Komentár
MFK Rožňava sa po ročnom pôsobení v 3. lige – východ pred začiatkom ročníka odhlásila.
Krásnohorské Podhradie stratilo doma body po prehrách – s Medzevom a Sláviou TU, remízy s V. Kapušanmi a Pavlovcami. Vonku prehralo viackrát vysokým rozdielom – napríklad 7:0 či 6:0 v Sokoľanoch a Kalši. Najlepší výsledok dosiahlo, keď doma zdolalo Geču 5:0. Po jeseni sa umiestnilo v tabuľke na 13. mieste. Na jar sa vonku podarilo uhrať remízu v Kechneci, ale na druhej strane domáce prehry s Petrovcami, Čaňou, Kalšou, Topoľanmi a Rudňanmi znamenali pokles v tabuľke na 15. miesto, ktoré na udržanie nestačilo. Dokonca mužstvo na zápas 30. kola do Čičaroviec ani nevycestovalo.
V 6. lige sa víťazom stal OFK Vyšná Slaná pred Rudnou. Tretí bol Betliar, Jablonov pred začiatkom súťaže odstúpil. Posledná skončila Kružná so ziskom 7 bodov. Nováčik z Dobšinej skončil na 12. mieste, iný nováčik z Plešivca jedenásty. V tabuľke doma bol najlepší víťaz súťaže, keď všetky zápasy vyhral, v tabuľke vonku bola najlepšia Rudná. Zaujímavosťou bolo, že počas ročníka ani raz neremizovala.
V 7. lige skončil prvý FK Sokol Pača, druhý skončil FK Baník Rakovnica a tretia Gemerská Hôrka. Posledné bolo Čoltovo, predposledný Ml. Brzotín. V tabuľke doma boli najlepší FK Lipovník a FK Pača, keď 7 zápasov vyhrali a jeden remizovali. Vonku bol najlepší FK Sokol Pača, bez bodu bolo posledné Čoltovo.
Zaujímavé výsledky
6. liga
Kružná – Drnava 0:9, Rož. Bystré – Hrhov 6:0, Betliar – Kružná 8:0, Rudná- Dobšiná 8:1, Kružná – V. Slaná 1:10, V. Slaná – Dlhá Ves 5:0, Drnava – Dobšiná 9:3, Betliar – Dobšiná 8:1, Štítnik – Plešivec 9:3, Krh. Dlhá Lúka – Jablonov 6:2, Dlhá Ves – Rož. Bystré 8:0 , Rudná – Honce 6:2, V. Slaná – Dobšiná 7:2, Kružná – Štítnik 6:1, Krh. Dlhá Lúka – Rož. Bystré 8:0
7. liga
Krh. Podhradie B – Pašková 0:7, Ml. Brzotín – Pača 0:14, Lipovník – Rakovnica 5:3, Pašková – Lipovník 6:4, G. Hôrka – Ml. Brzotín 9:1, Pača – Čoltovo 20:0, Jovice – Krh. Podhradie B 8:1, Krh. Podhradie B – Pača 1:6, G. Hôrka – Čoltovo 13:0
Rozhodcovia okresných súťaží v ročníku
J. Ďuríček, M. Ďuríček, Šimčák, Molnár, A. Farkaš, R. Farkaš, Galík, Martinko, Marton, Schvarz, Klinko, Szilágyi, Uharček, Raši, Poťmák, Nemčko, Mikulec, J. Gyenes, L. Gyenes, T. Gyenes
Delegáti okresných súťaží v ročníku
Béreš, Bobrík, Bodnár, Drenko, Gašpar, Gonos, Maté, Székely, Šmelko, Vysoký, Šalamon, Nagy, Hadar
Výkonný výbor ObFZ Rožňava v ročníku
Predseda - Ján Džubák, členovia: Marek Kuzma, Július Kerekeš, Csaba Jonáš, Ladislav Bernáth, Gejza Čižmár, Slavomír Zubriczky
Niektoré prestupy a hosťovania
FK Krh. Podhradie
Jeseň
Maroš Almáši ml. – Čaňa – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Drnava – Krh. Podhradie
Róbert Bartko – Čečejovce – Krh. Podhradie
Zoltán Juhász – Krh. Podhradie – Jovice
Marián Manko, Dominik Šimko – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Marcel Roth – Krh. Podhradie – Betliar
Tomáš Beke – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Miroslav Seman, Richard Kardos – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Lokomotíva Košice
Jozef Görgei – Drnava– Krh. Podhradie
Zoran Zdechovan – Slávia TU – Krh. Podhradie
Patrik Köteles – Krh. Podhradie – Pača
Jar
