modelu so 14 účastníkmi, mužstvá museli rátať aj s možným vypadnutím Plešivca z 5. ligy – JZ. Preto sa hralo predovšetkým o záchranu, hoci Nižná Slaná jednému mužstvu uľahčila situáciu.
Jesenná časť bola náročná pre exštvrtoligistu z Betliara. Niektorí hráči sa po odstúpení vrátili do materských oddielov, čím káder stratil na kvalite. V jarnej časti sa však mužstvo po posilnení s predstihom vyhlo boju o záchranu.
Sezóna nevyšla FK Apex Kružná, jarná časť ani FK Papiereň Slavošovce a tak tieto kluby museli súťaž opustiť. Vďaka lepšej jarnej časti sa udržal FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na druhom konci tabuľky zvádzali boj o postup FK Lokomotíva CHZ Dedinky a FK Lipovník. Po jesennej časti bola tabuľka vyrovnaná, šancu na prvé miesto malo viacero mužstiev. Dedinky si však dlhodobo budovali káder, postupne získali kvalitných hráčov: Ivana Smreka, Kamila Brnčíka a Mariána Vargu. Uvedení hráči vytvorili s domácimi hráčmi dobrú partiu, ktorá počas celej súťaže ťahala za jeden povraz.
Z 3. triedy pribudli do 2. triedy FK Družstevník Ochtiná, FK Družba Čoltovo, Mladosť Brzotín, FK Kobeliarovo, FK Kečovo a Mladosť Jovice. Väčšina týchto klubov nebola prínosom pre súťaž, najlepšie si počínali Ml. Brzotín, Jovice a Kečovo.
Už na jeseň bolo jasné, že zrejme postúpi FK Družstevník Honce, keďže na jeseň nestratil ani bod. Na jar síce raz prehral, ale bez problémov si náskok pred Rož. Bystrým udržiaval, napokon ho zväčšil o 5 bodov a mohol sa tak po dlhšom čase vrátiť do 1. triedy, odkiaľ vypadlol v sezóne 1995/1996.
Pre FK Baník Rožňavské Bystré to bola po rokoch stagnácie úspešná sezóna, keď sa umiestnil na peknom druhom mieste. O tretiu priečku bojovali FK Hrhov, FK Kovstav a FK Sokol Pača. Napokon tretí skončil FK Hrhov, na opačnom konci tabuľky hrali aspoň o prestíž FK Družba Čoltovo s FK Družstevník Ochtiná. Hoci Ochtiná získala na jar viac bodov ako Čoltovo, skončila posledná.
Niektoré prestupy a hosťovania
Miloš Gallo – Zlaté Moravce – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Ján Gonosz – Štítnik K. T. – Revúčka
Ján Zdechovan – Betliar – Štítnik K. T.
Milan Brdársky – dorast 1FC Košice – Štítnik K. T.
Roman Ďurán – Lokomotíva Košice – Rožňava
Gustáv Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Ján Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Alexander Viola – Plešivec – Kružná
Jaroslav Piater – Kovstav – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Veľký Folkmar – Krh. Podhradie
Miroslav Golenya – Perín – Krh. Podhradie
Norbert Orosz – Lipovník – Krh. Podhradie
Róbert Jakab – Vlachovo – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Roman Lipták – Dobšiná – Plešivec
Gustáv Keršák – N. Slaná – Čunovo
Roman Lipták – Dobšiná – Rožňava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Rastislav Greško – Rožňava – G. Poloma
Zaujímavosti
- Slabší prístup Štítnika K. T. k zápasu Chrasť n/H. – Štítnik K. T., ktorý prehral. V prípade výhry hostí by totiž zo súťaže vypadávala Chrasť n/H. a nie Plešivec. V minulosti napr. Jablonov n/T. zdolal Lokomotívu B a pomohol tak Nižnej Slanej.
- Plešivec hral zápasy jarnej časti v sobotu.
- V Gemerskej Polome sa lúčili s dlhoročným pravým obrancom a neskôr aj kapitánom mužstva Tiborom Világim. Do Gemerskej Polomy prišiel výmenou za Jána Čižmára, ktorý odišiel do Rožňavy. Pri príležitosti ukončenia pôsobenia v Gem. Polome dostal možnosť losovať tombolu. Od sezóny 2004/2005 pôsobil Tibor Világi v Kovstave.
Slavošovský autobus gólovú nádielku neuniesol
Vyše tri hodiny trvala v nedeľu cesta domov futbalistom Slavošoviec. V poslednom kole zaťažili ich konto hráči Dediniek siedmimi gólmi. Túto vysokú prehru neuniesol ani ich autobus a vo Vlachove vypovedal službu. Dorast síce zvíťazil 6:1 a patrične skóre vyrovnal, ale neplánovaná bezpečnostná prestávka sa i napriek tomu predĺžila. Skúsený vodič napokon poruchu odstránil a futbalisti Slavošoviec mali aspoň možnosť popremýšľať o stretnutí, v ktorom inkasovali doteraz najviac gólov.
V Kunovej Teplici sa predstavili Ličartovce
Počas týždňovej prípravy odohrali Ličartovce zápas pod umelým osvetlením v Kunovej Teplici proti piatoligistovi Štítniku K.T. Počas stretnutia tréner Jaroslav Rybár vystriedal obe jedenástky z tridsaťčlenného kádra. Druholigisti zvíťazili 4:1. Reprezentačného brankára dvadsaťjednotky v drese Ličartoviec Pulena sa podarilo za stavu 4:0 prekonať iba Jánovi Čižmárovi po prízemnej strele. Prítomných dvestopäťdesiat divákov videlo kvalitné stretnutie v podaní oboch celkov.


Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-