Pričinili sa o ne najmä strelci Gemerskej Polomy a Vyšnej Slanej, ktorí zaťažili kontá súperov rovnako – 8. gólmi. Pre Polomčanov je výsledok o to vzácnejší, že sa takto ako dorastenci presadili proti kolektívu dospelých zo Slavošoviec. Najvyšším rozdielom sa však skončil zápas Vyšná Slaná – Rožňava U19, a to 7 gólmi (8:1). Najtesnejším výsledkom uzavreli zápas Rožňava B – Dlhá Lúka, ktorý sa skončil 3:2 pre rožňavskú rezervu. Za strelcu tohto kola rozhodcovia určili Kiliana Šoltésa z Drnavy, ktorý v B skupine súperovi z Lipovníka vsietil štyri góly z piatich. Tabuľku strelcov v A skupine však vedie Matej Chochol z Betliara. Brankári od neho vyťahovali loptu z brány až päťkrát. Nepríjemné je, že v druhom kole uvideli dvaja hráči červené karty, a to v zápase Krásnohorské Podhradie – Dobšiná, keď takýmto spôsobom rozhodca musel krotiť hráčov Cs. Kissa a J. Polaneckého. Kompletné vybavenie ihriska v Nadabule spoznali hráči v sobotu i nedeľu, keď ihrisko s umelou trávou reflektormi rozsvietili v 4 prípadoch.
Výsledky:
Skupina A:
Vyšná Slaná – MFK Rožňava U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin – T. Katona. R: Haviarik
Krásnohorské Podhradie – Dobšiná 4:0 (1:0). G: L. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško – P. Slavkovský, L. Drobňák. ČK: Cs. Kiss - J. Polanecký. R: J. Gyenes
Betliar – Hrhov 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2, R. Fabian, V. Szilardi - R. Grosman (PK). ŽK: M. Róth – 0. R: Bubenčík
Krh. Dlhá Lúka – Rožňava B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošeľa, L. Rigó (PK) – M. Ligart a F. Kovács po 2. ŽK: A. Rigó – Z. Molčan. R: L. Gyenes
Skupina B:
Slavošovce – G. Poloma U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažik - R. Konya 3, M. Dorčák a S. Rusnyák po 2, S. Vavrek. R: Vávrová
Lipovník – Drnava 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš - K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
Najlepší strelci skupiny A:
| 1. | M. Chochol | Betliar | 5 gólov |
| 2. - 4. | Š. Krága | Dobšiná | 3 |
| L. Rigo | Dlhá Lúka | 3 | |
| M. Tokarčík | Vyšná Slaná | 3 | |
| 5. - 11. | J. Benedik | Dlhá Lúka | 2 |
| M. Boroš | Dlhá Lúka | 2 | |
| D. Bošela | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Gallo | Vyšná Slaná | 2 | |
| Ľ. Korintuš | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Kovács | Rožňava B | 2 | |
| M. Ligart | Rožňava B | 2 |
Najlepší strelci skupiny B:
| 1. | K. Šoltés | Drnava | 4 góly |
| 2. | R. Konya | G. Poloma U19 | 3 |
| 3. - 5. | M. Dorčák | G. Poloma U19 | 2 |
| O. Kiss | Lipovník | 2 | |
| S. Rusnák | G. Poloma U19 | 2 |
Semifinálové zápasy:
Skupina A: 14.3. 2026 o 12.00: Vyšná Slaná – Krásnohorské Podhradie
o 14.00: Betliar – Rožňava B.
Skupina B: 15.3. 2026 o 12.00: Dlhá Ves – G. Poloma U19
o 14.00: Drnava – Rakovnica.
(Zdroj: futbalnet.sk)
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.