Komentár
MFK Rožňava sa po ročnom pôsobení v 3. lige – východ pred začiatkom ročníka odhlásila.
Krásnohorské Podhradie stratilo doma body po prehrách – s Medzevom a Sláviou TU, remízy s V. Kapušanmi a Pavlovcami. Vonku prehralo viackrát vysokým rozdielom – napríklad 7:0 či 6:0 v Sokoľanoch a Kalši. Najlepší výsledok dosiahlo, keď doma zdolalo Geču 5:0. Po jeseni sa umiestnilo v tabuľke na 13. mieste. Na jar sa vonku podarilo uhrať remízu v Kechneci, ale na druhej strane domáce prehry s Petrovcami, Čaňou, Kalšou, Topoľanmi a Rudňanmi znamenali pokles v tabuľke na 15. miesto, ktoré na udržanie nestačilo. Dokonca mužstvo na zápas 30. kola do Čičaroviec ani nevycestovalo.
V 6. lige sa víťazom stal OFK Vyšná Slaná pred Rudnou. Tretí bol Betliar, Jablonov pred začiatkom súťaže odstúpil. Posledná skončila Kružná so ziskom 7 bodov. Nováčik z Dobšinej skončil na 12. mieste, iný nováčik z Plešivca jedenásty. V tabuľke doma bol najlepší víťaz súťaže, keď všetky zápasy vyhral, v tabuľke vonku bola najlepšia Rudná. Zaujímavosťou bolo, že počas ročníka ani raz neremizovala.
V 7. lige skončil prvý FK Sokol Pača, druhý skončil FK Baník Rakovnica a tretia Gemerská Hôrka. Posledné bolo Čoltovo, predposledný Ml. Brzotín. V tabuľke doma boli najlepší FK Lipovník a FK Pača, keď 7 zápasov vyhrali a jeden remizovali. Vonku bol najlepší FK Sokol Pača, bez bodu bolo posledné Čoltovo.
Zaujímavé výsledky
6. liga
Kružná – Drnava 0:9, Rož. Bystré – Hrhov 6:0, Betliar – Kružná 8:0, Rudná- Dobšiná 8:1, Kružná – V. Slaná 1:10, V. Slaná – Dlhá Ves 5:0, Drnava – Dobšiná 9:3, Betliar – Dobšiná 8:1, Štítnik – Plešivec 9:3, Krh. Dlhá Lúka – Jablonov 6:2, Dlhá Ves – Rož. Bystré 8:0 , Rudná – Honce 6:2, V. Slaná – Dobšiná 7:2, Kružná – Štítnik 6:1, Krh. Dlhá Lúka – Rož. Bystré 8:0
7. liga
Krh. Podhradie B – Pašková 0:7, Ml. Brzotín – Pača 0:14, Lipovník – Rakovnica 5:3, Pašková – Lipovník 6:4, G. Hôrka – Ml. Brzotín 9:1, Pača – Čoltovo 20:0, Jovice – Krh. Podhradie B 8:1, Krh. Podhradie B – Pača 1:6, G. Hôrka – Čoltovo 13:0
Rozhodcovia okresných súťaží v ročníku
J. Ďuríček, M. Ďuríček, Šimčák, Molnár, A. Farkaš, R. Farkaš, Galík, Martinko, Marton, Schvarz, Klinko, Szilágyi, Uharček, Raši, Poťmák, Nemčko, Mikulec, J. Gyenes, L. Gyenes, T. Gyenes
Delegáti okresných súťaží v ročníku
Béreš, Bobrík, Bodnár, Drenko, Gašpar, Gonos, Maté, Székely, Šmelko, Vysoký, Šalamon, Nagy, Hadar
Výkonný výbor ObFZ Rožňava v ročníku
Predseda - Ján Džubák, členovia: Marek Kuzma, Július Kerekeš, Csaba Jonáš, Ladislav Bernáth, Gejza Čižmár, Slavomír Zubriczky
Niektoré prestupy a hosťovania
FK Krh. Podhradie
Jeseň
Maroš Almáši ml. – Čaňa – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Drnava – Krh. Podhradie
Róbert Bartko – Čečejovce – Krh. Podhradie
Zoltán Juhász – Krh. Podhradie – Jovice
Marián Manko, Dominik Šimko – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Marcel Roth – Krh. Podhradie – Betliar
Tomáš Beke – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Miroslav Seman, Richard Kardos – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Lokomotíva Košice
Jozef Görgei – Drnava– Krh. Podhradie
Zoran Zdechovan – Slávia TU – Krh. Podhradie
Patrik Köteles – Krh. Podhradie – Pača
Jar
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Kendice
