Komentár
MFK Rožňava sa po ročnom pôsobení v 3. lige – východ pred začiatkom ročníka odhlásila.
Krásnohorské Podhradie stratilo doma body po prehrách – s Medzevom a Sláviou TU, remízy s V. Kapušanmi a Pavlovcami. Vonku prehralo viackrát vysokým rozdielom – napríklad 7:0 či 6:0 v Sokoľanoch a Kalši. Najlepší výsledok dosiahlo, keď doma zdolalo Geču 5:0. Po jeseni sa umiestnilo v tabuľke na 13. mieste. Na jar sa vonku podarilo uhrať remízu v Kechneci, ale na druhej strane domáce prehry s Petrovcami, Čaňou, Kalšou, Topoľanmi a Rudňanmi znamenali pokles v tabuľke na 15. miesto, ktoré na udržanie nestačilo. Dokonca mužstvo na zápas 30. kola do Čičaroviec ani nevycestovalo.
V 6. lige sa víťazom stal OFK Vyšná Slaná pred Rudnou. Tretí bol Betliar, Jablonov pred začiatkom súťaže odstúpil. Posledná skončila Kružná so ziskom 7 bodov. Nováčik z Dobšinej skončil na 12. mieste, iný nováčik z Plešivca jedenásty. V tabuľke doma bol najlepší víťaz súťaže, keď všetky zápasy vyhral, v tabuľke vonku bola najlepšia Rudná. Zaujímavosťou bolo, že počas ročníka ani raz neremizovala.
V 7. lige skončil prvý FK Sokol Pača, druhý skončil FK Baník Rakovnica a tretia Gemerská Hôrka. Posledné bolo Čoltovo, predposledný Ml. Brzotín. V tabuľke doma boli najlepší FK Lipovník a FK Pača, keď 7 zápasov vyhrali a jeden remizovali. Vonku bol najlepší FK Sokol Pača, bez bodu bolo posledné Čoltovo.
Zaujímavé výsledky
6. liga
Kružná – Drnava 0:9, Rož. Bystré – Hrhov 6:0, Betliar – Kružná 8:0, Rudná- Dobšiná 8:1, Kružná – V. Slaná 1:10, V. Slaná – Dlhá Ves 5:0, Drnava – Dobšiná 9:3, Betliar – Dobšiná 8:1, Štítnik – Plešivec 9:3, Krh. Dlhá Lúka – Jablonov 6:2, Dlhá Ves – Rož. Bystré 8:0 , Rudná – Honce 6:2, V. Slaná – Dobšiná 7:2, Kružná – Štítnik 6:1, Krh. Dlhá Lúka – Rož. Bystré 8:0
7. liga
Krh. Podhradie B – Pašková 0:7, Ml. Brzotín – Pača 0:14, Lipovník – Rakovnica 5:3, Pašková – Lipovník 6:4, G. Hôrka – Ml. Brzotín 9:1, Pača – Čoltovo 20:0, Jovice – Krh. Podhradie B 8:1, Krh. Podhradie B – Pača 1:6, G. Hôrka – Čoltovo 13:0
Rozhodcovia okresných súťaží v ročníku
J. Ďuríček, M. Ďuríček, Šimčák, Molnár, A. Farkaš, R. Farkaš, Galík, Martinko, Marton, Schvarz, Klinko, Szilágyi, Uharček, Raši, Poťmák, Nemčko, Mikulec, J. Gyenes, L. Gyenes, T. Gyenes
Delegáti okresných súťaží v ročníku
Béreš, Bobrík, Bodnár, Drenko, Gašpar, Gonos, Maté, Székely, Šmelko, Vysoký, Šalamon, Nagy, Hadar
Výkonný výbor ObFZ Rožňava v ročníku
Predseda - Ján Džubák, členovia: Marek Kuzma, Július Kerekeš, Csaba Jonáš, Ladislav Bernáth, Gejza Čižmár, Slavomír Zubriczky
Niektoré prestupy a hosťovania
FK Krh. Podhradie
Jeseň
Maroš Almáši ml. – Čaňa – Krh. Podhradie
Jozef Rencsok – Drnava – Krh. Podhradie
Róbert Bartko – Čečejovce – Krh. Podhradie
Zoltán Juhász – Krh. Podhradie – Jovice
Marián Manko, Dominik Šimko – Krh. Podhradie – Krh. Dlhá Lúka
Marcel Roth – Krh. Podhradie – Betliar
Tomáš Beke – G. Hôrka – Krh. Podhradie
Miroslav Seman, Richard Kardos – Rožňava – Krh. Podhradie
Tomáš Galajda – Krh. Podhradie – Lokomotíva Košice
Jozef Görgei – Drnava– Krh. Podhradie
Zoran Zdechovan – Slávia TU – Krh. Podhradie
Patrik Köteles – Krh. Podhradie – Pača
Jar
Tibor Kerekeš – Krh. Podhradie – Kendice
Róbert Bartko – Krh. Podhradie – SC Dörfl
Jakub Hovorka – Krh. Podhradie – Lipovník
Lukáš Drobňák – Rožňava – Krh. Podhradie
