V súčasnosti už nie je medzi nami. Odišiel spomedzi nás len nedávno, keď 19.2.2024 v košickej nemocnici Louisa Pasteura jeho srdce prestalo biť a nestihol sa ani rozlúčiť so svojimi najbližšími. A to nemal ešte ani 67 rokov. Narodil sa 3. júna 1957 v Rožňave, ale celý svoj život prežil so svojimi rodičmi i súrodencami v Rakovnici. Tu si založil svoju rodinu a s manželkou Magdalénou prežili 42 rokov. Spolu vychovali tri deti: Martinu, Viliama a Luciu. Veľmi sa tešil zo svojich 2 vnúčat. Ako vyučený klampiar pracoval na OSP v Rožňave a v železorudných baniach ako banský robotník. Pred dôchodkom dlhé roky pracoval na JP STAVE.
Viliama Máťaša pochovali na rakovnickom cintoríne 21.2.2024 za širokej účasti nielen svojej rodiny, ale i občanov rodnej obce a tiež širokého okolia. Nechýbali ani jeho bývalí spoluhráči materskej TJ Baník Rakovnica a s nimi tiež bývalí spoluhráči zo susednej obce Rožňavské Bystré, kde ako brankár po niekoľko rokov prispel najmä k viacerým víťazstvám klubu. Rád na to spomínal, a preto aj keď oficiálne prestal hrať futbal, pri každej príležitosti sa na ihrisko v Moste vracal, aby aj takto podporil svojich bývalých spoluhráčov i vedenie bystranského futbalového oddielu. Fanúškovia si pamätajú i na ako spoluhráča aj jeho syna Viliama.
Do Bystrého prišiel ešte v roku 1998 a smelo sa postavil do brány, v ktorej úspešne pôsobil do roku 2001. Po piatich rokoch sa znovu do Bystrého vrátil a bystränskú futbalovú bránu obhajoval až do roku 2011.
Tu ho postretli dobré, ale i horšie futbalové chvíle, ktoré za toto obdobie medzi spoluhráčmi i vedením TJ Baník Rožňavské Bystré prežíval. Dočkal sa s ním i postupu z vtedajšej III. futbalovej triedy OFZ Rožňava až do I. triedy. Dojímaým zážitkom pre neho bolo, keď sa na súpiske jedného mužstva Baníka Rožňavské Bystré objavil ako spoluhráč so svojím synom, tiež Viliamom.
Ako športový typ bol, okrem futbalu, po jeho ukončení aj aktívny hráč stolného tenisu, keď za družstvo rodnej obce hrával v okresnej súťaži. Jeho kamaráti ho poznali aj pod prezývkou SEPO.
Tak, ako bol oporou v každom futbalovom oddiele, v ktorom hral, tak sa prejavoval aj medzi svojimi najbližšími v rodine. Žil príkladným rodinným životom, čo upevňovalo dobré vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny. Preto aj jeho odchod bol o to bolestnejší a ľútosť v deň rozlúčky na rakovnickom cintoríne sa prejavila u všetkých, ktorí prišli na toto pietne miesto za Vilom Máťašom.
Česť jeho pamiatke!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12588/viliam-matas-mal-rad-futbal-po-cely-svoj-zivot#sigProGalleria28e94fce10


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a