Komentár
MFK Rožňava vyhrala IV. ligu – JUH o bod pred Krompachmi, zo súťaže odstúpila Moldava. Najvyššiu výhru na jeseň zaznamenala v Parchovanoch 1:8, doma deklasovala Veľké Kapušany 6:0. Prehrala v Krompachoch a Kalši. Na jar zaváhala v Sobranciach (0:0), ale Veľký Folkmar zdolala 14:0. V ostatných zápasoch bodovala naplno. Zaujímavý výsledok bol aj s Parchovanmi 10:0.
Krásnohorské Podhradie skončilo na 12. mieste. Na jar deklasovalo Veľký Folkmar 8:0, ale prehralo v Geči a v Rudňanoch 1:7 či vo Veľkom Folkmare na jeseň 1:6. Na druhej strane Rudňanom vrátilo prehru po výsledku 5:0.
MFK Dobšiná skončila trinásta, Gemerská Hôrka dvanásta. Gemerská Hôrka získala doma 19 bodov kým MFK Dobšiná len 16 bodov. Vonku bola lepšia MFK Dobšiná, keď získala o dva body viac ako Gemerská Hôrka.
Gemerská Hôrka doma stratila body po remízach s Popročom, Sláviou TU, Košickou Novou Vsou a Malou Idou, prehrách so Sokoľanmi, Kechnecom a Perínom. Na druhej strane napríklad uhrala remízu v Kokšove-Bakši.
MFK Dobšiná zaznamenala aj vysoké prehry so Sokoľanmi a Popročom (dvakrát 7:0) a Malou Idou 5:0. Na druhej strane zdolala Perín 5:1 a Turňu 7:0. Doma prehrala napríklad s Kechnecom, Sokoľanmi, Popročom a Malou Idou.
V 1. triede sa víťazom stala Krásnohorská Dlhá Lúka o bod pred Vyšnou Slanou. Pred začiatkom súťaže sa odhlásila Nižná Slaná a v priebehu súťaže Vlachovo. V Nižnej Slanej išlo o problém s nedostatkom hráčov, keď hráči z Gemerskej Polomy sa vrátili do G. Polomy, ale do ŠK Polom. O tom však funkcionári vedeli v priebehu jarnej časti, keď ich o tom informoval budúci tréner ŠK Polom. Naviac niektorí domáci hráči boli pracovne v zahraničí.
Z absencií hráčov Nižnej Slanej počas jari 2016: 0: Nemec, Keršák, Olexa, Valko, 1: Prónai, Gelda, Karas, Lipták, 2: Bodnár, 3: S. Slovák, Kašai, Schvarz, 4: Maťo, 5: Mihalík, 9: Urban, 10: Ján Junger, 11: Janco, Kuchta.
Betliar skončil štvrtý. Najslabším celkom bol FK Hrhov so ziskom desať bodov. Najlepším mužstvom doma bola Vyšná Slaná, keď všetky zápasy vyhrala.
Od 2. triedy začínal nový ŠK Polom Gemerská Poloma, ktorý vznikol v roku 2016. Umiestnil sa v strede tabuľky, posledný bol Ml. Brzotín s 10 bodmi. Na prvých dvoch kluboch skončili kluby zo Štítnika, tretí bol Lipovník.
Vedenie MFK Dobšiná v ročníku: predseda: Jaroslav Hutník, podpredseda: Peter Poliak, tajomník a vedúci mužstva: Michal Laurinc, členovia: Peter Fabian, Viliam Husár, pokladníčka: Liptáková, hospodár: Mária Rinčová
Zaujímavé výsledky
- 1. trieda
Drnava – Honce 5:4
Kružná – Rožňavské Bystré 2:6
Drnava – Rudná 3:7
Honce – Hrhov 6:4
Hrhov – Vyšná Slaná 2:5
Rožňavské Bystré – Hrhov 9:0
Krásnohorská Dlhá Lúka – Honce 9:2
Dlhá Ves – Jablonov 7:1
Jablonov – Honce 6:3
Honce – Rudná 5:4
Dlhá Ves – Honce 5:3
Kružná – Hrhov 5:0
Rožňavské Bystré – Betliar 5:3
Rudná – Krásnohorská Dlhá Lúka 1:6
Honce – Krásnohorská Dlhá Lúka 2:7
Rudná – Jablonov 5:1
Drnava – Hrhov 12:1
Krásnohorská Dlhá Lúka – Dlhá Ves 6:3
Krásnohorská Dlhá Lúka – Hrhov 6:1
Drnava – Krásnohorská Dlhá Lúka 4:6
Jablonov – Hrhov 5:2
Rožňavské Bystré – Honce 8:2
Krásnohorská Dlhá Lúka – Jablonov 6:2
- 2. trieda
FK Baník Štítnik – Čoltovo 18:0
Jovice – ŠK Baník Štítnik 3:8
ŠK Baník Štítnik – Čoltovo 11:0
FK Baník Štítnik – Rakovnica 9:0
Jovice – Ml. Brzotín 11:1
Rakovnica – Ml. Brzotín 15:0
Ml. Brzotín – ŠK Baník Štítnik 1:11
Jovice – Čoltovo 14:0
FK Baník Štítnik – Ml. Brzotín 26:0
FK Baník Štítnik – Pača 10:0
FK Baník Štítnik – ŠK Polom 8:1
ŠK Baník Štítnik – Ml. Brzotín 8:0
FK Baník Štítnik – Jovice 11:0
Ml. Brzotín – FK Baník Štítnik 0:9
Zaujímavosti
- Zmenili domáce prostredie
FK Gemerská Hôrka hrávala zápasy jarnej časti na ihrisku v Gemerskej Polome z dôvodu rekonštrukcie ihriska.