Ján Salai – Kružná – Krh. Podhradie
Okresné kluby 6. ligy
Roman Kováč – Betliar – Ličartovce
Jozef Korfanta – Rožňava – Betliar
Lukáš Fafrák – Betliar – Pernek
Lukáš Fabian – Rudná – Betliar
Ľubomír Zatroch – Betliar – Honce
Peter Boroš – Betliar – Pača
Gejza Pulen – Rožňava – FC Košice
Tomáš Duczman, Dávid Duczman – Rožňava – Tornaľa
Richard Szkokan – Rožňava – Jesenské
Jaroslav Figúr – Rožňava – Maria Huta
Michal Gere, Pavol Gere, Zsolt Ištók, Vitalij Babik – Rožňava – Slávia TU
Peter Štvyar – Rožňava – Medzev
Oleksandr Kovchar – Rožňava – Žarnovica
Yevhenyi Koretskyy – Rožňava – Vychnivets
Jakub Ďuríček – Rožňava – Nové Sady
Szabolcs Szabó – Dózsa – Sajóvölgye Focisuli SE – Rožňava
Matej Gelda – Rožňava – Velká Býteš
Michael Boroš – Rožňava – Honce
Peter Husár – Rožňava – Perín
Branislav Kuzma – Smolník – Vyšná Slaná
Jerguš Barnák, Matúš Poliak – Dobšiná – Vyšná Slaná
Dušan Kalis, Peter Rogos – Vyšná Slaná – ŠK Polom
Matúš Poliak – Vyšná Slaná – Dobšiná
Stanislav Ogurčák, Peter Revay, Štefan Potočný, Bohuslav Rupp, Ondrej Leskovjanský – Vlachovo – Dobšiná
Milan Ogurčák, Roman Sýkora, Ivan Tököly – Dedinky – Dobšiná
Norbert Adamec – Kružná – Dobšiná
Boris Milko, Miloš Gallo, Dominik Kakalejčík – FK Baník Štítnik – Dobšiná
Stanislav Grančák – Dobšiná – Rakovnica
Lukáš Héger, Patrik Šoltés – Krh. Podhradie – Krh. D. Lúka
Ľudovít Gyenes – Lipovník – Krh. D. Lúka
Nandor Barczi – Jovice – Krh. D. Lúka
Csaba Koncz – Krh. D. Lúka – Rož. Bystré
Ádám Kardos – Jablonov – Krh. D. Lúka
Denis Zakhar – Drnava – Rudná
Gabriel Józsa – Lipovník – Drnava
Norbert Vozár – Drnava – Lipovník
Róbert Orbán – Drnava – Pača
Štefan Dányi – Drnava – Lipovník
Tibor Kardoš – G. Hôrka – Drnava
Kristián Kovács – Plešivec – Drnava
Zaujímavosti
- DK Trestá FK Plešivec za inzultáciu rozhodcu v stretnutí 19. kola 6. ligy dospelí FK Plešivec – OTJ Honce finančnou pokutou 332 € a zastavením ihriska na 1 súťažné stretnutie, zároveň nariaďuje zvýšiť počet usporiadateľov na domácich zápasoch na 10.
- ŠTK kontumuje stretnutie 12. kola 7. ligy FK Baník Štítnik – ŠK Polom Gemerská Poloma 3:0 kont. za neoprávnený štart hráča hostí. ŠTK dáva do pozornosti DK hráča Dušan Kalis – neoprávnený štart, kapitána domácich Zoltán Fandák, kapitána hostí Miloš Schvarz a vedúceho hostí Ján Šimún – za nedôsledné si plnenie svojich povinností pri konfrontácii.
- DK Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 50 € za neoprávnený štart hráča v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.53/1 + 10€
- DK Trestá FK Baník Štítnik finančnou pokutou 50 € za nezabezpečenie internetu v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl.64/1b + 10€ (FK Štítnik)
- DK-102 Trestá pokarhaním Štefana Dorčáka 1017752 + 10€ (G. Poloma)
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/nas-sport/216/futbal/12888/komentujeme-futbalovu-historiu-obfz-roznava-22-cast-sezona-2018-2019#sigProGalleria5a9bf91edc
































Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus.
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí.
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály.
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom.
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“.
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.