Komentár
Rožňava skončila na deviatej priečke so ziskom 43 bodov. Vonku na jeseň dokázala bodovať napríklad v Borši, doma prehrala s V. Folkmarom či Sp. Vlachmi. Na jar vyhrala v Krompachoch, Kalši, Sp. Vlachoch či dokázala remizovať v Michaľanoch a V. Folkmare. Najvyššiu výhru zaznamenala s Medzevom 4:0.
V 5. lige – K – G došlo k redukcii mužstiev z ObFZ Rožňava, keď Betliar v predošlej sezóne vypadol a Gemerská Poloma sa odhlásila zo súťaže pred začiatkom. Dokonca táto obec bola túto sezónu bez futbalu vo všetkých kategóriách.
Krásnohorské Podhradie vyhralo 5. ligu so šesťbodovým náskokom pred Perínom. Gemerská Hôrka skončila dvanásta, Dobšiná siedma.
V 1. triede boli po jeseni dve mužstvá favoritmi na prvé miesto – Krhásnohorská Dlhá Lúka a Vyšná Slaná. Napokon prvá skončila Krh. Dlhá Lúka. V priebehu súťaže odstúpili Dedinky. Nováčik z Nižnej Slanej platil daň v zápasoch hlavne vonku, posledné skončili Honce so ziskom 10 bodov.
V 2. triede sa víťazom stala Kružná pred druhou Pačou a rezervou Gemerskej Hôrky, ktoré mali rovnaký počet bodov. Zo súťaže odstúpili Slavošovce a Plešivec.
Niektoré prestupy a hosťovania
Ladislav Šalamon, Andrej Vaško – Rožňava – Devínska Nová Ves
Michal Gere, Dominik Gere, Pavol Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Lukáš Fafrák – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš, Richard Kardos – Rožňava – G. Hôrka
Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Štefan Mišina – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Haniska
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Roland Fabian – Rožňava – Betliar
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Kr. Chlmec
Roland Madarász – Rožňava – Rudná
Michal Gere – Sp. Vlachy – Rožňava
Tomáš Hajdúk – Krh. Podhradie – Rožňava
Ákos Lippai – G. Hôrka – Rožňava
Miloš Gallo – Turňa – Rožňava
Rastislav Greško – G. Poloma – Rožňava
Dominik Gere – Rožňava – G. Hôrka
Marcel Roth – Rožňava – Krh. Podhradie
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Július Benedik – G. Poloma – Krh. Podhradie
Ronald Štefan, Adrián Hanzlík, Marek Galajda – Krh. Podhradie – Rudná
Dávid Vozár, Ladislav Zubatý – Drnava – Krh. Podhradie
Jozef Gulykáš – Pača – Krh. Podhradie
Ján Fazekaš – Krh. Podhradie – Betliar
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ján Fazekaš – Krh. Podhradie – Bobrovec
Ján Rochl – G. Poloma – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – Vlachovo
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Matej Lompart – Rož. Bystré – Dobšiná
Marek Barnák – Dobšiná – Dedinky
Miroslav Majerčák – Dedinky – Dobšiná
Jakub Rochl – G. Poloma – Dobšiná
Peter Revay – Dedinky – Dobšiná
Marek Barnák – Dobšiná – Vlachovo
Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Július Strelka – Dedinky – Dobšiná
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Dávid Zsóri – G. Hôrka – D. Ves
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Milan Barna – G. Hôrka – Revúčka
Attila Lipták – G. Hôrka – Alsózsolca KSC
Péter Levente Bacso – G. Hôrka – Alsózsolca KSC
Gergö Jonáš – G. Hôrka – Tornaľa
Vladislav Vávra – Betliar – G. Hôrka
Dávid Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Volčko – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavé výsledky
Malá Ida – G. Hôrka 6:1, Sokoľany – G. Hôrka 5:0
Veľká Ida – Dobšiná 0:5, Poproč – Dobšiná 5:0, Dobšiná – Turňa 5:0
N. Slaná – Honce 7:0
N. Slaná – Krh. D. Lúka 0:9
Rož. Bystré – N. Slaná 8:1
Drnava – N. Slaná 8:1
Betliar – N. Slaná 11:0
Rudná – N. Slaná 9:1
Kružná – Krh. D. Lúka B 9:1
Štítnik – Ml. Brzotín 8:0
Štítnik – Krh. D. Lúka B 12:0
G. Hôrka B – Ml. Brzotín 14:0
Ml. Brzotín – Kružná 0:12
Pača – Plešivec 7:0
Kružná – Plešivec 9:1
Ml. Brzotín – Plešivec 0:15
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).