Róbert Bartko – Krh. Podhradie – SC Dörfl
Jakub Hovorka – Krh. Podhradie – Lipovník
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Okresné kluby 6. ligy
Roman Kováč – Betliar – Ličartovce
Jozef Korfanta – Rožňava – Betliar
Lukáš Fafrák – Betliar – Pernek
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Ľubomír Zatroch – Betliar – Honce
Peter Boroš – Betliar – Pača
Gejza Pulen – Rožňava – FC Košice
Tomáš Duczman, Dávid Duczman – Rožňava – Tornaľa
Richard Szkokan – Rožňava – Jesenské
Jaroslav Figúr – Rožňava – Maria Huta
Michal Gere, Pavol Gere, Zsolt Ištók, Vitalij Babik – Rožňava – Slávia TU
Peter Štvyar – Rožňava – Medzev
Oleksandr Kovchar – Rožňava – Žarnovica
Yevhenyi Koretskyy – Rožňava – Vychnivets
Jakub Ďuríček – Rožňava – Nové Sady
Szabolcs Szabó – Dózsa – Sajóvölgye Focisuli SE – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Velká Býteš
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Peter Husár – Rožňava – Perín
Branislav Kuzma – Smolník – Vyšná Slaná
Jerguš Barnák, Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Dušan Kalis, Peter Rogos – Vyšná Slaná – ŠK Polom
Matúš Poliak – Vyšná Slaná – Dobšiná
Stanislav Ogurčák, Peter Revay, Štefan Potočný, Bohuslav Rupp, Ondrej Leskovjanský – Vlachovo – Dobšiná
Milan Ogurčák, Roman Sýkora, Ivan Tököly – Dedinky – Dobšiná
Norbert Adamec – Kružná – Dobšiná
Boris Milko, Miloš Gallo, Dominik Kakalejčík – FK Baník Štítnik – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Rakovnica
Lukáš Héger, Patrik Šoltés – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ľudovít Gyenes – Lipovník – Krh. D. Lúka
Nandor Barczi – Jovice – Krh. D. Lúka
Csaba Koncz – Krh. D. Lúka – Rož. Bystré
Ádám Kardos – Jablonov – Krh. D. Lúka
Denis Zakhar – Drnava – Rudná
Gabriel Józsa – Lipovník – Drnava
Norbert Vozár – Drnava – Lipovník
Róbert Orbán – Drnava – Pača
Štefan Dányi – Drnava – Lipovník
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Drnava
Kristián Kovács – Plešivec – Drnava
Zaujímavosti
- DK Trestá FK Plešivec za inzultáciu rozhodcu v stretnutí 19. kola 6. ligy dospelí FK Plešivec – OTJ Honce finančnou pokutou 332 € a zastavením ihriska na 1 súťažné stretnutie, zároveň nariaďuje zvýšiť počet usporiadateľov na domácich zápasoch na 10.
- ŠTK kontumuje stretnutie 12. kola 7. ligy FK Baník Štítnik – ŠK Polom Gemerská Poloma 3:0 kont. za neoprávnený štart hráča hostí. ŠTK dáva do pozornosti DK hráča Dušan Kalis – neoprávnený štart, kapitána domácich Zoltán Fandák, kapitána hostí Miloš Schvarz a vedúceho hostí Ján Šimún – za nedôsledné si plnenie svojich povinností pri konfrontácii.
- DK Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 50 € za neoprávnený štart hráča v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.53/1 + 10€
- DK Trestá FK Baník Štítnik finančnou pokutou 50 € za nezabezpečenie internetu v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.64/1b + 10€ (FK Štítnik)
- DK-102 Trestá pokarhaním Štefana Dorčáka 1017752 + 10€ (G. Poloma)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12888/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-22-cast-sezona-2018-2019#sigProGalleria5a9bf91edc
































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-