IV. liga MR Východ 2. kolo:
MFK Rožňava – PWG Sokol Ľubotice 2:1 (0:1). G: N.O. Joao, P. Gere – T. Štefaník. ŽK: P. Škvareniak, P. Gere – M. Palaj, T. Štefaník, M. Sabol. R: M. Petraššovitš – P. Ličko, M. Kapa, DS: M. Bochnovič. Div.: 200.
Prvý zápas nového ročníka IV. ligy Východ dospelých futbalisti MFFK Rožňava nezačali na domácom ihrisku dobre. S mankom 0:1 hrali od 20. až do 74. minúty. Práve vtedy obrana Ľubotíc zaváhala, malá domov preskočila ich brankára a potom už strelec Rožňavy Joao nemal problém do prázdnej brány hostí vyrovnať stav zápasu na 1:1. Koniec však patril domácim, ktorí gólom kapitána P. Gera vsietili víťazný gól. Zdroj video MFK Rožňava.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Záhradné – Čaňa 2:1, Kechnec – Gerlachov 0:1, Veľký Šariš – Pavlovce n/U 4:1, Sobrance – Geča 1:0, Rudňany – Medzilaborce 5:0, Kendice – Bardejov 3:2.
TABUĽKA PO 2. KOLE:

VII. liga ObFZ Rožňava – 2. kolo:
V druhom kole 7. ligy okresu Rožňava sa predstavil aj nováčik ročníka 2025-2026 tejto súťaže – futbalisti FK Krásnohorské Podhradie. Treba tiež doplniť, že úspešne, keď na domácom ihrisku si poradili s Hrhovčanmi 5:1. Z prehľadu výsledkov vyplýva, že domáci vyhrali 4 zápasy, hostia 1 a v jednom si súperi podelili body. V tomto kole strelci poslali loptu do sietí brankárov 43-krát, čo je oprotu prvému kolu ďalšie posunutie rekordu. Pričinili sa o to najmä futbalisti Dobšinej, ktorí v Bystrom prekonali brankára domácich 14-krát a neinkasovali ani jeden. Ich skóre po 2. kole je 18:0 a so 6 bodmi sú na čele tabuľky. Po mnohých rokoch stagnácie je to ich najlepšie postavenie. Strelcom kola sa stal Štefan Domik z Vyšnej Slanej, ktorý prekonal brankára Slavošoviec až 5-krát a vedie tak aj tabuľku najlepších strelcov po 2 kolách. V tomto kole rozhodca potrestal dvoch hráčov, ktorí po 2 žltých kartách museli opustiť hraciu plochu. Bez kariet sa hralo iba v Lipovníku. Pozitívny hrací trend sa prejavil aj návštevnosťou fanúšikov a najviac ich zaregistrovali na ihrisku pod krásnohorským hradom – 182.
OFK Vyšná Slaná – TJ Papiereň Slavošovce 8:1 (4:0). G: Š. Domik 5, M. Seman 3, M. Tokarčík – E. Sendrey. ŽK: 0 - 2x M. Jančík. R: M. Šimčák – R. Farkaš, M. Vávrová, DS: O. Vysoký. Div.: 50.
FK Baník Drnava – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 2:2 (1:1). G: Z. Bulik, J. Maliňák, (K. Šoltés nepremenil PK) – L. Varga, P. Pál Baláž. ČK: 0 – P. Pál Baláž, ŽK: T. Kerekes, A, Parada, J. Kovács, K. Šoltés – M. Bakoš, J. Benedik, A. Rigó. R: J. Gyenes – L. Gemerský, J. Molnár, S: J. Kerekes. Div.: 170.
Video https://fb.watch/BWUGpKBp3p/
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 2:0 (1:0). G: A. Gorgei, N. Vozár. ŽK: Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – E. Kovács, R. Bubenčík. DS: L. Šalamon. Div.: 150.
MFK Rožňava B – TJ Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: J. Horvát 3, O. Vysoký, Š. Domik, F. Kovács _ L. Fabian, P. Hajdu, V. Gallo. ŽK: O. Vysoký – I. Čižmár. R: L. Lorincz – P. Katona, M. Šimčák. DS: G. Gašpar. Div.: 68.
TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Dobšiná 0:14 (0:7). G: M. Gábor, M. Poliak, J. Rochl po 3, L. Gábor, S. Čonka po 2, D. Toplanský. ŽK: 2x G. Polyák - 0, R: J. Molnár – J. Gyenes, R. Bubenčík, DS: Š. Bodnár. Div.: 60.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Hrhov 5:1 (2:1). G: M. Dorčák 2, D. Bošela, M. Ďuríček, Ľ. Korintuš – R. Grosmann. ŽK: D. Bošela – 0. R: G. Rási – L. Lorincz, M. Vávrová, DS: G. Gašpar. Div.: 182.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
D O R A S T E N C I
III. liga SD- Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 9:2 (4:1). G: M. Ligart 6, M. Šedo 2, Š. Šimon – T. Novozhen, I. Chyzh. ŽK: 0 – J. Trembuliak, D. Guman, I. Chyzh. R: R. Drenko – M. Ďuríček. Div.: 33.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 2. KOLA: Budimír – Smižany 5:2, Košická Nová Ves – Kechnec 5:1, Moldava n/Bodvou – Geča 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:

III. liga MD – Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 0:6 (0:5). G: K. Benke 2, O. Kakalejčík, J. Katrák, A. Ondika, V. Sakmár. (A. Ondrejčík MFK nepremenil PK). Hralo sa bez kariet. R: M. Ďuríček – R. Drenko. Div.: 50.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Moldava n/B – Geča 12:0, Košická Nová Ves – Kechnec 3:0, Budimír – Smižany 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-