V. liga – K – G
1996 / 1997
Káder: Zoltán Šalamon, Peter Kristof, Marek Priester – Ján Šalamon, Tibor Világi, Ľubomír Hatvaník, Ladislav Kováč, Jozef Gunár, Jozef Chochol, Marián Varga, Miroslav Ďuriček, Ladislav Fabian, Viktor Lišuch, Štefan Ondrej, Zdenko Greško, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák, Štefan Ruszó, Dušan Matajzel, Marek Galajda (všetci traja jesenná časť), Čiernik, Koššuth (obaja jarná časť), Karol Chomiak (do 30. 8. 1996), Miroslav Vlčák
Tréneri: jeseň Marián Smerek, jar Marián Ferenc
Zaujímavosti: Jasov – G. Poloma 3:0 kont. – hostia pricestovali bez reg. preukazov, inzultácia doma s Čaňou – Z. Šalamon
Umiestnenie: 10. miesto 32 bodov
V. liga – JZ
1997 / 1998
Káder: Vladimír Čižmár, Zoltán Šalamon – Ján Šalamon, Zdenko Greško, Denis Hudák, Marián Valkučák (obaja ZVS v jarnej časti), Miroslav Ďuriček, Rastislav Greško, Tibor Világi, Marián Varga, Kamil Brnčík (obaja jarná časť), Jozef Gunár, Štefan Gunár, Rastislav Ferenc, Karol Chomiak, Ľubomír Hatvaník, Marek Roxer, Ladislav Fabian, Ladislav Kováč, Viktor Lišuch, Marián Ferenc, Stanislav Vlčák
Tréneri: jeseň Vojtech Žiga, jar Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 39 bodov
Zaujímavosti: Mužstvo inkasovalo gól v jednom zápasov vonku z vymyslenej penalty
1998 / 1999
Káder: Peter Kristof, Zoltán Šalamon (jarná časť), Vladimír Čižmár – Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Karol Chomiak, Zdenko Greško, Radoslav Znak (ZVS v jarnej časti), Ervín Hagovský (jarná časť), Viktor Lišuch, Rastislav Greško, Ladislav Kováč (obaja jesenná časť), Tibor Világi, Marián Valkučák (ZVS do 30.9.1998), Slavomír Imrich (ZVS v jarnej časti), Ján Šimko (ZVS), Peter Koloň (ZVS), Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Denis Hudák (ZVS), Marek Galajda, Peter Puškáš, Ivan Smrek, Miroslav Ďuriček, Kamil Brnčík, Marián Varga, Ladislav Fabian, Lisňák (ZVS), Marek Priester, Štefan Gunár, Stanislav Vlčák
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 8. miesto 33 bodov
Zaujímavosti: Po 8. kole bola lídrom G. Poloma
1999 / 2000
Káder: Peter Kristof, Vladimír Čižmár, Jaroslav Chanas, Michal Čus (ZVS v jarnej časti) – Tibor Világi, Ivan Smrek, Jozef Gunár, Ľubomír Hatvaník, Zdenko Gašperec (ZVS), Marek Galajda, Marián Varga (jesenná časť), Pavol Tokarčík (ZVS), Peter Kocúrek (ZVS), Kamil Brnčík, Rastislav Ferenc, Viktor Lišuch, Zdenko Greško (do októbra 1999), Karol Chomiak, Milan Zahoranský (jesenná časť), Milan Demko (jarná časť), Marián Ferenc, Štefan Gunár, Daniel Olexa (ZVS v jarnej časti), Filip (ZVS v jarnej časti), Slavomír Imrich (ZVS do 30. 9. 1999), Július Lišuch, Marek Roxer, Peter Šimon (od septembra 1999), Marek Varga (ZVS
v jarnej časti), Július Benedik, Maroš Leštach, Jaroslav Spišiak, Slavomír Sabadoš, Marián Cibula, Peter Ďorď (obaja ZVS v jarnej časti), Ján Šimún, Radoslav Znak (jarná časť), Ján Šimko (ZVS do 30. 9. 1999), Alexander Kovács (jarná časť)
Tréneri: jeseň: Marián Ferenc, jar: Jaroslav Spišiak
Umiestnenie: 12. miesto 29 bodov
Zaujímavosti: Brankár Čižmár v jednom zo zápasov vonku zneškodnil penaltu, domáci zápas s Jablonovom n / T. bol pre búrku predčasne ukončený za stavu 0:3, v opakovanom zápase vyhrala G. Poloma
2000 / 2001
Káder: Jaroslav Chanas, Vladimír Čižmár, Peter Kristof, Michal Čus (ZVS v jesennej časti) – Jozef Gunár, Štefan Gunár, Ľubomír Hatvaník, Peter Hatvaník (ZVS), Peter Puškáš (jarná časť), Tibor Világi, Rastislav Ferenc, Marián Ferenc, Marek Roxer (hosťovanie z Krh. Podhradia), Milan Demko, Alexander Kovács, Ján Šimún, Marek Galajda, Maroš Leštach, Kamil Brnčík (jesenná časť), Marek Varga (ZVS do 30. 9. 2000), Karol Chomiak, Miroslav Vlčák, Valluš (ZVS v jesennej časti), Július Lišuch, Viktor Lišuch, Štefan Garguš, Ľuboslav Ivančo, Radoslav Kamenský (hosťovanie v jesennej časti), Jozef Kolcún (ZVS), Stanislav Prcúch, Juraj Ferenčík, Peter Ďorď (ZVS do 30. 9. 2000), Slavomír Sabadoš, Peter Šimon,
Jozef Parditka, Matej Oravec, Július Benedik, Jaroslav Spišiak, Ján Fabian, Ivan Smrek
Tréneri: jeseň: Jaroslav Spišiak, jar: Marián Ferenc
Umiestnenie: 14. miesto 3 body (3 body boli odpočítané za inzultáciu K. Chomiaka doma so Žakarovcami)
Zaujímavosti:
Rozhodca Jozef Staško v Gemerskej Polome
V zápase piatej ligy – Košická Nová Ves v roku 2001 za stavu 0:6 bola nariadená penalta proti hosťom a domáci diváci kričali: "Pán rozhodca, choďte kopať, lebo naši na to nemajú!"
