IV. liga MR Východ 2. kolo:
MFK Rožňava – PWG Sokol Ľubotice 2:1 (0:1). G: N.O. Joao, P. Gere – T. Štefaník. ŽK: P. Škvareniak, P. Gere – M. Palaj, T. Štefaník, M. Sabol. R: M. Petraššovitš – P. Ličko, M. Kapa, DS: M. Bochnovič. Div.: 200.
Prvý zápas nového ročníka IV. ligy Východ dospelých futbalisti MFFK Rožňava nezačali na domácom ihrisku dobre. S mankom 0:1 hrali od 20. až do 74. minúty. Práve vtedy obrana Ľubotíc zaváhala, malá domov preskočila ich brankára a potom už strelec Rožňavy Joao nemal problém do prázdnej brány hostí vyrovnať stav zápasu na 1:1. Koniec však patril domácim, ktorí gólom kapitána P. Gera vsietili víťazný gól. Zdroj video MFK Rožňava.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Záhradné – Čaňa 2:1, Kechnec – Gerlachov 0:1, Veľký Šariš – Pavlovce n/U 4:1, Sobrance – Geča 1:0, Rudňany – Medzilaborce 5:0, Kendice – Bardejov 3:2.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
VII. liga ObFZ Rožňava – 2. kolo:
V druhom kole 7. ligy okresu Rožňava sa predstavil aj nováčik ročníka 2025-2026 tejto súťaže – futbalisti FK Krásnohorské Podhradie. Treba tiež doplniť, že úspešne, keď na domácom ihrisku si poradili s Hrhovčanmi 5:1. Z prehľadu výsledkov vyplýva, že domáci vyhrali 4 zápasy, hostia 1 a v jednom si súperi podelili body. V tomto kole strelci poslali loptu do sietí brankárov 43-krát, čo je oprotu prvému kolu ďalšie posunutie rekordu. Pričinili sa o to najmä futbalisti Dobšinej, ktorí v Bystrom prekonali brankára domácich 14-krát a neinkasovali ani jeden. Ich skóre po 2. kole je 18:0 a so 6 bodmi sú na čele tabuľky. Po mnohých rokoch stagnácie je to ich najlepšie postavenie. Strelcom kola sa stal Štefan Domik z Vyšnej Slanej, ktorý prekonal brankára Slavošoviec až 5-krát a vedie tak aj tabuľku najlepších strelcov po 2 kolách. V tomto kole rozhodca potrestal dvoch hráčov, ktorí po 2 žltých kartách museli opustiť hraciu plochu. Bez kariet sa hralo iba v Lipovníku. Pozitívny hrací trend sa prejavil aj návštevnosťou fanúšikov a najviac ich zaregistrovali na ihrisku pod krásnohorským hradom – 182.
OFK Vyšná Slaná – TJ Papiereň Slavošovce 8:1 (4:0). G: Š. Domik 5, M. Seman 3, M. Tokarčík – E. Sendrey. ŽK: 0 - 2x M. Jančík. R: M. Šimčák – R. Farkaš, M. Vávrová, DS: O. Vysoký. Div.: 50.
FK Baník Drnava – TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka 2:2 (1:1). G: Z. Bulik, J. Maliňák, (K. Šoltés nepremenil PK) – L. Varga, P. Pál Baláž. ČK: 0 – P. Pál Baláž, ŽK: T. Kerekes, A, Parada, J. Kovács, K. Šoltés – M. Bakoš, J. Benedik, A. Rigó. R: J. Gyenes – L. Gemerský, J. Molnár, S: J. Kerekes. Div.: 170.
Video https://fb.watch/BWUGpKBp3p/
FK Lipovník – TJ Zlatý klas Dlhá Ves 2:0 (1:0). G: A. Gorgei, N. Vozár. ŽK: Hralo sa bez kariet. R: M. Uharček – E. Kovács, R. Bubenčík. DS: L. Šalamon. Div.: 150.
MFK Rožňava B – TJ Baník Rakovnica 6:3 (2:2). G: J. Horvát 3, O. Vysoký, Š. Domik, F. Kovács _ L. Fabian, P. Hajdu, V. Gallo. ŽK: O. Vysoký – I. Čižmár. R: L. Lorincz – P. Katona, M. Šimčák. DS: G. Gašpar. Div.: 68.
TJ Baník Rožňavské Bystré – MFK Dobšiná 0:14 (0:7). G: M. Gábor, M. Poliak, J. Rochl po 3, L. Gábor, S. Čonka po 2, D. Toplanský. ŽK: 2x G. Polyák - 0, R: J. Molnár – J. Gyenes, R. Bubenčík, DS: Š. Bodnár. Div.: 60.
FK Krásnohorské Podhradie – FK Hrhov 5:1 (2:1). G: M. Dorčák 2, D. Bošela, M. Ďuríček, Ľ. Korintuš – R. Grosmann. ŽK: D. Bošela – 0. R: G. Rási – L. Lorincz, M. Vávrová, DS: G. Gašpar. Div.: 182.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
D O R A S T E N C I
III. liga SD- Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 9:2 (4:1). G: M. Ligart 6, M. Šedo 2, Š. Šimon – T. Novozhen, I. Chyzh. ŽK: 0 – J. Trembuliak, D. Guman, I. Chyzh. R: R. Drenko – M. Ďuríček. Div.: 33.
OSTATNÉ VÝSLEDKY 2. KOLA: Budimír – Smižany 5:2, Košická Nová Ves – Kechnec 5:1, Moldava n/Bodvou – Geča 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
III. liga MD – Východ – 2. kolo:
MFK Rožňava – Slávia TU Košice 0:6 (0:5). G: K. Benke 2, O. Kakalejčík, J. Katrák, A. Ondika, V. Sakmár. (A. Ondrejčík MFK nepremenil PK). Hralo sa bez kariet. R: M. Ďuríček – R. Drenko. Div.: 50.
OSTATNÉ VÝSLEDKY KOLA: Moldava n/B – Geča 12:0, Košická Nová Ves – Kechnec 3:0, Budimír – Smižany 7:0.
TABUĽKA PO 2. KOLE:
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.