V. liga – K – G
1996 / 1997
Káder: Zoltán Šalamon, Peter Kristof, Marek Priester – Ján Šalamon, Tibor Világi, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Kováč, Jozef Gunár, Jozef Chochol, Marián Varga, Miroslav Ďuriček, Ladislav Fabian, Viktor Lišuch, Štefan Ondrej, Zdenko Greško, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák, Štefan Ruszó, Dušan Matajzel, Marek Galajda (všetci traja jesenná časť), Čiernik, Koššuth (obaja jarná časť), Karol Chomiak (do 30. 8. 1996), Miroslav Vlčák
Tréneri: jeseň Marián Smerek, jar Marián Ferenc
Zaujímavosti: Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – hostia pricestovali bez reg. preukazov, inzultácia doma s Čaňou – Z. Šalamon
Umiestnenie: 10. miesto 32 bodov
V. liga – JZ
1997 / 1998
Káder: Vladimír Čižmár, Zoltán Šalamon – Ján Šalamon, Zdenko Greško, Denis Hudák, Marián Valkučák (obaja ZVS v jarnej časti), Miroslav Ďuriček, Rastislav Greško, Tibor Világi, Marián Varga, Kamil Brnčík (obaja jarná časť), Jozef Gunár, Štefan Gunár, Rastislav Ferenc, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Ladislav Fabian, Ladislav Kováč, Viktor Lišuch, Marián Ferenc, Stanislav Vlčák
Tréneri: jeseň Vojtech Žiga, jar Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 39 bodov
Zaujímavosti: Mužstvo inkasovalo gól v jednom zápasov vonku z vymyslenej penalty
1998 / 1999
Káder: Peter Kristof, Zoltán Šalamon (jarná časť), Vladimír Čižmár – Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Karol Chomiak, Zdenko Greško, Radoslav Znak (ZVS v jarnej časti), Ervín Hagovský (jarná časť), Viktor Lišuch, Rastislav Greško, Ladislav Kováč (obaja jesenná časť), Tibor Világi, Marián Valkučák (ZVS do 30.9.1998), Slavomír Imrich (ZVS v jarnej časti), Ján Šimko (ZVS), Peter Koloň (ZVS), Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Denis Hudák (ZVS), Marek Galajda, Peter Puškáš, Ivan Smrek, Miroslav Ďuriček, Kamil Brnčík, Marián Varga, Ladislav Fabian, Lisňák (ZVS), Marek Priester, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 8. miesto 33 bodov
Zaujímavosti: Po 8. kole bola lídrom G. Poloma
1999 / 2000
Káder: Peter Kristof, Vladimír Čižmár, Jaroslav Chanas, Michal Čus (ZVS v jarnej časti) – Tibor Világi, Ivan Smrek, Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Zdenko Gašperec (ZVS), Marek Galajda, Marián Varga (jesenná časť), Pavol Tokarčík (ZVS), Peter Kocúrek (ZVS), Kamil Brnčík, Rastislav Ferenc, Viktor Lišuch, Zdenko Greško (do októbra 1999), Karol Chomiak, Milan Zahoranský (jesenná časť), Milan Demko (jarná časť), Marián Ferenc, Štefan Gunár, Daniel Olexa (ZVS v jarnej časti), Filip (ZVS v jarnej časti), Slavomír Imrich (ZVS do 30. 9. 1999), Július Lišuch, Marek Roxer, Peter Šimon (od septembra 1999), Marek Varga (ZVS
v jarnej časti), Július Benedik, Maroš Leštach, Jaroslav Spišiak, Slavomír Sabadoš, Marián Cibula, Peter Ďorď (obaja ZVS v jarnej časti), Ján Šimún, Radoslav Znak (jarná časť), Ján Šimko (ZVS do 30. 9. 1999), Alexander Kovács (jarná časť)
Tréneri: jeseň: Marián Ferenc, jar: Jaroslav Spišiak
Umiestnenie: 12. miesto 29 bodov
Zaujímavosti: Brankár Čižmár v jednom zo zápasov vonku zneškodnil penaltu, domáci zápas s Jablonovom n / T. bol pre búrku predčasne ukončený za stavu 0:3, v opakovanom zápase vyhrala G. Poloma
2000 / 2001
Káder: Jaroslav Chanas, Vladimír Čižmár, Peter Kristof, Michal Čus (ZVS v jesennej časti) – Jozef Gunár, Štefan Gunár, Ľubomír Hatvaník, Peter Hatvaník (ZVS), Peter Puškáš (jarná časť), Tibor Világi, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Marek Roxer (hosťovanie z Krh. Podhradia), Milan Demko, Alexander Kovács, Ján Šimún, Marek Galajda, Maroš Leštach, Kamil Brnčík (jesenná časť), Marek Varga (ZVS do 30. 9. 2000), Karol Chomiak, Miroslav Vlčák, Valluš (ZVS v jesennej časti), Július Lišuch, Viktor Lišuch, Štefan Garguš, Ľuboslav Ivančo, Radoslav Kamenský (hosťovanie v jesennej časti), Jozef Kolcún (ZVS), Stanislav Prcúch, Juraj Ferenčík, Peter Ďorď (ZVS do 30. 9. 2000), Slavomír Sabadoš, Peter Šimon,
Jozef Parditka, Matej Oravec, Július Benedik, Jaroslav Spišiak, Ján Fabian, Ivan Smrek
Tréneri: jeseň: Jaroslav Spišiak, jar: Marián Ferenc
Umiestnenie: 14. miesto 3 body (3 body boli odpočítané za inzultáciu K. Chomiaka doma so Žakarovcami)
Zaujímavosti:
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: "Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!"
