Krajská futbalová liga – VsFZ – štvrťfinále
MFK Rožňava – FK Čaňa 3:4 (1:1), G: M. Domik, V. Kavernyk, F. Gyenes – Š. Majerník 2, T. Steininger, J. Novotný. ŽK: Z. Kótai – P. Palencsár. R: D. Mati – Z. Lang, D. Púžer.
ZOSTAVY:
ROŽŇAVA: 10 M. Domik, 25 V. Kovernyk, 15 Z. Kótai, 11 M. Gallo, 4 F. Szabó, 23 R. Tobias, Želinský, 9 J. Fedor, 8 G. Majoroš (C), 6 F. Gallo, 30 J. Horvát, 1 L. Šalamon.
ČAŇA: 1 M. Binda, 4 P. Peťovský (C), 16 L. Majoroš, 6 P. Gracer, 15 L. Šemrák, 12 T. Šmajda, 11 Kučera, 8 M. Ukropec, 7 J. Novotný, 14 T. Steininger, 5 P. Palencsár.
MFK Rožňava ako víťaz skupiny VsFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou nastúpila vo štvrťfinále nadstavbovej skupiny časť VsFZ, s mužstvom FK Čaňa, ktoré sa umiestnilo v skupine hrajúcej na UT Janigová na druhom mieste tabuľky. Kým prv menované družstvo je po jesennej časti V. ligy Juh MFK Rožňava, FK Čaňa si po jeseni drží v IV. lige Majstrovstva VsFZ ôsme miesto. Rožňavčania sa nezľakli súpera a už v 17. minúte rozvlnil sieť Čaňanov ich najlepší strelec v turnaji Michal Domik, ktorý nastrieľal už 15 gólov. V poslednej minúte 1. polčasu stihli Čaňania vyrovnať na 1:1 gólom Tomáša Steiningera. V druhom polčase sa najviac prejavil Štefan Majerník, ktorý sa na začiatku i na konci 2. polčasu prejavil ako najúspešnejší strelec FK Čaňa s dvomi gólmi. Zároveň má najväčší podiel na víťazstve svojho mužstva nad Rožňavčanmi. Do ďalšieho kola teda postupuje FK Čaňa. Rožňavčania v Zimnej súťaže o pohár predsedu KSK nesklamali, keď v skupinovej fázy súťaže neprehrali ani jeden zápas a dosiahli skóre 37:4.
OŠK Pavlovce n/Uhom – TJ Družstevník Malý Horeš 1:1 (1:1). Na pokutové kopy 0:3. G: R. Rigo – T. Batta.
ZOSTAVY:
PAVLOVCE: 1 M. Truhan, 10 S. Loffay, 15 V. Rusnák, 7 J. Dargaj (C), 6 D. Lašík, 13 P. Ruskovský, 9 D. Kanči, 12 T. Sedlák, 18 V. Kaňuch, 14 M. Fedor, 11 R. Rigo.
HOREŠ: 1 A. Tóth, 13 M. Tóth, 16 Š. Kováč (C), 14 A. Batta, 4 D. Šváb, 5 T. Némethi, 12 J. Blanár, 19 F. Pituk, 11 G. Molnár, 15 K. Docs, 17 T. Batta.
Vo vyrovnanom zápase, ktorý sa hral na ihrisku s UT v Michalovciach v normálnom čase skončil 1:1. Nakoniec o víťazovi stretnutia rozhodovali pokutové kopy. V nich si lepšie počínali hráči Malého Horeša s 3 premenenými kopmi, kým Pavlovčania nepremenili ani jeden. V súboji o postup do semifinále Zimného pohára sa stretli zástupca Majstrovstva regiónu IV. liga (Pavlovce n/U), proti zástupcovi V. ligy (V. Horeš).
Krajská futbalová liga – ObFZ – semifinále 10.3.2024
Ihrisko UT Moldava n/B:
TJ Hornád Ždaňa – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 5:0 (2:0). G: D. Lipnický a R. Demko obaja po 2, D. Pastor. ŽK: 0 - A. Rigo, R. Bubenčík. R: K. Laurinc – J. Kakalejčík, D. Pužér.
ZOSTAVY:
ŽDAŇA: 22 Š. Nemčovský, 2 M. Lukáč (C), 6 D. Deák, 4 E. Nevelöš, 11 D. Pastor, 19 D. Lipnický, 9 J. Lučkai, 5 M. Miškovič, 12 M. Karafa, 14 M. Fonferko, 3 L. Vaľa.
DLHÁ LÚKA: 1 M. Manko (C), 21 L. Varga, 17 R. Bubenčík, 10 A. Rigó, 7 R. Madarász, 8 P. Klárik, 9 A. Prónyai, 11 M. Boroš, 15 P. Boroš, 5 A. Máté,13 O. Šomšák.
Zápasy bez prehry Krásnohorská Dlhá Lúka ukončila v semifinále v stretnutí so súperom zo Ždane. A bola naozaj krutá, keď Dlholúcky brankár Manko uťahoval zo svojej siete loptu hostí až päťkrát. Líder 7. ligy z horného Gemera nepresvedčil teda svojho súpera zo 7. ligy ObFZ Košice-vidiek ani po futbalovej stránke, že je aspoň rovnocenným partnerom. Škoda. Celkovo však zanechali v súťaži dobrý dojem, keď po prvýkrát v histórii sa dostali medzi najlepšie 4 tímy krajskej futbalovej ligy ObFZ.
Ihrisko UT Trebišov:
TJ Družstevník Malčice – TJ Internacionál Hraň 2:3 (2:1). G: D. Kanči, J. Beňák – M. Kaňský 2, E. Barna. ŽK: J. Beňák, P. Kalok, M. Drška, D. Tancoš – J. Šimko, E. Barna. R: J. Dušek – D. Puškáš, J. Székely.
ZOSTAVY:
MALČICE: 23 P. Kalok, 4 E. Vašš, 15 K. Hrabovčín, 17 P. Pulko, 5 S. Tancoš, 7 M. Drška, 6 P. Tokár, 14 N. Ádi, 14 P. Kanči, 9 M. Kanči, 11 D. Táncoš (C).
HRAŇ: 1 J. Segedy (C), 5 P. Andorko, 9 J. Hrubovský, 10 J. Juroš 12 A. Barna, 15 E. Barna, 2 J. Šimko, 4 T. Švanda, 7 M. Kaňský, 3 R. Himaľ, 11 M. Jarabek.
V tomto semifinálovom stretnutí,v ktorom padlo doteraz najviac žltých kariet, väčšiu túžbu po víťazstve preukázalo mužstvo Interu Hraň. Prejavilo sa to najmä v druhom polčase, keď vsietili súperovi dva góly, kým Malčičania po vyhratom 1. polčase netrafili do brány súpera ani raz. O víťazstvo Interistov sa najviac pričinil najlepší strelec KFL súťaží ObFZ Matej Kaňský, ktorý v tomto zápase skóroval 2 razy. Celkovo vsietil súperom KFL 13 gólov.
Vo finále 8.5. 2024 sa tak stretnú futbalisti TJ Hornád Ždaňa a TJ Inter Hraň.
Pripravil MG od
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).