- Fair play neplatí
V zápase Dobšiná – Turňa hostia nevrátili domácim loptu, ale naopak založili útočnú akciu a takmer skórovali.
- Voľný vstup
Funkcionári Krh. Podhradia umožnili bezplatný vstup na zápas Krh. Podhradie – Parchovany.
- Rozhodca zle vyplnil zápis
Jedná sa o zápas Lipovník – Jovice, zápas skončil 3:3, avšak rozhodca do zápisu uviedol 3:2, opravil ho až v pondelok.
- V Brzotíne nemali elektronický zápis
Povinnosť elektronického zápisu je od roku 2013. Brzotín ho nezabezpečil na zápas Brzotín – ŠK Polom G. Poloma, a tak dostal pokutu.
- Hráč z poľa v bráne
V Bohúňove absentovali obaja brankári, a tak do brány išiel Adrián Szaniszló. V Kružnej bol brankárom hráč Michal Ruszó, v Rudnej zase Branislav Kurian či Zlatko Lörinc.
- Nedostatok hráčov
Mladosť Brzotín na zápasy vonku cestoval viackrát len s 10 hráčmi. Piatoligová Dobšiná však na zápas do Kechneca ani nevycestovala pre nedostatok hráčov.
Niektoré prestupy a hosťovania
Andrej Vaško, Martin Pollák, Dominik Gere – Rožňava – Krh. Podhradie
Ákos Lippai – G. Hôrka – Rožňava
Adrián Krak, Tomáš Hajdúk – Krh. Podhradie – Rožňava
Peter Husár – Dobšiná – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Dobšiná
Dominik Gere – Rožňava – G. Hôrka
Gejza Pulen – Sp. Vlachy – Rožňava
Štefan Mišina – Rožňava – Dobšiná
Richard Kardos, Zsolt Ištók – G. Hôrka – Rožňava
Ákos Lippai – Rožňava – Tállya Köszegi SE
Ivan Petruk, Vitalij Babik, Miloš Gallo ml. – Veľký Horeš – Rožňava
Marcel Laven, Marcel Roth – Rožňava – G. Hôrka
Július Benedik – G. Poloma – Krh. Podhradie
Marián Manko – Krh. D. Lúka – Krh. Podhradie
Dávid Vozár – Drnava – Krh. Podhradie
Marek Galajda – Krh. Podhradie – Rudná
Juraj Jurínyi – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Michal Tóth – Krh. Podhradie – Pača
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Zoran Zdechovan – Krh. Podhradie – Baník Štítnik
Zsolt Ištók – G. Hôrka – Vyšné Opátske
Ondrej Siman – Jelšava – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Boris Vysoký – Vlachovo – G. Hôrka
Vladimír Zsóri, Norbert Kövesdi – G. Hôrka – D. Ves
Roland Madarász – Rudná – G. Hôrka
Gergö Jonáš – G. Hôrka – Tornaľa
Ondrej Skokan – G. Hôrka – Smolník
Tibor Kardoš – Turňa – G. Hôrka
Dávid Betík – Tornaľa – G. Hôrka
Ján Betík – G. Hôrka – Tornaľa
Lukáš Hruška – KAC Jednota Košice – G. Hôrka
Ádám Iboš – R. Sobota – G. Hôrka
Ákos Gyurán – Gemer – G. Hôrka
Jozef Kovács, Zoltán Farkaš – Král – G. Hôrka
Roman Medvec – G. Hôrka – Smolník
Gabriel Asztalos - STC Futball Kft. – G. Hôrka
Štefan Potočný – Dobšiná – Vlachovo
Peter Revay, Miroslav Majerčák – Dedinky – Dobšiná
Marek Laurinc, Vladimír Balúch – Dobšiná – Vyšná Slaná
Marek Dovčík – A. S. Cannes – Dobšiná
Ján Gelda – Nižná Slaná – Dobšiná
Ján Rochl, Jakub Rochl – Dobšiná – ŠK Baník Štítnik
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12868/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-20-cast-sezona-2016-2017-mfk-roznava-vyhrala-iv-ligu-juh#sigProGalleria74ebba0b92
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.