V. liga K – G
2011 / 2012
Káder: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, M. Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 10. miesto 31 bodov 35:62
2012 / 2013
Káder: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 40 bodov 53:57
2013 / 2014
Káder: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuríček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, M. Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 1. miesto 44 bodov 42:30
Zaujímavosti: Výrok jedného z hráčov: „ Tí hráči, ktorí nebudú piť alkohol nebudú ani hrať. “
2014 / 2015
Káder: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuríček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, P. Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Tréner: Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 33 bodov 41:55
Dorast
Víťaz OM – 2002 / 2003
Káder: Ďurán – Die, Klement, Chochol, Mart. Ďuríček, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Žúdel, Valko, Urban, M. Mihalík, Krak, Hlatký, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Ročné účinkovanie v krajskej súťaži 2003 / 2004
Káder: Gemerský – Die, Mart. Ďuríček, Klement, Chochol, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Ferenčák, Žúdel, Valko, Urban, Marián Ďuriček, M. Mihalík, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Strelci v jesennej časti: Marián Ďuriček 5, Arvay 4, Žúdel 3, Die 3, S. Ďuriček 2, Ľ. Ďuriček 1, Urban 1
Konečná tabuľka
| 1. | Moldava n/B | 26 | 22 | 1 | 3 | 149:32 | 67 |
| 2. | Turňa n/B | 26 | 18 | 4 | 4 | 112:51 | 58 |
| 3. | Haniska | 26 | 17 | 0 | 9 | 112:62 | 51 |
| 4. | Krásna | 26 | 14 | 5 | 7 | 69:41 | 47 |
| 5. | Poproč | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:39 | 46 |
| 6. | Barca | 26 | 12 | 6 | 8 | 72:45 | 42 |
| 7. | Medzev | 26 | 10 | 6 | 10 | 66:58 | 36 |
| 8. | Trstené n/H | 16 | 10 | 4 | 12 | 38:76 | 34 |
| 9. | Gemerská Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:62 | 33 |
| 10. | Jasov | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:96 | 32 |
| 11. | Dobšiná | 26 | 7 | 3 | 16 | 52:91 | 24 |
| 12. | Geča | 26 | 6 | 4 | 16 | 33:91 | 22 |
| 13. | Ťahanovce | 26 | 5 | 3 | 18 | 47:109 | 18 |
| 14. | Veľká Ida | 26 | 3 | 3 | 20 | 30:109 | 12 |
Žiaci
Víťaz OM – 2004 / 2005
Káder: T. Ďuriček – J. Breznen, M. Ferenc, Chochol, Benedik, Kristof, Kalina, V. Mihalík, Boldi, Nemčko, Marián Ďuriček, Sklenár, L. Zatroch, M. Zatroch, Debnárik, Kašai, Kuchta, Galajda, Ďurán, Gajdoš, Lipták
Najlepší strelci: 24 – Breznen, 23 – L. Zatroch, 6 – Ferenc
Konečná tabuľka
| 1. | Gemerská Poloma | 14 | 14 | 0 | 0 | 77:14 | 42 |
| 2. | Vlachovo | 14 | 9 | 2 | 3 | 56:21 | 29 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 9 | 1 | 4 | 61:22 | 28 |
| 4. | Kunova Teplica | 14 | 6 | 4 | 4 | 46:37 | 22 |
| 5. | Brzotín | 14 | 4 | 2 | 8 | 29:48 | 14 |
| 6. | Jabonov n/T | 14 | 3 | 2 | 9 | 25:80 | 11 |
| 7. | Drnava | 14 | 3 | 1 | 10 | 36:55 | 10 |
| 8. | Betliar | 14 | 2 | 0 | 12 | 21:74 | 6 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).