Od autora Štefana Tótha sa objavil v Aktualitách príspevok pod titulkom: V najbližších dňoch sa rozhodne, či sa bude hrať pod ikonickým hradom. Pretože príspevok odhľahúje súčasné dianie v tomto hornogemerskm klube s bohatou futbalovou históriou, uverejňujeme ho celý.
"Vyzerá to tak, že sympatický futbalový areál na kraji lesa pod ikonickým hradom Krásna Hôrka sa stratí z regionálnej mapy Východoslovenského futbalového zväzu. FK Krásnohorské Podhradie už počas zimy avizoval určité problémy a tie prepukli od začiatku jari. Mužstvo nevycestovalo na úvodý duel V. ligy juh na ihrisko AFK Topoľany.
„Zišlo sa iba šesť hráčov, ja by som bol siedmy,” vysvetlil príčinu nevycestovania na Zemplín člen vedenia FK Krásnohorské Podhradie Štefan Kún a dodáva: „Ja som ešte tá generácia, pre ktorú by táto situácia bola hanbou, no dnes už nič nie je hanba. Chlapcom vysvetľujem, že ak sa odhlásime, spadneme do najnižšej okresnej súťaže. Všetkým je to úplne jedno.”
V pondelok popoludní mali funkcionári klubu spoločné sedenie. Téma bola jasná: pokračovať alebo skončiť a rozpustiť mužstvo. Pondelok bol posledným dňom prestupového obdobia. „Rokovanie sme mali, no tí, čo mali pomôcť, sa na ňom vzdali funkcií. Zostali sme iba tí, ktorí sme v klube celé dlhé roky. Vôbec neviem, čo budeme robiť. Hráči, ktorí chceli odísť, tak sme ich pustili. Pokúsime sa zložiť mužstvo z tých, ktorí zostali. Teda, ak to vôbec bude možné. Na budúci týždeň sa rozhodneme, či odhlásime klub zo súťaže. To však bude krajné riešenie. Je pred nami celý týždeň, tak uvidíme, koho prehovoríme, aby sme aspoň dohrali túto súťaž s hráčmi, ktorých máme k dispozícii. Iné riešenie nie je. Iba pozbierať chlapcov, ktorí síce nemajú požadovanú kvalitu, ale dohráme súťaž, alebo skončíme. Len či má zmysel pokračovať, keďže nás to bude stáť toľko peňazí, ako keby sme odhlásili mužstvo zo súťaže. Tiež musím pozerať aj na obecné peniaze – či ich rozhajdákame, hoci výsledky nebudú žiadne,” zamyslel sa Štefan Kún, ktorý je aj starostom Krásnohorského Podhradia.
Dlhoročného futbalového funkcionára trápi aj fakt, že z tímu odišli aj tí hráči, ktorí sa spikli proti trénerovi Vávrovi. Mužstvo malo veľa prehier a hráči boli nespokojní s trénerom. Povedali, že keď odíde, oni zostanú. Tréner skončil po jeseni a nakoniec odišli už aj hráči… Momentálne je v klube deväť hráčov. „Futbalisti stratili srdce, takže už nemáme prečo robiť futbal. Druhá vec je, že zomrela aj ich vďaka. Za tie roky sme vychovali množstvo hráčov, no na poslednú chvíľu odchádzajú. Radšej idú hrať okresnú súťaž, ako keby sa mali trápiť v V. lige. Opakujem, futbal sa už nehrá so srdcom, ale pre peniaze. Pravda je i tá, že už nikto nemá chuť robiť samotný futbal. Ak totiž niekto zháňa peniaze pre hráčov a tí ani neprídu na tréning, tak aj vedeniu dochádza snaha a trpezlivosť. Načo potom zbytočne mrhať energiou?” položil rečnícku otázku Štefan Kún, ktorého možno čakajú voľnejšie víkendy. „Noví kapitáni nám už všetci poutekali. Ja som starý kapitán, odchádzam z lode posledný,” dodal.
IV. LIGA VÝCHOD
18. kolo: Medzilaborce – Čaňa 2:2, Záhradné – Rožňava 0:0, Raslavice – Kechnec 3:2, Veľký Šariš – Gerlachov 2:0, Pavlovce n/U – Sabinov 1:0, Rudňany – Ľubotice 0:2, Sobrance – Kežmarok 0:2.
19. kolo: Ľubotice – Sobrance 2:0, Veľký Šariš – Záhradné 2:2, Čaňa – Raslavice 1:1, Sabinov – Rudňany 2:0, Kechnec – Pavlovce n/U 6:0, Gerlachov – Medzilaborce 1:0, Medzev – Rožňava 4:0.
| 1. | MFK Spartak Medzev | 18 | 16 | 1 | 1 | 64:9 | 49 |
| 2. | 1.MFK Kežmarok | 18 | 12 | 4 | 2 | 43:13 | 40 |
| 3. | MFK Slovan Sabinov | 19 | 11 | 2 | 6 | 41:24 | 35 |
| 4. | OFK Raslavice | 19 | 8 | 9 | 2 | 36:24 | 33 |
| 5. | FK Gerlachov | 19 | 10 | 3 | 6 | 40:27 | 33 |
| 6. | MFK Rožňava | 19 | 10 | 2 | 7 | 39:31 | 32 |
| 7. | FK Čaňa | 19 | 9 | 4 | 6 | 39:34 | 31 |
| 8. | ŠK Záhradné | 19 | 8 | 3 | 8 | 26:19 | 27 |
| 9. | FK Sobrance | 19 | 7 | 3 | 9 | 30:37 | 24 |
| 10. | TJ Sokol Ľubotice | 19 | 6 | 6 | 7 | 23:30 | 24 |
| 11. | FC Pivovar Šariš Veľký Šariš | 19 | 7 | 3 | 9 | 26:52 | 24 |
| 12. | FK Kechnec | 19 | 7 | 1 | 11 | 42:43 | 22 |
| 13. | OŠK Pavlovce nad Uhom | 19 | 5 | 4 | 10 | 26:40 | 19 |
| 14. | OŠK Rudňany | 19 | 3 | 4 | 12 | 19:51 | 13 |
| 15. | 1.FK Svidník | 17 | 3 | 1 | 13 | 17:48 | 10 |
| 16. | MŠK Spartak Medzilaborce | 19 | 1 | 4 | 14 | 24:53 | 7 |
|
V. LIGA JUH 15.kolo: Ťahanovce - Nacina Ves 4:2, Malá Ida - Dvorníky-Včeláre 2:3, Vojčice - Veľaty 3:2, Geča - Budkovce 1:1, Borša - Malý Horeš 0:0, Gelnica - Seňa 2:2, 14. kolo: Nacina Ves - Malá Ida 0:4, Vojčice - Borša 2:2, Malý Horeš - Ťahanovce 0:2, Budkovce - Topoľany 2:0, Krásnohorské Podhradie - Gelnica 0:2, Veľaty - Seňa 0:0, Dvorník-Včeláre - Geča 0:1.
|
Pripravil:
MG od
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).