1998 – jeseň: Čižmár / Kristof – Gunár / R. Greško, Hatvaník, Smrek, Világi – Valkučák, Fabian, Varga – Chomiak, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jar: Z. Šalamon – Znak, Hagovský, Smrek, Világi – Brnčík, Fabian, Varga – Hudák, Z. Greško, R. Ferenc
1999 – jeseň: Čižmár / Kristof / Chanas – Gašperec, Smrek, J. Gunár / Brnčík, Világi – V. Lišuch, Kocúrek, Mari. Varga / Brnčík / R. Ferenc – Z. Greško, Chomiak, Zahoranský
2000 – jar: Čižmár – Znak, Smrek, Kovács, Világi – J. Lišuch, Brnčík, Demko, Marek Varga – Roxer, Chomiak
2000 – jeseň: Chanas – Roxer, Kovács, Gunár, Világi – V. Lišuch, Brnčík, Chomiak (pred inzultáciou) / J. Lišuch – Demko, Valluš, Varga
2001 – jar: Kristof – Leštach, Kovács, J. Gunár, Világi – V. Lišuch, Demko, Hatvaník, J. Lišuch – Roxer, R. Ferenc / M. Ferenc / Šimún
2001 / 2002: Chanas – Leštach, Kovács, Hatvaník / Roxer / Galajda, Világi – V. Lišuch, Brnčík / Hatvaník, Ján Gonos, J. Lišuch – Chomiak, R. Ferenc / Šimún / M. Ferenc
2002 jeseň: Chanas – Leštach, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Mlynár, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jar: Chanas – Leštach / Ďuriček, Kovács / Hatvaník, Gunár, Világi – V. Lišuch, Hatvaník / Kurian, Ďuriček, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2003 jeseň: Chanas – Galajda, Gunár, Ďuriček, Világi – V. Lišuch, Hatvaník, Kurian, J. Lišuch – Chomiak, Z. Greško
2004 jar: Chanas / Gemerský – Galajda / Szoják, Gunár, Ďuriček, Világi – Die, Hatvaník, Forgáč, M. Ďuríček / Arvay – Chomiak / Urban / M. Ďuríček, Z. Greško
2004 jeseň: Chanas / Gemerský – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – Die, S. Ďuriček, Forgáč, M. Ďuríček – Urban, Z. Greško
2005 jar: Ferenčík – Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Chochol – J. Lišuch, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Die / Urban, Z. Greško
2005 / 2006: Kristof / V. Ďuriček – P. Lipták, Gunár, Ľ. Ďuriček, Šimkovič – Die, R. Greško, Hatvaník, Forgáč – Z. Greško, Urban / M. Ďuríček
2006 / 2007: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták / Die
2007 – jeseň: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Rogos – Forgáč, R. Greško, Varga, M. Ďuríček – Z. Greško, R. Lipták
2008 – jar: Krnáč – P. Lipták, Hatvaník, Gunár, Kakalejčík – Forgáč, Rogos, Z. Greško, M. Ďuríček – M. Mihalík, R. Lipták
Zostava na jeseň 2008: Mišina – Kollár, Hatvaník, Gunár, Rogos – J. Lišuch, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Die, M. Mihalík
Zostava na jar 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Rogos – Breznen, P. Lipták, Forgáč, M. Ďuríček – Čarnoký, M. Mihalík
Zostava na jeseň 2009: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár / Rogos – P. Lipták / Rogos, R. Greško, Forgáč, M. Ďuríček – Lörinc, Z. Greško
Zostava na jar 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Forgáč, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško
Zostava na jeseň 2010: Mišina – Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Lipták, R. Greško / Valko, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Die
Zostava na jar 2011: Mišina – Kalina / Kováč, Hatvaník, Gunár, Kollár – Die / V. Mihalík, R. Greško, Rogos, M. Ďuríček – Chochol, Z. Greško / Urban / Die
Baník Nižná Slaná
1996 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, G. Keršák, Adam – Š. Müller, Drábik
