Lipovník – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Jablonov 2:0, góly: Dávid, R. Šimko
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Ďurský
Rožň. Bystré – V. Slaná 1:0, gól: Blahút
Muráň – Rožň. Bystré 4:1, gól: Urban
Rožň. Bystré – K. Teplica 1:1, gól: Urban
Dedinky – Rožň. Bystré 2:1, gól: Račko
Rož. Bystré – Dobšiná 2:0, góly: Blahút 2
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – VTJ Jelšava 2:1, góly: Urban, Krajči
Famstav – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – Rudná 0:0
Výsledky na jar
N. Slaná – Rožň. Bystré 6:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Vlachovo 2:1, góly: Urban, Račko
V. Slaná – Rož. Bystré 9:0
Rožň. Bystré – Dedinky 1:2, gól: Š. Šimko
VTJ Jelšava – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Lipovník 3:1, góly: D. Uhrín, Račko, Urban
Jablonov – Rožň. Bystré 6:0
Rudná – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:2, góly: Račko 2, Š. Maliňák, Blahút
Rožň. Bystré – Muráň 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
Dobšiná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Famstav 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
K. Teplica – Rožň. Bystré 7:1, gól: Blahút
Najlepší strelci – celkovo
13 gólov: Jaroslav Blahút
6 gólov: Ján Urban
5 gólov: Dušan Račko
Najlepší strelci – jeseň
7 gólov: Jaroslav Blahút
3 góly: Ján Urban
2 góly: Marek Ďurský
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kunova Teplica | 13 | 11 | 1 | 1 | 44:14 | 34 |
| 2. | Revúca | 13 | 10 | 0 | 3 | 39:14 | 30 |
| 3. | Jablonov n/T | 13 | 9 | 1 | 3 | 33:17 | 28 |
| 4. | Dedinky | 13 | 7 | 2 | 8 | 35:32 | 26 |
| 5. | VTJ Jelšava | 13 | 7 | 2 | 4 | 32:29 | 23 |
| 6. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:24 | 23 |
| 7. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:28 | 20 |
| 8. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 28:32 | 19 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 13 | 5 | 2 | 6 | 19:36 | 17 |
| 10. | Muráň | 13 | 4 | 2 | 7 | 31:28 | 14 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 0 | 9 | 28:38 | 12 |
| 12. | Vyšná Slaná | 13 | 3 | 1 | 9 | 17:39 | 10 |
| 13. | Rudná | 13 | 2 | 3 | 8 | 14:29 | 9 |
| 14. | Dobšiná | 13 | 2 | 1 | 10 | 13:40 | 7 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 21 | 4 | 1 | 97:27 | 67 |
| 2. | Revúca | 26 | 19 | 2 | 5 | 74:33 | 59 |
| 3. | Jablonov n/T. | 26 | 17 | 1 | 8 | 66:37 | 53 |
| 4. | Lipovník | 26 | 12 | 3 | 11 | 50:53 | 39 |
| 5. | Muráň | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:40 | 33 |
| 6. | Vlachovo | 26 | 10 | 3 | 13 | 52:53 | 33 |
| 7. | Dedinky | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:56 | 33 |
| 8. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:72 | 32 |
| 10. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 2 | 13 | 35:67 | 32 |
| 11. | Nižná Slaná | 26 | 10 | 4 | 12 | 55:65 | 31 |
| 12. | VTJ Jelšava | 26 | 9 | 4 | 12 | 54:65 | 31 |
| 13. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 48:64 | 29 |
| 14. | Dobšiná | 26 | 9 | 2 | 15 | 54:63 | 26 |
| 15. | Rudná | 26 | 6 | 5 | 14 | 34:70 | 23 |
Poznámka: Nižnej Slanej a Dobšinej boli odpočítané 3 body
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).