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Kendice
Róbert Bartko – Krh. Podhradie – SC Dörfl
Jakub Hovorka – Krh. Podhradie – Lipovník
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Okresné kluby 6. ligy
Roman Kováč – Betliar – Ličartovce
Jozef Korfanta – Rožňava – Betliar
Lukáš Fafrák – Betliar – Pernek
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Ľubomír Zatroch – Betliar – Honce
Peter Boroš – Betliar – Pača
Gejza Pulen – Rožňava – FC Košice
Tomáš Duczman, Dávid Duczman – Rožňava – Tornaľa
Richard Szkokan – Rožňava – Jesenské
Jaroslav Figúr – Rožňava – Maria Huta
Michal Gere, Pavol Gere, Zsolt Ištók, Vitalij Babik – Rožňava – Slávia TU
Peter Štvyar – Rožňava – Medzev
Oleksandr Kovchar – Rožňava – Žarnovica
Yevhenyi Koretskyy – Rožňava – Vychnivets
Jakub Ďuríček – Rožňava – Nové Sady
Szabolcs Szabó – Dózsa – Sajóvölgye Focisuli SE – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Velká Býteš
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Peter Husár – Rožňava – Perín
Branislav Kuzma – Smolník – Vyšná Slaná
Jerguš Barnák, Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Dušan Kalis, Peter Rogos – Vyšná Slaná – ŠK Polom
Matúš Poliak – Vyšná Slaná – Dobšiná
Stanislav Ogurčák, Peter Revay, Štefan Potočný, Bohuslav Rupp, Ondrej Leskovjanský – Vlachovo – Dobšiná
Milan Ogurčák, Roman Sýkora, Ivan Tököly – Dedinky – Dobšiná
Norbert Adamec – Kružná – Dobšiná
Boris Milko, Miloš Gallo, Dominik Kakalejčík – FK Baník Štítnik – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Rakovnica
Lukáš Héger, Patrik Šoltés – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ľudovít Gyenes – Lipovník – Krh. D. Lúka
Nandor Barczi – Jovice – Krh. D. Lúka
Csaba Koncz – Krh. D. Lúka – Rož. Bystré
Ádám Kardos – Jablonov – Krh. D. Lúka
Denis Zakhar – Drnava – Rudná
Gabriel Józsa – Lipovník – Drnava
Norbert Vozár – Drnava – Lipovník
Róbert Orbán – Drnava – Pača
Štefan Dányi – Drnava – Lipovník
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Drnava
Kristián Kovács – Plešivec – Drnava
Zaujímavosti
- DK Trestá FK Plešivec za inzultáciu rozhodcu v stretnutí 19. kola 6. ligy dospelí FK Plešivec – OTJ Honce finančnou pokutou 332 € a zastavením ihriska na 1 súťažné stretnutie, zároveň nariaďuje zvýšiť počet usporiadateľov na domácich zápasoch na 10.
- ŠTK kontumuje stretnutie 12. kola 7. ligy FK Baník Štítnik – ŠK Polom Gemerská Poloma 3:0 kont. za neoprávnený štart hráča hostí. ŠTK dáva do pozornosti DK hráča Dušan Kalis – neoprávnený štart, kapitána domácich Zoltán Fandák, kapitána hostí Miloš Schvarz a vedúceho hostí Ján Šimún – za nedôsledné si plnenie svojich povinností pri konfrontácii.
- DK Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 50 € za neoprávnený štart hráča v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.53/1 + 10€
- DK Trestá FK Baník Štítnik finančnou pokutou 50 € za nezabezpečenie internetu v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.64/1b + 10€ (FK Štítnik)
- DK-102 Trestá pokarhaním Štefana Dorčáka 1017752 + 10€ (G. Poloma)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12888/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-22-cast-sezona-2018-2019#sigProGalleria5a9bf91edc
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).