D O S P E L Í
IV. LIGA Východ – 17. kolo
Jesenné kolo vyšlo pre Rožňavčanov pozitívne. V 17. kole si ľahko poradili s predposledným mužstvo súťaže a nakoniec obsadili v jesennej časti pekné tretie miesto. Štvrtýkrát nastúpil v mužstve mladý 18-ročný Filip Hajduk, ktorý sa tentoraz odmenil trénerovi aj gólom (na obrázku nižšie).
Hostia zo Svidníka "prispeli" k víťazstvu Rožňavčanom vlastným gólom i červenou kartou
MFK Rožňava – 1.FK Svidník 4:0 (2:0)
Góly: 9´ M. Domik, 18´ S. Msizane, 62´ Z Haluška (vlastný SV), 87´ F. Hajduk. ČK: 0 - 20´ P. Šimco, ŽK: 0 – 8´ Z. Haluška.
Rožňava: 22 Frederik Spišák – 30 Bozhidar Krstich, 10 Michal Domik (C), 3 Maksym Vorobiei, 5 Filip Szabó (75´ F. Hajduk), 17 Pavol Gere, 7 Tomáš Revúcky, 18 Samukelo Msizane (75´ M. Šedo), 11 Jakub Pazderák (65´ M. Sasák), 8 Gabriel Majoroš (65´ M. Mathe), 9 František Gyenes.
Ostatné výsledky: Čaňa – Veľký Šariš 2:1, Gerlachov – Záhradné 0:1, Kechnec – Medzilaborce 4:1, Kežmarok – Rudňany 4:0, Sabinov – Raslavice 0:0, Medzev – Sobrance 1:0, Ľubotice – Pavlovce n/U 1:0.
TABUĽKA:
D O R A S T E N C I
III. LIGA SD Sk Východ – 17. kolo:
Hostia sa nezmohli ani na gól
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 4:0 (2:0)
Góly: 14´ P. Šofranko, 31´ N. Podracky (vlastný RV), 54´ S. Makula, 59´ S. Makula. ŽK: 0 - 90´N. Podracký.
Rožňava: 1 Kristian Horňak – 16 Nikolas Podracký (C), 7 Patrik Škvareniak, 15 Samuel Petergáč, 17 Šimon Domik, 9 Tomáš Šujanský, 10 Roderic Farkaš, 21 Tomáš Katona, 37 Peter Rogos, 31 Martin Mikolaj, 6 Samuel Bubenčík.
Ostatné výsledky: Svidník – Sabinov 1:1, Janočko Academy – Súpišská Belá 2:0, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 3:0, Stará Ľubovňa – Svit 3:0, Veľký Šariš – Raslavice 0:7, Kežmarok – Veľké Kapušany 5:2, Budimír – Kračúnovce 2:0.
TABUĽKA
III. LIGA MD Sk Východ – 17. kolo
Domáci mladíci sa museli nielen za svoj výkon červenať
TJ Slovan Smižany – MFK Rožňava 0:2 (0:0)
Góly: 47´ R. Filiczki, 66´ O. Hagovský. ČK: 80´ R. Dirda – 0, ŽK: 23´ S. Butvin, 78´ R. Dirda, 80´ M. Baláž, 80´ A. Štrauch – 80´ M. Šofranko, 80´ D. Lipták, 80´ F. Máté.
Rožňava: 17 Dávid Lipták - 30 SEBASTIAN ALBERT, 32 Ádám Kovács, 20 Florián Máté, 14 Richard Filiczki, 5 Adam Ondrejčík (C), 19 Sebastian Schneebauer, 22 Peter Ďurský, 28 Dominik Podracky, 25 Štefan Gebe, 27 Richard Palička, 33 Oliver Hagovský, 4 Alex Turek, 8 Martin Šofránko, 2 Tomáš Dulovec, 26 Tomáš Rogos.
Ostatné výsledky: Janočko Academy – Spišská Belá 1:1, Svidník – Sabinov 0:3, Kežmarok – Veľké Kapušany 3:1, Poprad-Stráže – Košická Nová Ves 2:2, Stará Ľubovňa – Svit 5:0, Veľký Šariš – Raslavice 2:0, Budimír – Kračúnovce 3:0.
TABUĽKA
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.