Záložníci: Gonosz, Fatľa, Marchevský, Zdechovan, Eliáš, Neuschel
Útočníci: Palík, Bobka, Golenya, Putera, Michlík, Gallo
Jesenná časť
P. Bystrica – Jelšava 4:1, gól: Golenya
Jelšava – Michalovce 2:1, góly: Michlík, Eliáš
Jelšava – Stropkov 1:0, gól: Putera
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Eliáš, Michlík, Palík, Putera, striedal Dzura
Žilina – Jelšava 2:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Barna, Dzura, Gonosz, Eliáš, Zdechovan, Palík, Golenya, Putera, striedali Pazera, Gömöri
Jelšava – Spoje 2:0, góly: Michlík 2
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Palík, Gonosz, Fatľa, Golenya, Putera, Michlík
Senica – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Eliáš, Fatľa, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Marciš, Gonosz
Hurbanovo – Jelšava 2:0
Jelšava: Buš – Figúr, Lukáč, Spišák, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Zdechovan, Golenya, Putera, Michlík, striedali Kováč, Gömöri
Jelšava – Levice 2:0, góly: Figúr, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Gonosz, Golenya, Michlík, Putera, striedal Palík
Humenné – Jelšava 0:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Eliáš, Zdechovan, Palík, Michlík, Putera, striedali Barna, Gonosz
Jelšava – Šaľa 2:1 , góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Golenya, Michlík, Putera, striedali Palík, Barna
Čadca – Jelšava 4:2, góly: Michlík, Gonosz
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Gonosz, Fatľa, Zdechovan, Eliáš, Putera, Michlík
Jelšava – Prievidza 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Gömöri, Eliáš, Fatľa, Gonosz, Golenya, Putera, Michlík, striedali Zdechovan, Dzura
Košice – Jelšava 8:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Dzura, Eliáš, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gonosz, Putera, Golenya, striedal Palík
Jelšava – Prešov 2:1
Jelšava – Trebišov 1:0
Jarná príprava
Jelšava – L. Mikuláš 2:2
Jelšava – Bardejov 2:2
Jelšava – Trebišov 2:1
Humenné – Jelšava 4:1
Jarná časť
Jelšava – P. Bystrica 0:2, 2600 divákov
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Barna, Marciš, Fatľa, Zdechovan, Palík, Putera, Michlík, Golenya, striedali Gömöri, Neuschel
Michalovce – Jelšava 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marciš, Gonosz, Fatľa, Golenya, Palík, Putera, striedali Gömöri, Gallo
Šaľa – Jelšava 1:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Gonosz, Fatľa, Michlík, Palík, Bobka, striedal Gallo
Stropkov – Jelšava 1:1, gól: Golenya
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Gallo, Palík, Putera, Michlík, striedal Golenya
Prievidza – Jelšava 2:0
Jelšava – Žilina 1:1, gól: Figúr
Jelšava: Kováč – Figúr, Lukáč, Spišák, Barna, Zdechovan, Gonosz, Fatľa, Marchevský, Putera, Michlík, striedal Golenya
Spoje – Jelšava 3:2, góly: Figúr, Michlík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Putera, Gallo, Palík, striedal Golenya
Jelšava – Senica 1:1, gól: Marchevský
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Barna, Gallo, Gonosz, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Michlík
Jelšava – Hurbanovo 2:0, góly: Michlík, Palík
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Lukáč, Zdechovan, Fatľa, Marchevský, Gonosz, Palík, Michlík, Putera, Gallo, striedali Golenya, Bobka
Levice – Jelšava 2:1, gól: Palík
Jelšava: Kováč – Marchevský, Spišák, Zdechovan, Michlík, Barna, Gonosz, Gallo, Palík, Bobka, Golenya, striedali Putera, Fatľa
Jelšava – Humenné 0:2
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Marchevský, Gonosz, Michlík, Bobka, Putera, Palík, Golenya, striedali Fatľa, Barna
Jelšava – Čadca 4:1
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Fatľa, Gonosz, Michlík Palík, Bobka, striedal Gallo
Prešov – Jelšava 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Marchevský, Michlík, Gallo, Gonosz, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Jelšava – Košice 3:0
Jelšava: Kováč – Figúr, Spišák, Zdechovan, Barna, Gonosz, Marchevský, Gallo, Bobka, Palík, striedali Neuschel, Fatľa
Trebišov – Jelšava 1:1
Prípravný zápas Jelšava – Poprad 4:0, góly: Figúr, Bobka, Palík, Neuschel
Prípravný zápas K. Teplica – Jelšava 1:2, góly: Michlík, Gallo
Strelci
10 – Michlík
7 – Figúr
6 – Palík
2 – Marchevský, Golenya, Eliáš
1 – Gonosz, Putera, Zdechovan, Fatľa, Gömöri, Bobka, Gallo
Konečná tabuľka I. SNL
| 1. | Považská Bystrica | 30 | 20 | 5 | 5 | 64:23 | 45 |
| 2. | Žilina | 30 | 17 | 10 | 3 | 70:29 | 44 |
| 3. | Prešov | 30 | 16 | 6 | 8 | 59:36 | 38 |
| 4. | Košice | 30 | 9 | 13 | 8 | 34:26 | 31 |
| 5. | Prievidza | 30 | 12 | 5 | 13 | 35:33 | 29 |
| 6. | Hurbanovo | 30 | 10 | 9 | 11 | 38:38 | 29 |
| 7. | Senica | 30 | 11 | 6 | 13 | 36:34 | 28 |
| 8. | Jelšava | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:39 | 28 |
| 9. | Trebišov | 30 | 8 | 12 | 10 | 29:34 | 28 |
| 10. | Šaľa | 30 | 9 | 10 | 11 | 33:50 | 28 |
| 11. | Čadca | 30 | 11 | 6 | 13 | 35:54 | 28 |
| 12. | Michalovce | 30 | 8 | 11 | 11 | 37:41 | 27 |
| 13. | Levice | 30 | 10 | 7 | 13 | 34:54 | 27 |
| 14. | Spoje Bratislava | 30 | 9 | 6 | 15 | 38:49 | 24 |
| 15. | Humenné | 30 | 8 | 8 | 14 | 34:49 | 24 |
| 16. | Stropkov | 30 | 7 | 8 | 15 | 24:46 | 22 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).