D O S P E L Í
IV. LIGA Východ – 17. kolo
Jesenné kolo vyšlo pre Rožňavčanov pozitívne. V 17. kole si ľahko poradili s predposledným mužstvo súťaže a nakoniec obsadili v jesennej časti pekné tretie miesto. Štvrtýkrát nastúpil v mužstve mladý 18-ročný Filip Hajduk, ktorý sa tentoraz odmenil trénerovi aj gólom (na obrázku nižšie).

Hostia zo Svidníka "prispeli" k víťazstvu Rožňavčanom vlastným gólom i červenou kartou
MFK Rožňava – 1.FK Svidník 4:0 (2:0)
Góly: 9´ M. Domik, 18´ S. Msizane, 62´ Z Haluška (vlastný SV), 87´ F. Hajduk. ČK: 0 - 20´ P. Šimco, ŽK: 0 – 8´ Z. Haluška.
Rožňava: 22 Frederik Spišák – 30 Bozhidar Krstich, 10 Michal Domik (C), 3 Maksym Vorobiei, 5 Filip Szabó (75´ F. Hajduk), 17 Pavol Gere, 7 Tomáš Revúcky, 18 Samukelo Msizane (75´ M. Šedo), 11 Jakub Pazderák (65´ M. Sasák), 8 Gabriel Majoroš (65´ M. Mathe), 9 František Gyenes.
Ostatné výsledky: Čaňa – Veľký Šariš 2:1, Gerlachov – Záhradné 0:1, Kechnec – Medzilaborce 4:1, Kežmarok – Rudňany 4:0, Sabinov – Raslavice 0:0, Medzev – Sobrance 1:0, Ľubotice – Pavlovce n/U 1:0.
TABUĽKA:

D O R A S T E N C I
III. LIGA SD Sk Východ – 17. kolo:
Hostia sa nezmohli ani na gól
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 4:0 (2:0)
Góly: 14´ P. Šofranko, 31´ N. Podracky (vlastný RV), 54´ S. Makula, 59´ S. Makula. ŽK: 0 - 90´N. Podracký.
Rožňava: 1 Kristian Horňak – 16 Nikolas Podracký (C), 7 Patrik Škvareniak, 15 Samuel Petergáč, 17 Šimon Domik, 9 Tomáš Šujanský, 10 Roderic Farkaš, 21 Tomáš Katona, 37 Peter Rogos, 31 Martin Mikolaj, 6 Samuel Bubenčík.
Ostatné výsledky: Svidník – Sabinov 1:1, Janočko Academy – Súpišská Belá 2:0, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 3:0, Stará Ľubovňa – Svit 3:0, Veľký Šariš – Raslavice 0:7, Kežmarok – Veľké Kapušany 5:2, Budimír – Kračúnovce 2:0.
TABUĽKA
III. LIGA MD Sk Východ – 17. kolo
Domáci mladíci sa museli nielen za svoj výkon červenať
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 0:2 (0:0)
Góly: 47´ R. Filiczki, 66´ O. Hagovský. ČK: 80´ R. Dirda – 0, ŽK: 23´ S. Butvin, 78´ R. Dirda, 80´ M. Baláž, 80´ A. Štrauch – 80´ M. Šofranko, 80´ D. Lipták, 80´ F. Máté.
Rožňava: 17 Dávid Lipták - 30 SEBASTIAN ALBERT, 32 Ádám Kovács, 20 Florián Máté, 14 Richard Filiczki, 5 Adam Ondrejčík (C), 19 Sebastian Schneebauer, 22 Peter Ďurský, 28 Dominik Podracky, 25 Štefan Gebe, 27 Richard Palička, 33 Oliver Hagovský, 4 Alex Turek, 8 Martin Šofránko, 2 Tomáš Dulovec, 26 Tomáš Rogos.
Ostatné výsledky: Janočko Academy – Spišská Belá 1:1, Svidník – Sabinov 0:3, Kežmarok – Veľké Kapušany 3:1, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 2:2, Stará Ľubovňa – Svit 5:0, Veľký Šariš – Raslavice 2:0, Budimír – Kračúnovce 3:0.
TABUĽKA




































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-