V. liga K – G
2011 / 2012
Káder: Mišina, Cirbus – Hatvaník, Gunár, P. Rogos, Kalina, Mihalík, Horváth, M. Boroš, Kakalejčík, Miloš Gallo, Chochol, Benedik, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Klement, Dorčák, Šimon, Fecko, Lipták, Kováč
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 10. miesto 31 bodov 35:62
2012 / 2013
Káder: Mišina – Hatvaník, Gunár, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Boris Milko, Benedik, Chochol, Ďuríček, R. Greško, Z. Greško, Dorčák, Milko, Kalina, Kováč, Boroš, Marchevský, Kakalejčík, Grác, Gallo ml., Klement, Urban
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 4. miesto 40 bodov 53:57
2013 / 2014
Káder: Mišina, Tomášik, Paliha – Hatvaník, Grác, Boris Milko, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Fecko, Chochol, Benedik, Marchevský, Rupp, Mészner, Ďuríček, Kakalejčík, Novek, Urban, Šimon, M. Boroš, Z. Greško, R. Greško, Šubovič
Tréner: Marián Ferenc
Umiestnenie: 1. miesto 44 bodov 42:30
Zaujímavosti: Výrok jedného z hráčov: „ Tí hráči, ktorí nebudú piť alkohol nebudú ani hrať. “
2014 / 2015
Káder: Mišina – Hatvaník, Miloš Gallo, Maroš Gallo, Ďuríček, Macák, Remiáš, Chochol, Benedik, Lipták, Jakub Rochl, Ján Rochl, Jasenka, P. Boroš, Adam Rochl, Šebajl, Krága, Kakalejčík, Dorčák, Madarász, Grác, Šubovič, M. Ferenc, Galata
Tréner: Július Benedik
Umiestnenie: 10. miesto 33 bodov 41:55
Dorast
Víťaz OM – 2002 / 2003
Káder: Ďurán – Die, Klement, Chochol, Mart. Ďuríček, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Žúdel, Valko, Urban, M. Mihalík, Krak, Hlatký, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Ročné účinkovanie v krajskej súťaži 2003 / 2004
Káder: Gemerský – Die, Mart. Ďuríček, Klement, Chochol, Mat. Ďuriček, Ľ. Ďuriček, V. Ďuriček, Urban, M. Tomášik, Ferenčák, Žúdel, Valko, Urban, Marián Ďuriček, M. Mihalík, Spišák, Smerek, S. Ďuriček, M. Arvay
Strelci v jesennej časti: Marián Ďuriček 5, Arvay 4, Žúdel 3, Die 3, S. Ďuriček 2, Ľ. Ďuriček 1, Urban 1
Konečná tabuľka
| 1. | Moldava n/B | 26 | 22 | 1 | 3 | 149:32 | 67 |
| 2. | Turňa n/B | 26 | 18 | 4 | 4 | 112:51 | 58 |
| 3. | Haniska | 26 | 17 | 0 | 9 | 112:62 | 51 |
| 4. | Krásna | 26 | 14 | 5 | 7 | 69:41 | 47 |
| 5. | Poproč | 26 | 14 | 4 | 8 | 89:39 | 46 |
| 6. | Barca | 26 | 12 | 6 | 8 | 72:45 | 42 |
| 7. | Medzev | 26 | 10 | 6 | 10 | 66:58 | 36 |
| 8. | Trstené n/H | 16 | 10 | 4 | 12 | 38:76 | 34 |
| 9. | Gemerská Poloma | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:62 | 33 |
| 10. | Jasov | 26 | 10 | 2 | 14 | 50:96 | 32 |
| 11. | Dobšiná | 26 | 7 | 3 | 16 | 52:91 | 24 |
| 12. | Geča | 26 | 6 | 4 | 16 | 33:91 | 22 |
| 13. | Ťahanovce | 26 | 5 | 3 | 18 | 47:109 | 18 |
| 14. | Veľká Ida | 26 | 3 | 3 | 20 | 30:109 | 12 |
Žiaci
Víťaz OM – 2004 / 2005
Káder: T. Ďuriček – J. Breznen, M. Ferenc, Chochol, Benedik, Kristof, Kalina, V. Mihalík, Boldi, Nemčko, Marián Ďuriček, Sklenár, L. Zatroch, M. Zatroch, Debnárik, Kašai, Kuchta, Galajda, Ďurán, Gajdoš, Lipták
Najlepší strelci: 24 – Breznen, 23 – L. Zatroch, 6 – Ferenc
Konečná tabuľka
| 1. | Gemerská Poloma | 14 | 14 | 0 | 0 | 77:14 | 42 |
| 2. | Vlachovo | 14 | 9 | 2 | 3 | 56:21 | 29 |
| 3. | Krh. Dlhá Lúka | 14 | 9 | 1 | 4 | 61:22 | 28 |
| 4. | Kunova Teplica | 14 | 6 | 4 | 4 | 46:37 | 22 |
| 5. | Brzotín | 14 | 4 | 2 | 8 | 29:48 | 14 |
| 6. | Jabonov n/T | 14 | 3 | 2 | 9 | 25:80 | 11 |
| 7. | Drnava | 14 | 3 | 1 | 10 | 36:55 | 10 |
| 8. | Betliar | 14 | 2 | 0 | 12 | 21:74 | 6 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.