Jakub Pazderák – Rožňava – Čaňa
Stanislav Pella – Kechnec – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Rožňava – Imeľ
Ngonda Ndilum Odilun Joao – Čaňa – Rožňava
Daniel Toplanský – Rožňava – Dobšiná
Tomáš Revúcky – Krh. Podhradie – Rožňava
Franklin Moises Morin Briceno – Rožňava – Sereď
Rolandi Gugunashvilli – Iberia – Rožňava
Lukáš Jasenka, Matúš Zatroch – Betliar – Krh. Podhradie
Michal Dorčák – ŠK Polom – Krh. Podhradie
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Tomáš Beke – Krh. Podhradie – Tornaľa
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Dávid Džačár – Krh. Podhradie – Medzev
Štefan Dorkin – Krh. Podhradie – Jelšava
Marek Galajda – Krh. Podhradie – Tulčík
Ján Rochl – Rož. Bystré – Dobšiná
Libor Urban – ŠK Polom – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Matej Lompart – Slavošovce – Dobšiná
Ondrej Ujházi – Dobšiná – Rož. Bystré
Lukáš Gábor – Rakovnica – Dobšiná
Martin Magos – G. Hôrka – Drnava
Krisztián Ragyina – Hidvégardó KSE – Hrhov
Róbert Ragyina – Turňa n/B – Hrhov
Dušan Danko – Hrhov – Mokrance
Norbert Kalász – Turňa n/B – Hrhov
Dominik Havrankó, Roland Drótos – Péder – Hrhov
Jozef Sakala – Péder – Hrhov
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Dominik Grulyo – Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
František Szocs – Turňa n/B – Krh. D. Lúka
Ladislav Rigo – Turňa – Krh. D. Lúka
Ivan Lörinc – Honce – Krh. D. Lúka
Tamás Ičo, Péter Bernáth – Bemifo – Krh. D. Lúka
Adam Rochl, Jakub Rochl, Róbert Rochl – Rož. Bystré – Jelšava
Ladislav Fabian – Slavošovce – Rakovnica
Alan Saiz – Rakovnica – Kalinkovo
Memoriál Mariána Šlosára 2025, 9. ročník
Výsledky: Krásnohorská Dlhá Lúka – Drnava 6:3, Betliar – Rakovnica 1:0, o tretie miesto: Drnava – Rakovnica 4:2,
Finále: Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:2
Poradie: 1. Krh. Dlhá Lúka, 2. Betliar, 3. Drnava, 4. Rakovnica
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča, 26. ročník
Víťazné mužstvo turnaja vo Vyšnej Slanej - zdroj: Ing. Vladimír Lukáč
Účastníci:
MFK Dobšiná
FK Braväcovo
OFK V. Slaná
Rozhodca: Drenko
Výsledky:
OFK V. Slaná - MFK Dobšiná 8:3
FK Braväcovo - MFK Dobšiná 3:2
OFK V. Slaná - FK Braväcovo 6:1
Umiestnenie:
I. miesto OFK V. Slaná
II. miesto FK Braväcovo
III. miesto MFK Dobšiná
Najlepší brankár - Gabriel Józsa - MFK Dobšiná
Najlepší hráč - Tadeáš Ľupták - FK Braväcovo
Najlepší strelec - S. Bizik - OFK V. Slaná
V rámci memoriálu tak, ako každý rok boli pamätnou plaketou ocenení bývalí hráči Vyšnej Slanej - na obrázku: - O. Benedikty, O. Vysoký, J. Tomášik, I. Plačko, I. Pajtaš, O. Rogos.
Podvečer nasledoval kultúrny program v ktorom vystúpili Košickí špiváci a mužská spevácka skupina FS Radzim Vyšná Slaná. Samozrejme súčasťou bola bohatá tombola a rôzne atrakcie pre deti.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.