1997 – jar: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, G. Keršák, Adam – Bolaček / Sura / Š. Dovec, Š. Müller, Drábik
1997 – jeseň: Sklenár – Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Plačko / M. Dovec – Valentko, Kováč, Adam – G. Keršák, Macko, Drábik
1998 – jar: Sklenár – Sura / Ondrej, Černaj, J. Keršák, M. Dovec – Valentko, Kováč / Krak, Adam – G. Keršák, Macko, Šlosárik / Š. Dovec
1998 – jeseň: Sklenár – M. Dovec, Černaj, J. Keršák, Šimon – Valentko, Adam, Krak – Müller, Macko, Tokár / Selecký
1999 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Černaj, Vieloha, Baran – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Macko
1999 – jeseň: J. Plačko – Karas, Černaj, Hlaváč, Vieloha – Valentko, J. Keršák, Kováč, Krak – G. Keršák, Drábik
2000 – jar: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, M. Plačko, L. Zerola – Valentko, J. Keršák, Bobrík / Sura / Vandrášik, Krak, – G. Keršák, Drábik
2000 – jeseň: J. Plačko – M. Dovec, Vieloha, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, Kováč, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jar: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Hlaváč, M. Dovec – Valentko, Bobrík, Kováč / Vandrášik / Š. Dovec, Krak – G. Keršák, Ruszó
2001 – jeseň: Lindák – Bober / M. Dovec / Karas, Gunár, J. Keršák, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Turcsányi / Vandrášik, Ruszó
2002 – jar: Lindák / Plačko – Karas, Gunár / Adam, Cangár, Hlaváč – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Adam / Grančák – Turcsányi / Vandrášik / Bober, Ruszó
2002 / 2003: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, Bobrík, G. Keršák, Krak – Ruszó / Drábik, Turcsányi / Vandrášik
2003 jeseň: J. Plačko – Karas, J. Keršák, Cangár, M. Plačko / R. Zerola – Valentko, G. Keršák, Šimon, Kravec / Grančák – Vandrášik / Drábik, R. Lipták / Turcsányi
2004 jar: Nemec – Karas, Kasper, Arvay, R. Zerola / M. Plačko – Kravec / Šimon, G. Keršák, Kováč / Šimon, Grančák – Vandrášik / Drábik, Turcsányi
2005 / 2006: Plačko / Nemec – L. Dovec, Gunár, Karas, Zerola – Grančák, Turcsányi, Šimon, Kravec / Gáll / Leštach – Drábik, Michalanský
2006 / 2007: Nemec – Mil. Schvarz, Bober, Karas, Zerola – Leštach, Gunár, Turcsányi, Grančák – Drábik, Michalanský
2007 / 2008: Nemec / Petergáč – Mil. Schvarz, Hlaváč / Pitoňák, Poťmák, Zerola / Karas – Leštach, Gunár / Karas / D. Hajči, Turcsányi, Grančák – Drábik, R. Hajči
2008 jeseň: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Gunár / Cangár, Grančák, Turcsányi – Drábik, R. Hajči
2009 jar: Krnáč – Mil. Schvarz, Hlaváč, Poťmák, Leško – Leštach, Dušinský, Grančák, Gunár / D. Hajči / Ambróz – R. Hajči, Turcsányi / Cangár
2009 jeseň: Krnáč – Leško, Hlaváč, Poťmák, Mil. Schvarz – Leštach, Gunár, Prónai / Cangár / Mir. Schvarz, D. Hajči – R. Hajči, Karas
2010 jar: Tomášik – Leško, Hlaváč, Poťmák / D. Hajči, Mil. Schvarz – Leštach, Dušinský, Slovák, Cangár / Ambróz / Mir. Schvarz / Gunár – R. Hajči, Karas
2010 jeseň: Tomášik / Krnáč – O. Junger, Gunár, D. Hajči, Hlaváč – Leštach / Ambróz, Cangár, Slovák, R. Hajči – P. Milko, Juraj Junger
2011 – jar: Krnáč / Tomášik – O. Junger, D. Hajči, Gunár / J. Pitoňák, Karas – Leštach, Slovák, Cangár, Valko / M. Pitoňák – Milko, Ján Junger / Jur. Junger
Fotogaléria
Zdroj: Peter Urban
Zdroj: obec Nižná Slaná
Zdroj: archív Majgemer
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.