Teraz vám predkladáme výsledky prvých kôl súťaží dospelých. Pre neúplnosť dorastencov a žiakov uverejníme po ich kompletizácii na VsFZ. Mnohí očakávame, že nový ročník prinesie viacero pozitív ako negatív a že futbalisti sa na nový ročník dôstojne pripravili.
D O S P E L Í
IV. liga – Majstrovstvá regiónu Východ
Výsledky 1. kola:
FK Čaňa – MFK Rožňava 5:1. Góly: J. Škovran 3, M. Ukropec, J. Pazderák – S. Msizane. Hralo sa bez kariet. R: D. Puškáš – M. Filipák, J. Škodi. DS: J. Kotrady. Div.: 300.
Ostatné výsledky: Geča – Rudňany 1:1, Ľubotice – Pavlovce n/U 5:0, Bardejov – Sobrance 2:1, Kendice – Veľký Šariš 2:1, Gerlachov – Záhradné 5:2, Medzilaborce – Kechnec 2:2.
TABUĽKA:
| 1. | PWG Sokol Ľubotice | 1 | 1 | 0 | 0 | 5:0 | 3 |
| 2. | FK Čaňa | 1 | 1 | 0 | 0 | 5:1 | 3 |
| 3. | FK Gerlachov | 1 | 1 | 0 | 0 | 5:2 | 3 |
| 4. | FK Slovan Kendice | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 | 3 |
| 5. | Partizán Bardejov BŠK | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 | 3 |
| 6. | FK Kechnec | 1 | 0 | 1 | 0 | 2:2 | 1 |
| 7. | MŠK Spartak Medzilaborce | 1 | 0 | 1 | 0 | 2:2 | 1 |
| 8. | OŠK Rudňany | 1 | 0 | 1 | 0 | 1:1 | 1 |
| 9. | FK Geča 73 | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:1 | 1 |
| 10. | FK Sobrance - Sobranecko | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:2 | 0 |
| 11. | MFK Veľký Šariš | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:5 | 0 |
| 12. | ŠK Záhradné | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:5 | 0 |
| 13. | MFK Rožňava | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:5 | 0 |
| 14. | OŠK Pavlovce n/Uhom | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:5 | 0 |
VII. liga ObFZ Rožňava
V prvom kole siedmej ligy sa odohralo všetkých 6 zápasov, v ktorých padlo 35 gólov. Domácim z nich patrí 23 gólov a hostia zaznamenali 12. Najviac gólov padlo na ihrisku v Krásnohorskej Dlhej Lúke - 15. Jeden z nich ide na vrub hostí z Bystrého. Najlepším strelcom kola sa stal Ladislav Rigo z Dlhej Lúky, ktorý v tomto kole zaznamenal 4 góly. Prvým vylúčeným po druhej žltej karte sme zaregistrovali hráča Hrhova Istvána Herczega, ktorý musel opustiť ihrisko v 86-ej minúte.
Výsledky 1. kola:
TJ Zlatý klas Dlhá Ves – MFK Rožňava B 2:2 (1:1). G: R. Ferdinand, M. Kliment – J. Horvát, F. J. Kovács. ŽK: A. Pomaj, R. Kardos – G. Labina. R: G. Rási – L. Lorincz, J. Gyenes. DS: Š. Bodnár. Div.: 82.
MFK Dobšiná – FK Lipovník 4:0 (1:0). G: L. Gábor, Š. Krága, J. Rochl (PK), M. Gábor. ŽK: Š. Brondoš – M. Horváth. R: L. Gyenes – M. Vávrová. Div: 80.
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka – TJ Baník Rožňavské Bystré 14:1 (9:0). G: L. Rigo 4, P. Pál Baláž, L. Varga a J. Benedik po 2, A. Rigó, M. Bakoš, O. Ujházi (vlastný RB) – P. Bajus. ŽK: A. Rigo. R: L. Lorincz – P. Katona, DS: J. Kerekes. Div.: 82.
FK Hrhov – OFK Vyšná Slaná 1:2 (1:1). G: A. Kocsík – J. Gallo, M. Tokarčík. ŽK: L. Kardoš, I. Herczeg 2x – M. Tokarčík, J. Gallo. R: M. Šimčák – T. Dulovec, DS: Š. Bodnár. Div: 85.
TJ Baník Rakovnica – TJ Tatran Betliar 2:3 (0:2). G: P. Hajdu, L. Fabian – R. Fabián 2, J. Pástor. ŽK: 0 – S. Cirbus. R: P. Galík – R. Bubenčík. DS: G. Gašpar. Div: 49.
TJ Papiereň Slavošovce – FK Baník Drnava 0:4 (0:3). G: J. Kováč 2, J. Bernáth, K. Šoltés. ŽK: J. Radič, M. Jančík, F. Tomi, E. Karalo – Z. Bulik, J. Maliňák. R: J. Gyenes – G. Rási, DS: L. Šalamon. Div: 120.
TABUĽKA:
| 1. | TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka | 1 | 1 | 0 | 0 | 14:1 | 3 |
| 2. | FK Baník Drnava | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 3. | MFK Dobšiná | 1 | 1 | 0 | 0 | 4:0 | 3 |
| 4. | TJ Tatran Betliar | 1 | 1 | 0 | 0 | 3:2 | 3 |
| 5. | OFK Vyšná Slaná | 1 | 1 | 0 | 0 | 2:1 | 3 |
| 6. | MFK Rožňava B | 1 | 0 | 1 | 0 | 2:2 | 1 |
| 7. | TJ Zlatý klas Dlhá Ves | 1 | 0 | 1 | 0 | 2:2 | 1 |
| 8. | TJ Baník Rakovnica | 1 | 0 | 0 | 1 | 2:3: | 0 |
| 9. | FK Hrhov | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:2 | 0 |
| 10. | FK Lipovník | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 11. | TJ Papiereň Slavošovce | 1 | 0 | 0 | 1 | 0:4 | 0 |
| 12. | TJ Baník Rožňavské Bystré | 1 | 0 | 0 | 1 | 1:14 | 0 |
| FK Krásnohorské Podhradie |
D O R A S T
III.liga-SD-U19 Východ B 1.kolo:
FK Geča - MFK Rožňava - výsledok nepoznáme
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Kechnec - MŠK Moldava n/Bodvou 1:0, Slávia TU Košice - Janočko Academy 1:2. Smižany - Kendice , BENECOL Košice - Košická Nová Ves .
III.liga MD - U17 - Východ -B 1. kolo:
FK Geča - MFK Rožňava - výsledok nepoznáme
OSTATNÉ VÝSLEDKY: FK Kechnec - MŠK Moldava n/Bodvou 1:7, Slávia TU Košice - Janočko Academy 1:2. Smižany - Kendice , BENECOL Košice - Košická Nová Ves .
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.