Krajská futbalová liga – VsFZ – štvrťfinále
MFK Rožňava – FK Čaňa 3:4 (1:1), G: M. Domik, V. Kavernyk, F. Gyenes – Š. Majerník 2, T. Steininger, J. Novotný. ŽK: Z. Kótai – P. Palencsár. R: D. Mati – Z. Lang, D. Púžer.
ZOSTAVY:
ROŽŇAVA: 10 M. Domik, 25 V. Kovernyk, 15 Z. Kótai, 11 M. Gallo, 4 F. Szabó, 23 R. Tobias, Želinský, 9 J. Fedor, 8 G. Majoroš (C), 6 F. Gallo, 30 J. Horvát, 1 L. Šalamon.
ČAŇA: 1 M. Binda, 4 P. Peťovský (C), 16 L. Majoroš, 6 P. Gracer, 15 L. Šemrák, 12 T. Šmajda, 11 Kučera, 8 M. Ukropec, 7 J. Novotný, 14 T. Steininger, 5 P. Palencsár.
MFK Rožňava ako víťaz skupiny VsFZ na ihrisku v Moldave n/Bodvou nastúpila vo štvrťfinále nadstavbovej skupiny časť VsFZ, s mužstvom FK Čaňa, ktoré sa umiestnilo v skupine hrajúcej na UT Janigová na druhom mieste tabuľky. Kým prv menované družstvo je po jesennej časti V. ligy Juh MFK Rožňava, FK Čaňa si po jeseni drží v IV. lige Majstrovstva VsFZ ôsme miesto. Rožňavčania sa nezľakli súpera a už v 17. minúte rozvlnil sieť Čaňanov ich najlepší strelec v turnaji Michal Domik, ktorý nastrieľal už 15 gólov. V poslednej minúte 1. polčasu stihli Čaňania vyrovnať na 1:1 gólom Tomáša Steiningera. V druhom polčase sa najviac prejavil Štefan Majerník, ktorý sa na začiatku i na konci 2. polčasu prejavil ako najúspešnejší strelec FK Čaňa s dvomi gólmi. Zároveň má najväčší podiel na víťazstve svojho mužstva nad Rožňavčanmi. Do ďalšieho kola teda postupuje FK Čaňa. Rožňavčania v Zimnej súťaže o pohár predsedu KSK nesklamali, keď v skupinovej fázy súťaže neprehrali ani jeden zápas a dosiahli skóre 37:4.
OŠK Pavlovce n/Uhom – TJ Družstevník Malý Horeš 1:1 (1:1). Na pokutové kopy 0:3. G: R. Rigo – T. Batta.
ZOSTAVY:
PAVLOVCE: 1 M. Truhan, 10 S. Loffay, 15 V. Rusnák, 7 J. Dargaj (C), 6 D. Lašík, 13 P. Ruskovský, 9 D. Kanči, 12 T. Sedlák, 18 V. Kaňuch, 14 M. Fedor, 11 R. Rigo.
HOREŠ: 1 A. Tóth, 13 M. Tóth, 16 Š. Kováč (C), 14 A. Batta, 4 D. Šváb, 5 T. Némethi, 12 J. Blanár, 19 F. Pituk, 11 G. Molnár, 15 K. Docs, 17 T. Batta.
Vo vyrovnanom zápase, ktorý sa hral na ihrisku s UT v Michalovciach v normálnom čase skončil 1:1. Nakoniec o víťazovi stretnutia rozhodovali pokutové kopy. V nich si lepšie počínali hráči Malého Horeša s 3 premenenými kopmi, kým Pavlovčania nepremenili ani jeden. V súboji o postup do semifinále Zimného pohára sa stretli zástupca Majstrovstva regiónu IV. liga (Pavlovce n/U), proti zástupcovi V. ligy (V. Horeš).
Krajská futbalová liga – ObFZ – semifinále 10.3.2024
Ihrisko UT Moldava n/B:
TJ Hornád Ždaňa – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 5:0 (2:0). G: D. Lipnický a R. Demko obaja po 2, D. Pastor. ŽK: 0 - A. Rigo, R. Bubenčík. R: K. Laurinc – J. Kakalejčík, D. Pužér.
ZOSTAVY:
ŽDAŇA: 22 Š. Nemčovský, 2 M. Lukáč (C), 6 D. Deák, 4 E. Nevelöš, 11 D. Pastor, 19 D. Lipnický, 9 J. Lučkai, 5 M. Miškovič, 12 M. Karafa, 14 M. Fonferko, 3 L. Vaľa.
DLHÁ LÚKA: 1 M. Manko (C), 21 L. Varga, 17 R. Bubenčík, 10 A. Rigó, 7 R. Madarász, 8 P. Klárik, 9 A. Prónyai, 11 M. Boroš, 15 P. Boroš, 5 A. Máté,13 O. Šomšák.
Zápasy bez prehry Krásnohorská Dlhá Lúka ukončila v semifinále v stretnutí so súperom zo Ždane. A bola naozaj krutá, keď Dlholúcky brankár Manko uťahoval zo svojej siete loptu hostí až päťkrát. Líder 7. ligy z horného Gemera nepresvedčil teda svojho súpera zo 7. ligy ObFZ Košice-vidiek ani po futbalovej stránke, že je aspoň rovnocenným partnerom. Škoda. Celkovo však zanechali v súťaži dobrý dojem, keď po prvýkrát v histórii sa dostali medzi najlepšie 4 tímy krajskej futbalovej ligy ObFZ.
Ihrisko UT Trebišov:
TJ Družstevník Malčice – TJ Internacionál Hraň 2:3 (2:1). G: D. Kanči, J. Beňák – M. Kaňský 2, E. Barna. ŽK: J. Beňák, P. Kalok, M. Drška, D. Tancoš – J. Šimko, E. Barna. R: J. Dušek – D. Puškáš, J. Székely.
ZOSTAVY:
MALČICE: 23 P. Kalok, 4 E. Vašš, 15 K. Hrabovčín, 17 P. Pulko, 5 S. Tancoš, 7 M. Drška, 6 P. Tokár, 14 N. Ádi, 14 P. Kanči, 9 M. Kanči, 11 D. Táncoš (C).
HRAŇ: 1 J. Segedy (C), 5 P. Andorko, 9 J. Hrubovský, 10 J. Juroš 12 A. Barna, 15 E. Barna, 2 J. Šimko, 4 T. Švanda, 7 M. Kaňský, 3 R. Himaľ, 11 M. Jarabek.
V tomto semifinálovom stretnutí,v ktorom padlo doteraz najviac žltých kariet, väčšiu túžbu po víťazstve preukázalo mužstvo Interu Hraň. Prejavilo sa to najmä v druhom polčase, keď vsietili súperovi dva góly, kým Malčičania po vyhratom 1. polčase netrafili do brány súpera ani raz. O víťazstvo Interistov sa najviac pričinil najlepší strelec KFL súťaží ObFZ Matej Kaňský, ktorý v tomto zápase skóroval 2 razy. Celkovo vsietil súperom KFL 13 gólov.
Vo finále 8.5. 2024 sa tak stretnú futbalisti TJ Hornád Ždaňa a TJ Inter Hraň.
Pripravil MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.