Lipovník – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Jablonov 2:0, góly: Dávid, R. Šimko
Vlachovo – Rožň. Bystré 5:1, gól: Ďurský
Rožň. Bystré – V. Slaná 1:0, gól: Blahút
Muráň – Rožň. Bystré 4:1, gól: Urban
Rožň. Bystré – K. Teplica 1:1, gól: Urban
Dedinky – Rožň. Bystré 2:1, gól: Račko
Rož. Bystré – Dobšiná 2:0, góly: Blahút 2
Dlhá Ves – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – VTJ Jelšava 2:1, góly: Urban, Krajči
Famstav – Rožň. Bystré 2:0
Rožň. Bystré – Rudná 0:0
Výsledky na jar
N. Slaná – Rožň. Bystré 6:1, gól: Račko
Rožň. Bystré – Vlachovo 2:1, góly: Urban, Račko
V. Slaná – Rož. Bystré 9:0
Rožň. Bystré – Dedinky 1:2, gól: Š. Šimko
VTJ Jelšava – Rožň. Bystré 4:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Lipovník 3:1, góly: D. Uhrín, Račko, Urban
Jablonov – Rožň. Bystré 6:0
Rudná – Rožň. Bystré 1:0
Rožň. Bystré – Dlhá Ves 4:2, góly: Račko 2, Š. Maliňák, Blahút
Rožň. Bystré – Muráň 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
Dobšiná – Rožň. Bystré 3:1, gól: Blahút
Rožň. Bystré – Famstav 3:2, góly: Urban, Blahút, Š. Maliňák
K. Teplica – Rožň. Bystré 7:1, gól: Blahút
Najlepší strelci – celkovo
13 gólov: Jaroslav Blahút
6 gólov: Ján Urban
5 gólov: Dušan Račko
Najlepší strelci – jeseň
7 gólov: Jaroslav Blahút
3 góly: Ján Urban
2 góly: Marek Ďurský
Tabuľka 1. triedy po jesennej časti
| 1. | Kunova Teplica | 13 | 11 | 1 | 1 | 44:14 | 34 |
| 2. | Revúca | 13 | 10 | 0 | 3 | 39:14 | 30 |
| 3. | Jablonov n/T | 13 | 9 | 1 | 3 | 33:17 | 28 |
| 4. | Dedinky | 13 | 7 | 2 | 8 | 35:32 | 26 |
| 5. | VTJ Jelšava | 13 | 7 | 2 | 4 | 32:29 | 23 |
| 6. | Lipovník | 13 | 7 | 2 | 4 | 21:24 | 23 |
| 7. | Vlachovo | 13 | 6 | 2 | 5 | 30:28 | 20 |
| 8. | Nižná Slaná | 13 | 6 | 1 | 6 | 28:32 | 19 |
| 9. | Rožňavské Bystré | 13 | 5 | 2 | 6 | 19:36 | 17 |
| 10. | Muráň | 13 | 4 | 2 | 7 | 31:28 | 14 |
| 11. | Dlhá Ves | 13 | 4 | 0 | 9 | 28:38 | 12 |
| 12. | Vyšná Slaná | 13 | 3 | 1 | 9 | 17:39 | 10 |
| 13. | Rudná | 13 | 2 | 3 | 8 | 14:29 | 9 |
| 14. | Dobšiná | 13 | 2 | 1 | 10 | 13:40 | 7 |
Konečná tabuľka 1. triedy
| 1. | Kunova Teplica | 26 | 21 | 4 | 1 | 97:27 | 67 |
| 2. | Revúca | 26 | 19 | 2 | 5 | 74:33 | 59 |
| 3. | Jablonov n/T. | 26 | 17 | 1 | 8 | 66:37 | 53 |
| 4. | Lipovník | 26 | 12 | 3 | 11 | 50:53 | 39 |
| 5. | Muráň | 26 | 10 | 3 | 13 | 43:40 | 33 |
| 6. | Vlachovo | 26 | 10 | 3 | 13 | 52:53 | 33 |
| 7. | Dedinky | 26 | 10 | 3 | 12 | 50:56 | 33 |
| 8. | Dlhá Ves | 26 | 10 | 2 | 14 | 55:72 | 32 |
| 10. | Rožňavské Bystré | 26 | 10 | 2 | 13 | 35:67 | 32 |
| 11. | Nižná Slaná | 26 | 10 | 4 | 12 | 55:65 | 31 |
| 12. | VTJ Jelšava | 26 | 9 | 4 | 12 | 54:65 | 31 |
| 13. | Vyšná Slaná | 26 | 9 | 2 | 15 | 48:64 | 29 |
| 14. | Dobšiná | 26 | 9 | 2 | 15 | 54:63 | 26 |
| 15. | Rudná | 26 | 6 | 5 | 14 | 34:70 | 23 |
Poznámka: Nižnej Slanej a Dobšinej boli odpočítané 3 body
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.