1998 – jeseň: Čižmár / Kristof – Gunár / R. Greško, Hatvaník, Smrek, Világi – Valkučák, Fabian, Varga – Chomiak, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jar: Z. Šalamon – Znak, Hagovský, Smrek, Világi – Brnčík, Fabian, Varga – Hudák, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jeseň: Čižmár / Kristof / Chanas – Gašperec, Smrek, J. Gunár / Brnčík, Világi – V. Lišuch, Kocúrek, Mari. Varga / Brnčík / R. Ferenc – Z. Greško, Chomiak, Zahoranský
2000 – jar: Čižmár – Znak, Smrek, Kovács, Világi – J. Lišuch, Brnčík, Demko, Marek Varga – Roxer, Chomiak
2000 – jeseň: Chanas – Roxer, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Brnčík, Chomiak (pred inzultáciou) / J. Lišuch – Demko, Valluš, Varga
2001 – jar: Kristof – Leštach, Kovács, J. Gunár, Világi – V. Lišuch, Demko, Hatvaník, J. Lišuch – Roxer, R. Ferenc / M. Ferenc / Šimún
2001 / 2002: Chanas – Leštach, Kovács, Hatvaník / Roxer / Galajda, Világi – V. Lišuch, Brnčík / Hatvaník, Ján Gonos, J. Lišuch – Chomiak, R. Ferenc / Šimún / M. Ferenc
2002 jeseň: Chanas – Leštach, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Mlynár, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jar: Chanas – Leštach / Ďuriček, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Kurian, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jeseň: Chanas – Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Hatvaník, Kurian, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2004 jar: Chanas / Gemerský – Galajda / Szoják, Gunár, Ďuriček, Világi – Die, Hatvaník, Forgáč, M. Ďuríček / Arvay – Chomiak / Urban / M. Ďuríček, Z. Greško
2004 jeseň: Chanas / Gemerský – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – Die, S. Ďuriček, Forgáč, M. Ďuríček – Urban, Z. Greško
2005 jar: Ferenčík – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – J. Lišuch, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Die / Urban, Z. Greško
2005 / 2006: Kristof / V. Ďuriček – P. Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Šimkovič – Die, R. Greško, Hatvaník, Forgáč – Z. Greško, Urban / M. Ďuríček
2006 / 2007: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták / Die
2007 – jeseň: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták
2008 – jar: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Kakalejčík – Forgáč, Rogos, Z. Greško, M. Ďuríček – M. Mihalík, R. Lipták
Zostava na jeseň 2008: Mišina – Kollár, Hatvaník, Gunár, Rogos – J. Lišuch, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Die, M. Mihalík
Zostava na jar 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Rogos – Breznen, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Čarnoký, M. Mihalík
Zostava na jeseň 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár / Rogos – P. Lipták / Rogos, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Lörinc, Z. Greško
Zostava na jar 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Forgáč, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško
Zostava na jeseň 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, R. Greško / Valko, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Die
Zostava na jar 2011: Mišina – Kalina / Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Die / V. Mihalík, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Urban / Die
Baník Nižná Slaná
1996 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, G. Keršák, Adam – Š. Müller, Drábik
1997 – jar: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, G. Keršák, Adam – Bolaček / Sura / Š. Dovec, Š. Müller, Drábik
1997 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, Adam – G. Keršák, Macko, Drábik
1998 – jar: Sklenár – Sura / Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Dovec – Valentko, Kováč / Krak, Adam – G. Keršák, Macko, Šlosárik / Š. Dovec
1998 – jeseň: Sklenár – M. Dovec, Černaj, J. Keršák, Šimon – Valentko, Adam, Krak – Müller, Macko, Tokár / Selecký
1999 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Černaj, Vieloha, Baran – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Macko
1999 – jeseň: J. Plačko – Karas, Černaj, Hlaváč, Vieloha – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Drábik
2000 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, M. Plačko, L. Zerola – Valentko, J. Keršák, Bobrík / Sura / Vandrášik, Krak, – G. Keršák, Drábik
2000 – jeseň: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, Kováč, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jar: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Hlaváč, M. Dovec – Valentko, Bobrík, Kováč / Vandrášik / Š. Dovec, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jeseň: Lindák – Bober / M. Dovec / Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi / Vandrášik, Ruszó
2002 – jar: Lindák / Plačko – Karas, Gunár / Adam, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam / Grančák – Turcsányi / Vandrášik / Bober, Ruszó
2002 / 2003: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó / Drábik, Turcsányi / Vandrášik
2003 jeseň: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, G. Keršák, Šimon, Kravec / Grančák – Vandrášik / Drábik, R. Lipták / Turcsányi
2004 jar: Nemec – Karas, Kasper, Arvay, R. Zerola / M. Plačko – Kravec / Šimon, G. Keršák, Kováč / Šimon, Grančák – Vandrášik / Drábik, Turcsányi
2005 / 2006: Plačko / Nemec – L. Dovec, Gunár, Karas, Zerola – Grančák, Turcsányi, Šimon, Kravec / Gáll / Leštach – Drábik, Michalanský
2006 / 2007: Nemec – Mil. Schvarz, Bober, Karas, Zerola – Leštach, Gunár, Turcsányi, Grančák – Drábik, Michalanský
2007 / 2008: Nemec / Petergáč – Mil. Schvarz, Hlaváč / Pitoňák, Poťmák, Zerola / Karas – Leštach, Gunár / Karas / D. Hajči, Turcsányi, Grančák – Drábik, R. Hajči
2008 jeseň: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Gunár / Cangár, Grančák, Turcsányi – Drábik, R. Hajči
2009 jar: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Dušinský, Grančák, Gunár / D. Hajči / Ambróz – R. Hajči, Turcsányi / Cangár
2009 jeseň: Krnáč – Leško, Hlaváč, Poťmák, Mil. Schvarz – Leštach, Gunár, Prónai / Cangár / Mir. Schvarz, D. Hajči – R. Hajči, Karas
2010 jar: Tomášik – Leško, Hlaváč, Poťmák / D. Hajči, Mil. Schvarz – Leštach, Dušinský, Slovák, Cangár / Ambróz / Mir. Schvarz / Gunár – R. Hajči, Karas
2010 jeseň: Tomášik / Krnáč – O. Junger, Gunár, D. Hajči, Hlaváč – Leštach / Ambróz, Cangár, Slovák, R. Hajči – P. Milko, Juraj Junger
2011 – jar: Krnáč / Tomášik – O. Junger, D. Hajči, Gunár / J. Pitoňák, Karas – Leštach, Slovák, Cangár, Valko / M. Pitoňák – Milko, Ján Junger / Jur. Junger
Fotogaléria

Zdroj: Peter Urban

Zdroj: obec Nižná Slaná
Zdroj: archív Majgemer
Pripravil Ing. Štefan Tomášik































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-