Jakub Pazderák – Rožňava – Čaňa
Stanislav Pella – Kechnec – Rožňava
Pedro Guillermo Parra Mora – Rožňava – Imeľ
Ngonda Ndilum Odilun Joao – Čaňa – Rožňava
Daniel Toplanský – Rožňava – Dobšiná
Tomáš Revúcky – Krh. Podhradie – Rožňava
Franklin Moises Morin Briceno – Rožňava – Sereď
Rolandi Gugunashvilli – Iberia – Rožňava
Lukáš Jasenka, Matúš Zatroch – Betliar – Krh. Podhradie
Michal Dorčák – ŠK Polom – Krh. Podhradie
Ivan Gallo – Dobšiná – Krh. Podhradie
Tomáš Beke – Krh. Podhradie – Tornaľa
Matej Zagiba – Pača – Krh. Podhradie
Dávid Džačár – Krh. Podhradie – Medzev
Štefan Dorkin – Krh. Podhradie – Jelšava
Marek Galajda – Krh. Podhradie – Tulčík
Ján Rochl – Rož. Bystré – Dobšiná
Libor Urban – ŠK Polom – Dobšiná
Ladislav Harhovský – Pača – Dobšiná
Matej Lompart – Slavošovce – Dobšiná
Ondrej Ujházi – Dobšiná – Rož. Bystré
Lukáš Gábor – Rakovnica – Dobšiná
Martin Magos – G. Hôrka – Drnava
Krisztián Ragyina – Hidvégardó KSE – Hrhov
Róbert Ragyina – Turňa n/B – Hrhov
Dušan Danko – Hrhov – Mokrance
Norbert Kalász – Turňa n/B – Hrhov
Dominik Havrankó, Roland Drótos – Péder – Hrhov
Jozef Sakala – Péder – Hrhov
Gabriel Gecs – Krh. D. Lúka – Hrhov
Dominik Grulyo – Rož. Bystré – Krh. Dlhá Lúka
František Szocs – Turňa n/B – Krh. D. Lúka
Ladislav Rigo – Turňa – Krh. D. Lúka
Ivan Lörinc – Honce – Krh. D. Lúka
Tamás Ičo, Péter Bernáth – Bemifo – Krh. D. Lúka
Adam Rochl, Jakub Rochl, Róbert Rochl – Rož. Bystré – Jelšava
Ladislav Fabian – Slavošovce – Rakovnica
Alan Saiz – Rakovnica – Kalinkovo
Memoriál Mariána Šlosára 2025, 9. ročník
Výsledky: Krásnohorská Dlhá Lúka – Drnava 6:3, Betliar – Rakovnica 1:0, o tretie miesto: Drnava – Rakovnica 4:2,
Finále: Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:2
Poradie: 1. Krh. Dlhá Lúka, 2. Betliar, 3. Drnava, 4. Rakovnica
Memoriál E. Vysokého a Mgr. J. Lukáča, 26. ročník

Víťazné mužstvo turnaja vo Vyšnej Slanej - zdroj: Ing. Vladimír Lukáč
Účastníci:
MFK Dobšiná
FK Braväcovo
OFK V. Slaná
Rozhodca: Drenko
Výsledky:
OFK V. Slaná - MFK Dobšiná 8:3
FK Braväcovo - MFK Dobšiná 3:2
OFK V. Slaná - FK Braväcovo 6:1
Umiestnenie:
I. miesto OFK V. Slaná
II. miesto FK Braväcovo
III. miesto MFK Dobšiná
Najlepší brankár - Gabriel Józsa - MFK Dobšiná
Najlepší hráč - Tadeáš Ľupták - FK Braväcovo
Najlepší strelec - S. Bizik - OFK V. Slaná

V rámci memoriálu tak, ako každý rok boli pamätnou plaketou ocenení bývalí hráči Vyšnej Slanej - na obrázku: - O. Benedikty, O. Vysoký, J. Tomášik, I. Plačko, I. Pajtaš, O. Rogos.
Podvečer nasledoval kultúrny program v ktorom vystúpili Košickí špiváci a mužská spevácka skupina FS Radzim Vyšná Slaná. Samozrejme súčasťou bola bohatá tombola a rôzne atrakcie pre deti.
Pripravil: Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-