Najväčším gólovým rozdielom sa skončil duel medzi Rakovnicou a Krásnohorskou Dlhou Lúkou – až 7 v prospech hostí. Už spomínané prekvapenie ide v tomto kole na vrub futbalistov Drnavy, ktorí v súboji so slabším z tabuľky po jeseni prehrali na pokutové kopy. Dobre sa držal i druhý dorastenecký kolektív Gemerská Poloma U19, ktorý so staršími futbalistami Dobšinej prehral iba o gól. Najlepším strelcom 1. kola sa stal M. Chochol z Betliara, ktorý súperovi z Lipovníka vsietil 3 zo šiestich gólov. S dvomi gólmi za ním sa umiestnilo ďalších sedem strelcov. Potrebné je informovať aj o potrestaných hráčoch, ktorých rozhodcovia žltými kartami označili až deviatich vinníkov z 5 družstiev.
Druhé kole pokračuje počas najbližšieho víkendu v dňoch 21. januára a 1. februára. Do druhého kola sú zaradené i mužstvá, ktoré v 1. kole prehrali zápasy. Niektoré súboje budú môcť diváci sledovať aj pri umelom osvetlení, čo je na naše pomery neobyčajný zážitok. Naposledy takýto zápas videli diváci v Rožňavskom Bystrom v roku 1959, kedy sa za jedného teplého letného večera v priateľskom súboji stretli domáci futbalisti a hostia z Kružnej. Nahradili tak na poslednú chvíľu odvolaný priateľský zápas medzi Baníkom Lubeník. Polčas v bráne domácich mal možnosť hrať aj autor tohto príspevku. Ešte aj teraz si živo spomínam, že to bol úžasný zážitok nielen pre hráčov oboch mužstiev, ale najmä pre divákov, z ktorých niektorí sa podieľali i pri stavbe osvetlenia okolo hracej plochy a elektrickej prípoky.
Výsledky 1. kola:
Slavošovce – Krásnohorské Podhradie 1:9 (0:2). G: M. Gábor – J. Hutman, D. Bošela, G. Zsiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: 0 - J. Hutman, N. Luko . R: Haviarik.
Betliar – Lipovník 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Švarc – N. Vozár. ŽK: 0 – P. Luspaj. R: Bubenčík.
Gemerská Poloma U19 – Dobšiná 2:3 (1:1). G: F. Konč, A. Gallo (vlastný DOB) – Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: 0 – Čonka. R: L. Gyenes.
Drnava – Hrhov 1:1 (1:0) na PK 1:3. G: K. Šoltés – A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés – T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
Rakovnica – Krásnohorská Dlhá Lúka 0:7 (0:3). G: M. Boroš 2 (1 z PK), J. Benedik a L. Rigo po 2, P. Boroš. ŽK: 0. R: Vávrová.
Dlhá Ves – Rožňava U19 3:8 (1:5). G: Ferdinand 2, llés – Diego, Ligart, Ferdinand po 2, Šeďo, Nikita (PK). ŽK: 0 – T. Dulovec. R: J. Gyenes.
Tabuľka najlepších strelcov po 1. kole:
| 1. | M. Chochol | 3 góly | Betliar |
| 2 - 8 | Diego | 2 | Rožňava U19 |
| Ligart | 2 | Rožňava U19 | |
| Ferdinand | 2 | Dlhá Ves | |
| Š. Krága | 2 | Dobšiná | |
| J. Benedik | 2 | Dlhá Lúka | |
| P. Boros | 2 | Dlhá Lúka | |
| L. Rigo | 2 | Dlhá Lúka |
Druhé kolo:
| 31.1.2026 | 15.00 | Vyšná Slaná – Rožňava U19 |
| 17.00 | Krásnohorské Podhradie – Dobšiná | |
| 19.00 | Betliar – Hrhov | |
| 1.2.2026 | 12.00 | Krásnohorská Dlhá Lúka – Rožňava B |
| 14.00 | Slavošovce – Gemerská Poloma U19 | |
| 16.00 | Lipovník – Drnava |
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.