V jarnej časti posilnil mužstvo Roman Lipták a odišli Roman Ďurán a Rastislav Greško. Doma remizovala dvakrát: so Sečovcami a Topoľanmi. Vonku získala bod za remízu v Krompachoch. Na jar teda získala 18 bodov, čo je viac ako v jarnej časti minulého ročníka. Celkove skončila na výbornom deviatom mieste so ziskom 41 bodov.
Po dlhšom čase mal okres Rožňava v piatej lige až troch zástupcov, k dvojici Štítnik K. T. a Krh. Podhradie sa pridal nováčik z Plešivca. Prvýkrát mali všetky mužstvá po jesennej časti vytvorenú sľubnú východiskovú pozíciu do jarnej časti.
Kým Krh. Podhradiu a Štítniku K. T. sa podarilo v trende pokračovať, Plešivcu sa po oslabení kádra o G. Keršáka, J. Keršáka, R. Liptáka a aj o zranených hráčov až tak nedarilo. Získal 13 bodov, čo mu vynieslo 13. miesto, žiaľ, trojica mužstiev mala o bod viac. Na jar dvakrát v domácich zápasoch s Jaklovcami a Štítnikom K. T. zaváhal, pričom z ihrísk súperov priviezol iba jeden bod (z Prakoviec).
V predošlých ročníkoch 33 bodov na záchranu stačilo, ukázalo sa, že tentokrát bola súťaž mimoriadne vyrovnaná. Zranenia, odchody niektorých hráčov po jeseni a slabšia strelecká koncovka na jar sa podpísali pod zostup Plešivca. Mužstvo trénovalo dvakrát do týždňa v telocvični. Prípravné zápasy odohralo so súpermi: Revúca, dvakrát G. Poloma, G. Hôrka, Krh. Dlhá Lúka, dorast Rožňava a dvakrát Csokvaomány.
Štítnik K. T. ťažil zo streleckého umenia Miloša Galla, ktorý dal 25 gólov, ale dvanástimi zásahmi ho výborne podporoval aj Ján Čižmár. Spolu dali brankárom ešte o jeden gól viac, ako kolektívy Smižian a Prakoviec. Počas šesťtýždňovej prestávky futbalisti Štítnika K.T. odohrali niekoľko prípravných stretnutí: turnaj v Honciach, Honce, Vlachovo, Revúca, Moldava a turnaj v Maďarsku. Na jar Štítnik K. T. dosahoval ešte lepšie výsledky, dokonca bol druhý v tabuľke jari. Zlepšenie mu vynieslo pekné druhé miesto. Prispela k tomu aj kvalitná príprava, v rámci ktorej odohrali zápasy so súpermi: Rožňava, Honce, Lipovník, dorast Ličartovce, G. Poloma, Moldava n/B., Brzotín, Rudná, Lubeník, Vlachovo (na obr. dole) a V. Slaná. Naviac mužstvo absolvovalo sústredenie na Hrádku.

V porovnaní s vlaňajškom prekvapilo Krásnohorské Podhradie. Nielen štvrtým miestom, ale aj tým, že malo druhý najlepší útok v súťaži. Pomohol k nemu kanonier Rencsok s 18 gólmi druhý v rebríčku kanonierov i Golenya, takže ani neprekvapilo, že toto mužstvo tromflo väčšinu starousadlíkov. Káder pred jarnou časťou posilnili Piater, Štecák, Golenya, Orosz a Jakab. Mužstvo absolvovalo sústredenie na Teplom Vrchu. Cieľom bolo bojovať o horné priečky tabuľky.
Prvá trieda mala 16 účastníkov, po štvrtom kole sa však odhlásila Nižná Slaná. Nováčikmi z druhej triedy boli tri mužstvá: Gemerská Hôrka, Slavošovce a Krásnohorská Dlhá Lúka. Súťaž sa po skončení sezóny mala vrátiť k pôvodnému modelu so 14 účastníkmi, mužstvá museli rátať aj s možným vypadnutím Plešivca z 5. ligy – JZ. Preto sa hralo predovšetkým o záchranu, hoci Nižná Slaná jednému mužstvu uľahčila situáciu.
Jesenná časť bola náročná pre exštvrtoligistu z Betliara. Niektorí hráči sa po odstúpení vrátili do materských oddielov, čím káder stratil na kvalite. V jarnej časti sa však mužstvo po posilnení s predstihom vyhlo boju o záchranu.
Sezóna nevyšla FK Apex Kružná, jarná časť ani FK Papiereň Slavošovce a tak tieto kluby museli súťaž opustiť. Vďaka lepšej jarnej časti sa udržal FK Slovtranszgas Jablonov n/T. Na druhom konci tabuľky zvádzali boj o postup FK Lokomotíva CHZ Dedinky a FK Lipovník. Po jesennej časti bola tabuľka vyrovnaná, šancu na prvé miesto malo viacero mužstiev. Dedinky si však dlhodobo budovali káder, postupne získali kvalitných hráčov: Ivana Smreka, Kamila Brnčíka a Mariána Vargu. Uvedení hráči vytvorili s domácimi hráčmi dobrú partiu, ktorá počas celej súťaže ťahala za jeden povraz.
