V jarnej časti mužstvo získalo až 20 bodov. Doma remizovalo raz so Žakarovcami a prehralo iba len s Moldavou n/B. Najväčšiu gólovú nádielku si odniesol Lastomír po výsledku 5:0. Vonku získalo jeden bod za remízu vo Veľkých Revištiach 2:2. V tabuľke jari patrilo Rožňave desiate miesto. Celkovo sa Rožňava umiestnila na desiatom mieste so ziskom 37 bodov, čo je oproti predošlej sezóne o štyri body menej. Napriek tomu možno hodnotiť túto sezónu ako úspešnú.
Okres Rožňava reprezentovali v 5. lige – JZ tri kluby, FK Plešivec nahradil FK Lokomotíva CHZ Dedinky. Krh. Podhradie a Štítnik K. T. pokračovali vo výkonoch z minulého ročníka. Po jeseni sa ocitli v prvej štvorke mužstiev, ktorá by mohla zabojovať o postup. Na jar sa im darilo podobne, v prípade Štítnika K. T. však bol záujem postúpiť do vyššej súťaže, čo sa napokon podarilo, keď mužstvo prehralo na jar iba raz. Zranenia prenasledovali Mareka Turcsányiho, na jar mužstvo posilnil Marek Putera z Revúcej. Krh. Podhradie sa pohybovalo v hornej časti tabuľky. V tabuľke jari bolo síce druhé, avšak celkovo skončilo až štvrté.
Dedinky sa na jeseň umiestnili síce posledné, ale bodový rozdiel od mužstiev nad nimi nebol vysoký. Doma bodovali iba trikrát, keď viackrát platili nováčikovskú daň. Na jar však získali len 7 bodov, čím sa piata liga nedá zachrániť, a to aj v prípade zostupu jedného mužstva. To bolo podmienené vytvorením 2. ligy skupiny – východ, kde hrávali mužstvá z východného a stredného Slovenska. Preto do vyššej súťaže postúpil aj TJ Slovan Smižany, ktorý skončil na druhom mieste.
Do 1. triedy sa vrátil po roku FK Plešivec, nováčikom bol Družstevník Honce. TJ FO Vlachovo si už skôr skonsolidoval káder, keď z Betliara získal Milana Hajdúka a Róberta Jakaba, či z Rožňavy Tomáša Hronca. Na lepšie ako druhé miesto to však nestačilo. Plešivec potvrdil, že vo vyššej súťaži nehral podradnú úlohu a vybojoval si návrat do známej spoločnosti. V jarnej časti súťaže si začal budovať káder FK Gemerská Hôrka.
Nováčik z Honiec nebol veľkým prínosom pre súťaž a musel ju opustiť, hoci ľahkú sezónu nemali ani v Brzotíne a Betliari, rozhodla však predovšetkým slabá jarná časť Honiec.
FK Dobšiná a Družstevník Vyšná Slaná podávali kolísavé výkony, na jar sa im veľmi nedarilo. Tradične dobrú jar mali v Lipovníku, ktorý sa prebojoval na tretiu priečku.
Do 2. triedy sa vrátili FK Papiereň Slavošovce, FK Baník Nižná Slaná (obnova FK) a FK Apex Kružná. Najväčším favoritom na postup bol FK Sokol Pača, ktorý sa ešte viac zlepšil oproti minulej sezóne. Výraznejšieho súpera nemal, za ňou bola po jeseni skupina štyroch vyrovnaných mužstiev: FC Kečovo, FK Apex Kružná, FK Baník Rož. Bystré a FK Hrhov.
Na jar okrem Pače nenašiel premožiteľa i Hrhov, napriek tomu ho však v boji o druhé miesto predstihlo Kečovo. Pača si svoj náskok udržala, dokonca ho zvýšila o dva body.
Na druhom konci hrali o prestíž opäť Družba Čoltovo a Družstevník Ochtiná, Čoltovo však opäť vyšlo z toho lepšie, keď na jar získalo až 12 bodov. Slabú jar malo FK Kobeliarovo, napriek tomu na zápas s Nižnou Slanou prišlo 120 divákov. Ml. Brzotín sa na jar výrazne zlepšil a poskočil o pár priečky vyššie.
