IV. liga MR Východ 2. kolo:
MFK Rožňava – PWG Sokol Ľubotice 2:1 (0:1). G: N.O. Joao, P. Gere – T. Štefaník. ŽK: P. Škvareniak, P. Gere – M. Palaj, T. Štefaník, M. Sabol. R: M. Petraššovitš – P. Ličko, M. Kapa, DS: M. Bochnovič. Div.: 200.
Prvý zápas nového ročníka IV. ligy Východ dospelých futbalisti MFFK Rožňava nezačali na domácom ihrisku dobre. S mankom 0:1 hrali od 20. až do 74. minúty. Práve vtedy obrana Ľubotíc zaváhala, malá domov preskočila ich brankára a potom už strelec Rožňavy Joao nemal problém do prázdnej brány hostí vyrovnať stav zápasu na 1:1. Koniec však patril domácim, ktorí gólom kapitána P. Gera vsietili víťazný gól. Zdroj video MFK Rožňava.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Záhradné – Čaňa 2:1, Kechnec – Gerlachov 0:1, Veľký Šariš – Pavlovce n/U 4:1, Sobrance – Geča 1:0, Rudňany – Medzilaborce 5:0, Kendice – Bardejov 3:2.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
VII. liga ObFZ Rožňava – 2. kolo:
V druhom kole 7. ligy okresu Rožňava sa predstavil aj nováčik ročníka 2025-2026 tejto súťaže – futbalisti FK Krásnohorské Podhradie. Treba tiež doplniť, že úspešne, keď na domácom ihrisku si poradili s Hrhovčanmi 5:1. Z prehľadu výsledkov vyplýva, že domáci vyhrali 4 zápasy, hostia 1 a v jednom si súperi podelili body. V tomto kole strelci poslali loptu do sietí brankárov 43-krát, čo je oprotu prvému kolu ďalšie posunutie rekordu. Pričinili sa o to najmä futbalisti Dobšinej, ktorí v Bystrom prekonali brankára domácich 14-krát a neinkasovali ani jeden. Ich skóre po 2. kole je 18:0 a so 6 bodmi sú na čele tabuľky. Po mnohých rokoch stagnácie je to ich najlepšie postavenie. Strelcom kola sa stal Štefan Domik z Vyšnej Slanej, ktorý prekonal brankára Slavošoviec až 5-krát a vedie tak aj tabuľku najlepších strelcov po 2 kolách. V tomto kole rozhodca potrestal dvoch hráčov, ktorí po 2 žltých kartách museli opustiť hraciu plochu. Bez kariet sa hralo iba v Lipovníku. Pozitívny hrací trend sa prejavil aj návštevnosťou fanúšikov a najviac ich zaregistrovali na ihrisku pod krásnohorským hradom – 182.
OFK Vyšná Slaná – TJ Papiereň Slavošovce 8:1 (4:0). G: Š. Domik 5, M. Seman 3, M. Tokarčík – E. Sendrey. ŽK: 0 - 2x M. Jančík. R: M. Šimčák – R. Farkaš, M. Vávrová, DS: O. Vysoký. Div.: 50.
FK Baník Drnava – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 2:2 (1:1). G: Z. Bulik, J. Maliňák, (K. Šoltés nepremenil PK) – L. Varga, P. Pál Baláž. ČK: 0 – P. Pál Baláž, ŽK: T. Kerekes, A, Parada, J. Kovács, K. Šoltés – M. Bakoš, J. Benedik, A. Rigó. R: J. Gyenes – L. Gemerský, J. Molnár, S: J. Kerekes. Div.: 170.
Video https://fb.watch/BWUGpKBp3p/
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 2:0 (1:0). G: A. Gorgei, N. Vozár. ŽK: Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – E. Kovács, R. Bubenčík. DS: L. Šalamon. Div.: 150.
MFK Rožňava B – TJ Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: J. Horvát 3, O. Vysoký, Š. Domik, F. Kovács _ L. Fabian, P. Hajdu, V. Gallo. ŽK: O. Vysoký – I. Čižmár. R: L. Lorincz – P. Katona, M. Šimčák. DS: G. Gašpar. Div.: 68.
TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Dobšiná 0:14 (0:7). G: M. Gábor, M. Poliak, J. Rochl po 3, L. Gábor, S. Čonka po 2, D. Toplanský. ŽK: 2x G. Polyák - 0, R: J. Molnár – J. Gyenes, R. Bubenčík, DS: Š. Bodnár. Div.: 60.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Hrhov 5:1 (2:1). G: M. Dorčák 2, D. Bošela, M. Ďuríček, Ľ. Korintuš – R. Grosmann. ŽK: D. Bošela – 0. R: G. Rási – L. Lorincz, M. Vávrová, DS: G. Gašpar. Div.: 182.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
D O R A S T E N C I
III. liga SD- Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 9:2 (4:1). G: M. Ligart 6, M. Šedo 2, Š. Šimon – T. Novozhen, I. Chyzh. ŽK: 0 – J. Trembuliak, D. Guman, I. Chyzh. R: R. Drenko – M. Ďuríček. Div.: 33.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 2. KOLA: Budimír – Smižany 5:2, Košická Nová Ves – Kechnec 5:1, Moldava n/Bodvou – Geča 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
III. liga MD – Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 0:6 (0:5). G: K. Benke 2, O. Kakalejčík, J. Katrák, A. Ondika, V. Sakmár. (A. Ondrejčík MFK nepremenil PK). Hralo sa bez kariet. R: M. Ďuríček – R. Drenko. Div.: 50.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Moldava n/B – Geča 12:0, Košická Nová Ves – Kechnec 3:0, Budimír – Smižany 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.