Záložníci: Gonosz, Fatľa, Marchevský, Zdechovan, Eliáš, Neuschel
Útočníci: Palík, Bobka, Golenya, Putera, Michlík, Gallo
Jesenná časť
P. Bystrica – Jelšava 4:1, gól: Golenya
Jelšava – Michalovce 2:1, góly: Michlík, Eliáš
Jelšava – Stropkov 1:0, gól: Putera
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Eliáš, Michlík, Palík, Putera, striedal Dzura
Žilina – Jelšava 2:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Barna, Dzura, Gonosz, Eliáš, Zdechovan, Palík, Golenya, Putera, striedali Pazera, Gömöri
Jelšava – Spoje 2:0, góly: Michlík 2
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Palík, Gonosz, Fatľa, Golenya, Putera, Michlík
Senica – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Eliáš, Fatľa, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Marciš, Gonosz
Hurbanovo – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Kováč, Gömöri
Jelšava – Levice 2:0, góly: Figúr, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Gonosz, Golenya, Michlík, Putera, striedal Palík
Humenné – Jelšava 0:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Zdechovan, Palík, Michlík, Putera, striedali Barna, Gonosz
Jelšava – Šaľa 2:1 , góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Golenya, Michlík, Putera, striedali Palík, Barna
Čadca – Jelšava 4:2, góly: Michlík, Gonosz
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Gonosz, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Putera, Michlík
Jelšava – Prievidza 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Golenya, Putera, Michlík, striedali Zdechovan, Dzura
Košice – Jelšava 8:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Eliáš, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gonosz, Putera, Golenya, striedal Palík
Jelšava – Prešov 2:1
Jelšava – Trebišov 1:0
Jarná príprava
Jelšava – L. Mikuláš 2:2
Jelšava – Bardejov 2:2
Jelšava – Trebišov 2:1
Humenné – Jelšava 4:1
Jarná časť
Jelšava – P. Bystrica 0:2, 2600 divákov
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Barna, Marciš, Fatľa, Zdechovan, Palík, Putera, Michlík, Golenya, striedali Gömöri, Neuschel
Michalovce – Jelšava 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marciš, Gonosz, Fatľa, Golenya, Palík, Putera, striedali Gömöri, Gallo
Šaľa – Jelšava 1:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Gonosz, Fatľa, Michlík, Palík, Bobka, striedal Gallo
Stropkov – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gallo, Palík, Putera, Michlík, striedal Golenya
Prievidza – Jelšava 2:0
Jelšava – Žilina 1:1, gól: Figúr
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Zdechovan, Gonosz, Fatľa, Marchevský, Putera, Michlík, striedal Golenya
Spoje – Jelšava 3:2, góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Putera, Gallo, Palík, striedal Golenya
Jelšava – Senica 1:1, gól: Marchevský
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Barna, Gallo, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Michlík
Jelšava – Hurbanovo 2:0, góly: Michlík, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Palík, Michlík, Putera, Gallo, striedali Golenya, Bobka
Levice – Jelšava 2:1, gól: Palík
Jelšava: Kováč – Marchevský, Spišák, Zdechovan, Michlík, Barna, Gonosz, Gallo, Palík, Bobka, Golenya, striedali Putera, Fatľa
Jelšava – Humenné 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Marchevský, Gonosz, Michlík, Bobka, Putera, Palík, Golenya, striedali Fatľa, Barna
Jelšava – Čadca 4:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Fatľa, Gonosz, Michlík Palík, Bobka, striedal Gallo
Prešov – Jelšava 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Michlík, Gallo, Gonosz, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Jelšava – Košice 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Gonosz, Marchevský, Gallo, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Trebišov – Jelšava 1:1
Prípravný zápas Jelšava – Poprad 4:0, góly: Figúr, Bobka, Palík, Neuschel
Prípravný zápas K. Teplica – Jelšava 1:2, góly: Michlík, Gallo
Strelci
10 – Michlík
7 – Figúr
6 – Palík
2 – Marchevský, Golenya, Eliáš
1 – Gonosz, Putera, Zdechovan, Fatľa, Gömöri, Bobka, Gallo
Konečná tabuľka I. SNL
| 1. | Považská Bystrica | 30 | 20 | 5 | 5 | 64:23 | 45 |
| 2. | Žilina | 30 | 17 | 10 | 3 | 70:29 | 44 |
| 3. | Prešov | 30 | 16 | 6 | 8 | 59:36 | 38 |
| 4. | Košice | 30 | 9 | 13 | 8 | 34:26 | 31 |
| 5. | Prievidza | 30 | 12 | 5 | 13 | 35:33 | 29 |
| 6. | Hurbanovo | 30 | 10 | 9 | 11 | 38:38 | 29 |
| 7. | Senica | 30 | 11 | 6 | 13 | 36:34 | 28 |
| 8. | Jelšava | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:39 | 28 |
| 9. | Trebišov | 30 | 8 | 12 | 10 | 29:34 | 28 |
| 10. | Šaľa | 30 | 9 | 10 | 11 | 33:50 | 28 |
| 11. | Čadca | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:54 | 28 |
| 12. | Michalovce | 30 | 8 | 11 | 11 | 37:41 | 27 |
| 13. | Levice | 30 | 10 | 7 | 13 | 34:54 | 27 |
| 14. | Spoje Bratislava | 30 | 9 | 6 | 15 | 38:49 | 24 |
| 15. | Humenné | 30 | 8 | 8 | 14 | 34:49 | 24 |
| 16. | Stropkov | 30 | 7 | 8 | 15 | 24:46 | 22 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.