Z 3. triedy pribudli do 2. triedy FK Družstevník Ochtiná, FK Družba Čoltovo, Mladosť Brzotín, FK Kobeliarovo, FK Kečovo a Mladosť Jovice. Väčšina týchto klubov nebola prínosom pre súťaž, najlepšie si počínali Ml. Brzotín, Jovice a Kečovo.
Už na jeseň bolo jasné, že zrejme postúpi FK Družstevník Honce, keďže na jeseň nestratil ani bod. Na jar síce raz prehral, ale bez problémov si náskok pred Rož. Bystrým udržiaval, napokon ho zväčšil o 5 bodov a mohol sa tak po dlhšom čase vrátiť do 1. triedy, odkiaľ vypadlol v sezóne 1995/1996.
Pre FK Baník Rožňavské Bystré to bola po rokoch stagnácie úspešná sezóna, keď sa umiestnil na peknom druhom mieste. O tretiu priečku bojovali FK Hrhov, FK Kovstav a FK Sokol Pača. Napokon tretí skončil FK Hrhov, na opačnom konci tabuľky hrali aspoň o prestíž FK Družba Čoltovo s FK Družstevník Ochtiná. Hoci Ochtiná získala na jar viac bodov ako Čoltovo, skončila posledná.
Niektoré prestupy a hosťovania
Miloš Gallo – Zlaté Moravce – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Ján Gonosz – Štítnik K. T. – Revúčka
Ján Zdechovan – Betliar – Štítnik K. T.
Milan Brdársky – dorast 1FC Košice – Štítnik K. T.
Roman Ďurán – Lokomotíva Košice – Rožňava
Gustáv Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Ján Keršák – Nižná Slaná – Plešivec
Alexander Viola – Plešivec – Kružná
Jaroslav Piater – Kovstav – Krh. Podhradie
Ladislav Štecák – Veľký Folkmar – Krh. Podhradie
Miroslav Golenya – Perín – Krh. Podhradie
Norbert Orosz – Lipovník – Krh. Podhradie
Róbert Jakab – Vlachovo – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Roman Lipták – Dobšiná – Plešivec
Gustáv Keršák – N. Slaná – Čunovo
Roman Lipták – Dobšiná – Rožňava
Marek Deméň – Rudná – Krh. Podhradie
Tomáš Domik – Rožňava – Krh. Podhradie
Peter Milko – Štítnik K. T. – Rožňava
Rastislav Greško – Rožňava – G. Poloma
Zaujímavosti
- Slabší prístup Štítnika K. T. k zápasu Chrasť n/H. – Štítnik K. T., ktorý prehral. V prípade výhry hostí by totiž zo súťaže vypadávala Chrasť n/H. a nie Plešivec. V minulosti napr. Jablonov n/T. zdolal Lokomotívu B a pomohol tak Nižnej Slanej.
- Plešivec hral zápasy jarnej časti v sobotu.
- V Gemerskej Polome sa lúčili s dlhoročným pravým obrancom a neskôr aj kapitánom mužstva Tiborom Világim. Do Gemerskej Polomy prišiel výmenou za Jána Čižmára, ktorý odišiel do Rožňavy. Pri príležitosti ukončenia pôsobenia v Gem. Polome dostal možnosť losovať tombolu. Od sezóny 2004/2005 pôsobil Tibor Világi v Kovstave.
Slavošovský autobus gólovú nádielku neuniesol
Vyše tri hodiny trvala v nedeľu cesta domov futbalistom Slavošoviec. V poslednom kole zaťažili ich konto hráči Dediniek siedmimi gólmi. Túto vysokú prehru neuniesol ani ich autobus a vo Vlachove vypovedal službu. Dorast síce zvíťazil 6:1 a patrične skóre vyrovnal, ale neplánovaná bezpečnostná prestávka sa i napriek tomu predĺžila. Skúsený vodič napokon poruchu odstránil a futbalisti Slavošoviec mali aspoň možnosť popremýšľať o stretnutí, v ktorom inkasovali doteraz najviac gólov.
V Kunovej Teplici sa predstavili Ličartovce
Počas týždňovej prípravy odohrali Ličartovce zápas pod umelým osvetlením v Kunovej Teplici proti piatoligistovi Štítniku K.T. Počas stretnutia tréner Jaroslav Rybár vystriedal obe jedenástky z tridsaťčlenného kádra. Druholigisti zvíťazili 4:1. Reprezentačného brankára dvadsaťjednotky v drese Ličartoviec Pulena sa podarilo za stavu 4:0 prekonať iba Jánovi Čižmárovi po prízemnej strele. Prítomných dvestopäťdesiat divákov videlo kvalitné stretnutie v podaní oboch celkov.


Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-