Niektoré prestupy a hosťovania:
Ladislav Varga – Rožňava – Turňa n / B.
Filip Pollák – Rožňava – Turňa n / B.
Marek Zatroch – Rožňava – Turňa n / B.
Róbert Gotthardt – Dobšiná – Rožňava
Stanislav Ďuriček – Rožňava – Rudná
Štefan Dostál – Tornaľa – Krh. Podhradie
Erich Vágner – N. Myšľa – Krh. Podhradie
Oto Vágner – Rešica – Krh. Podhradie
Mikuláš Szabó – Jablonov n / T. – Krh. Podhradie
Marcel Harhovský – R. Sobota – Krh. Podhradie
Marián Varga – Dedinky – Rožňava
Pavol Čarnoký – Betliar – Dedinky
Jozef Pamula – Dedinky – Štrba
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Štefan Surovský – Dobšiná – Dedinky
Pavol Čisár – Mlynky – Dedinky
Erik Mačejovský – Dedinky – Dobšiná
Marek Putera – Revúca – Štítnik K. T.
Miloš Leng – Štítnik K. T. – Rožňavské Bystré
Maroš Gallo – Podbrezová – Štítnik K. T.
Milan Barna – Revúca – Štítnik K. T.
Ľubomír Orabinec – Šopron – Štítnik K. T.
Oto Varga – Slavošovce – Štítnik K. T.
Marek Kuzma – Štítnik K. T. – Rudná
Marek Macko – Štítnik K. T. – Rudná
Adrián Danielis – Štítnik K. T. – Gemerská Hôrka
Adrián Čatlóš – Štítnik K. T. – Revúčka
Miloš Chochol – Gemerská Poloma – Rožňava
Michal Šimkovič – Rožňava – Gemerská Poloma
Roman Znak – Lipovník – Plešivec
Peter Filický – Rožňava – Betliar
Ladislav Dávid – Rožňava – Rudná
Jozef Rencsok – Rožňava – Krh. Podhradie
Csaba Korintuš – Rožňava – Krh. D. Lúka
Attila Elek – Rožňava – Krh. Podhradie
Michal Tóth – Rožňava – Krh. Podhradie
Dominik Tóth – Rožňava – Jablonov n / T.
Zaujímavosti
Inzultácia Zdenka Greška (zápas Brzotín – G. Poloma)
V zápase Brzotín – G. Poloma bol inzultovaný rozhodca Slavomír Gallo. Keď odchádzal do kabíny, Z. Greško ho udrel loptou do oblasti žalúdka. Rozhodca na to ukončil zápas. Neskôr mal trest za inzultáciu skrátený, čo vyvolalo veľký rozruch.
Inzultácia Norberta Kövesdiho (hráč Gemerskej Hôrky) – trest 18 mesiacov
Funkcionári zabudli na detail
ŠTK kontumovala stretnutie Štítnika K. T. proti Smižanom pre neoprávnený štart gólmana Jána Dorkina. Ten sa v Slovenskom pohári vykartičkoval a funkcionári Štítnika K. T. pozabudli, že sa trest prenáša aj do súťaže.
Mladí chlapci majú strach
V stretnutí druhej triedy medzi mužstvami Nižná Slaná a Ochtiná bol predseda domáceho mužstva Martin Gallík, ktorý sa pasoval za hlavného usporiadateľa, nepríjemne zaskočený hrou hostí a nešportovým správaním. To, čo u nás niektorí hráči Ochtinej produkovali, sa nedá nazvať inak ako svinstvo prvého stupňa. Prezentovali sa surovou hrou a vulgárnym vystupovaním. Naši mladí chlapci sa takýchto prejavov boja a majú strach o svoje zdravie. Vrcholom všetkého bolo to, že po stretnutí prišiel do kabíny kapitán hostí a vyhrážal sa rozhodcovi zabitím, povedal rozhorčene na margo stretnutia predseda klubu Nižnej Slanej. Tentoraz ŠTK na poznatok v zápise rozhodcu o stretnutí promptne reagovala a Marek Suchý si nasledujúcich osem stretnutí nezahrá.



FK Baník Rakovnica. Zdroj: Rakovnické noviny


FK Plešivec, zdroj: Adrián Szaniszló
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).