Krajská futbalová liga – VsFZ – štvrťfinále
MFK Rožňava – FK Čaňa 3:4 (1:1), G: M. Domik, V. Kavernyk, F. Gyenes – Š. Majerník 2, T. Steininger, J. Novotný. ŽK: Z. Kótai – P. Palencsár. R: D. Mati – Z. Lang, D. Púžer.
ZOSTAVY:
ROŽŇAVA: 10 M. Domik, 25 V. Kovernyk, 15 Z. Kótai, 11 M. Gallo, 4 F. Szabó, 23 R. Tobias, Želinský, 9 J. Fedor, 8 G. Majoroš (C), 6 F. Gallo, 30 J. Horvát, 1 L. Šalamon.
ČAŇA: 1 M. Binda, 4 P. Peťovský (C), 16 L. Majoroš, 6 P. Gracer, 15 L. Šemrák, 12 T. Šmajda, 11 Kučera, 8 M. Ukropec, 7 J. Novotný, 14 T. Steininger, 5 P. Palencsár.
MFK Rožňava ako víťaz skupiny VsFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou nastúpila vo štvrťfinále nadstavbovej skupiny časť VsFZ, s mužstvom FK Čaňa, ktoré sa umiestnilo v skupine hrajúcej na UT Janigová na druhom mieste tabuľky. Kým prv menované družstvo je po jesennej časti V. ligy Juh MFK Rožňava, FK Čaňa si po jeseni drží v IV. lige Majstrovstva VsFZ ôsme miesto. Rožňavčania sa nezľakli súpera a už v 17. minúte rozvlnil sieť Čaňanov ich najlepší strelec v turnaji Michal Domik, ktorý nastrieľal už 15 gólov. V poslednej minúte 1. polčasu stihli Čaňania vyrovnať na 1:1 gólom Tomáša Steiningera. V druhom polčase sa najviac prejavil Štefan Majerník, ktorý sa na začiatku i na konci 2. polčasu prejavil ako najúspešnejší strelec FK Čaňa s dvomi gólmi. Zároveň má najväčší podiel na víťazstve svojho mužstva nad Rožňavčanmi. Do ďalšieho kola teda postupuje FK Čaňa. Rožňavčania v Zimnej súťaže o pohár predsedu KSK nesklamali, keď v skupinovej fázy súťaže neprehrali ani jeden zápas a dosiahli skóre 37:4.
OŠK Pavlovce n/Uhom – TJ Družstevník Malý Horeš 1:1 (1:1). Na pokutové kopy 0:3. G: R. Rigo – T. Batta.
ZOSTAVY:
PAVLOVCE: 1 M. Truhan, 10 S. Loffay, 15 V. Rusnák, 7 J. Dargaj (C), 6 D. Lašík, 13 P. Ruskovský, 9 D. Kanči, 12 T. Sedlák, 18 V. Kaňuch, 14 M. Fedor, 11 R. Rigo.
HOREŠ: 1 A. Tóth, 13 M. Tóth, 16 Š. Kováč (C), 14 A. Batta, 4 D. Šváb, 5 T. Némethi, 12 J. Blanár, 19 F. Pituk, 11 G. Molnár, 15 K. Docs, 17 T. Batta.
Vo vyrovnanom zápase, ktorý sa hral na ihrisku s UT v Michalovciach v normálnom čase skončil 1:1. Nakoniec o víťazovi stretnutia rozhodovali pokutové kopy. V nich si lepšie počínali hráči Malého Horeša s 3 premenenými kopmi, kým Pavlovčania nepremenili ani jeden. V súboji o postup do semifinále Zimného pohára sa stretli zástupca Majstrovstva regiónu IV. liga (Pavlovce n/U), proti zástupcovi V. ligy (V. Horeš).
Krajská futbalová liga – ObFZ – semifinále 10.3.2024
Ihrisko UT Moldava n/B:
TJ Hornád Ždaňa – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 5:0 (2:0). G: D. Lipnický a R. Demko obaja po 2, D. Pastor. ŽK: 0 - A. Rigo, R. Bubenčík. R: K. Laurinc – J. Kakalejčík, D. Pužér.
ZOSTAVY:
ŽDAŇA: 22 Š. Nemčovský, 2 M. Lukáč (C), 6 D. Deák, 4 E. Nevelöš, 11 D. Pastor, 19 D. Lipnický, 9 J. Lučkai, 5 M. Miškovič, 12 M. Karafa, 14 M. Fonferko, 3 L. Vaľa.
DLHÁ LÚKA: 1 M. Manko (C), 21 L. Varga, 17 R. Bubenčík, 10 A. Rigó, 7 R. Madarász, 8 P. Klárik, 9 A. Prónyai, 11 M. Boroš, 15 P. Boroš, 5 A. Máté,13 O. Šomšák.
Zápasy bez prehry Krásnohorská Dlhá Lúka ukončila v semifinále v stretnutí so súperom zo Ždane. A bola naozaj krutá, keď Dlholúcky brankár Manko uťahoval zo svojej siete loptu hostí až päťkrát. Líder 7. ligy z horného Gemera nepresvedčil teda svojho súpera zo 7. ligy ObFZ Košice-vidiek ani po futbalovej stránke, že je aspoň rovnocenným partnerom. Škoda. Celkovo však zanechali v súťaži dobrý dojem, keď po prvýkrát v histórii sa dostali medzi najlepšie 4 tímy krajskej futbalovej ligy ObFZ.
Ihrisko UT Trebišov:
TJ Družstevník Malčice – TJ Internacionál Hraň 2:3 (2:1). G: D. Kanči, J. Beňák – M. Kaňský 2, E. Barna. ŽK: J. Beňák, P. Kalok, M. Drška, D. Tancoš – J. Šimko, E. Barna. R: J. Dušek – D. Puškáš, J. Székely.
ZOSTAVY:
MALČICE: 23 P. Kalok, 4 E. Vašš, 15 K. Hrabovčín, 17 P. Pulko, 5 S. Tancoš, 7 M. Drška, 6 P. Tokár, 14 N. Ádi, 14 P. Kanči, 9 M. Kanči, 11 D. Táncoš (C).
HRAŇ: 1 J. Segedy (C), 5 P. Andorko, 9 J. Hrubovský, 10 J. Juroš 12 A. Barna, 15 E. Barna, 2 J. Šimko, 4 T. Švanda, 7 M. Kaňský, 3 R. Himaľ, 11 M. Jarabek.
V tomto semifinálovom stretnutí,v ktorom padlo doteraz najviac žltých kariet, väčšiu túžbu po víťazstve preukázalo mužstvo Interu Hraň. Prejavilo sa to najmä v druhom polčase, keď vsietili súperovi dva góly, kým Malčičania po vyhratom 1. polčase netrafili do brány súpera ani raz. O víťazstvo Interistov sa najviac pričinil najlepší strelec KFL súťaží ObFZ Matej Kaňský, ktorý v tomto zápase skóroval 2 razy. Celkovo vsietil súperom KFL 13 gólov.
Vo finále 8.5. 2024 sa tak stretnú futbalisti TJ Hornád Ždaňa a TJ Inter Hraň.
Pripravil MG od
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.