Komentár
Rožňava skončila na deviatej priečke so ziskom 43 bodov. Vonku na jeseň dokázala bodovať napríklad v Borši, doma prehrala s V. Folkmarom či Sp. Vlachmi. Na jar vyhrala v Krompachoch, Kalši, Sp. Vlachoch či dokázala remizovať v Michaľanoch a V. Folkmare. Najvyššiu výhru zaznamenala s Medzevom 4:0.
V 5. lige – K – G došlo k redukcii mužstiev z ObFZ Rožňava, keď Betliar v predošlej sezóne vypadol a Gemerská Poloma sa odhlásila zo súťaže pred začiatkom. Dokonca táto obec bola túto sezónu bez futbalu vo všetkých kategóriách.
Krásnohorské Podhradie vyhralo 5. ligu so šesťbodovým náskokom pred Perínom. Gemerská Hôrka skončila dvanásta, Dobšiná siedma.
V 1. triede boli po jeseni dve mužstvá favoritmi na prvé miesto – Krhásnohorská Dlhá Lúka a Vyšná Slaná. Napokon prvá skončila Krh. Dlhá Lúka. V priebehu súťaže odstúpili Dedinky. Nováčik z Nižnej Slanej platil daň v zápasoch hlavne vonku, posledné skončili Honce so ziskom 10 bodov.
V 2. triede sa víťazom stala Kružná pred druhou Pačou a rezervou Gemerskej Hôrky, ktoré mali rovnaký počet bodov. Zo súťaže odstúpili Slavošovce a Plešivec.
Niektoré prestupy a hosťovania
Ladislav Šalamon, Andrej Vaško – Rožňava – Devínska Nová Ves
Michal Gere, Dominik Gere, Pavol Gere – Rožňava – Sp. Vlachy
Ján Gelda – Rožňava – N. Slaná
Krištof Zubricky – Rožňava – Krh. Podhradie
Lukáš Fafrák – Rožňava – Betliar
Gergö Jonáš, Richard Kardos – Rožňava – G. Hôrka
Ľubomír Zatroch – Rožňava – Betliar
Štefan Mišina – G. Poloma – Rožňava
Lukáš Strelka – Nové Mesto – Rožňava
Matúš Mészner – Krh. Podhradie – Rožňava
Filip Kovács – Rožňava – Haniska
Patrik Milata – Lipovník – Rožňava
Roland Fabian – Rožňava – Betliar
Dominik Kakalejčík – G. Poloma – Rožňava
Michal Muszka – Rožňava – Kr. Chlmec
Roland Madarász – Rožňava – Rudná
Michal Gere – Sp. Vlachy – Rožňava
Tomáš Hajdúk – Krh. Podhradie – Rožňava
Ákos Lippai – G. Hôrka – Rožňava
Miloš Gallo – Turňa – Rožňava
Rastislav Greško – G. Poloma – Rožňava
Dominik Gere – Rožňava – G. Hôrka
Marcel Roth – Rožňava – Krh. Podhradie
Radoslav Kuzma – Honce – Krh. Podhradie
Július Benedik – G. Poloma – Krh. Podhradie
Ronald Štefan, Adrián Hanzlík, Marek Galajda – Krh. Podhradie – Rudná
Dávid Vozár, Ladislav Zubatý – Drnava – Krh. Podhradie
Jozef Gulykáš – Pača – Krh. Podhradie
Ján Fazekaš – Krh. Podhradie – Betliar
Attila Prónyai – Krh. Podhradie – G. Hôrka
Tomáš Galajda – Krásna – Krh. Podhradie
Ján Fazekaš – Krh. Podhradie – Bobrovec
Ján Rochl – G. Poloma – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dedinky – Dobšiná
Bohuslav Rupp – Dobšiná – Vlachovo
Marek Laurinc – Dobšiná – Dedinky
Matej Lompart – Rož. Bystré – Dobšiná
Marek Barnák – Dobšiná – Dedinky
Miroslav Majerčák – Dedinky – Dobšiná
Jakub Rochl – G. Poloma – Dobšiná
Peter Revay – Dedinky – Dobšiná
Marek Barnák – Dobšiná – Vlachovo
Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Július Strelka – Dedinky – Dobšiná
Ondrej Skokan – Krh. D. Lúka – G. Hôrka
Dávid Zsóri – G. Hôrka – D. Ves
Jozef Kovács – Král – G. Hôrka
Róbert Ferdinand – D. Ves – G. Hôrka
Zoltán Vrškový – Gemer – G. Hôrka
Milan Barna – G. Hôrka – Revúčka
Attila Lipták – G. Hôrka – Alsózsolca KSC
Péter Levente Bacso – G. Hôrka – Alsózsolca KSC
Gergö Jonáš – G. Hôrka – Tornaľa
Vladislav Vávra – Betliar – G. Hôrka
Dávid Novák – D. Ves – G. Hôrka
Roland Volčko – Plešivec – G. Hôrka
Zaujímavé výsledky
Malá Ida – G. Hôrka 6:1, Sokoľany – G. Hôrka 5:0
Veľká Ida – Dobšiná 0:5, Poproč – Dobšiná 5:0, Dobšiná – Turňa 5:0
N. Slaná – Honce 7:0
N. Slaná – Krh. D. Lúka 0:9
Rož. Bystré – N. Slaná 8:1
Drnava – N. Slaná 8:1
Betliar – N. Slaná 11:0
Rudná – N. Slaná 9:1
Kružná – Krh. D. Lúka B 9:1
Štítnik – Ml. Brzotín 8:0
Štítnik – Krh. D. Lúka B 12:0
G. Hôrka B – Ml. Brzotín 14:0
Ml. Brzotín – Kružná 0:12
Pača – Plešivec 7:0
Kružná – Plešivec 9:1
Ml. Brzotín – Plešivec 0:15
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.