Pričinili sa o ne najmä strelci Gemerskej Polomy a Vyšnej Slanej, ktorí zaťažili kontá súperov rovnako – 8. gólmi. Pre Polomčanov je výsledok o to vzácnejší, že sa takto ako dorastenci presadili proti kolektívu dospelých zo Slavošoviec. Najvyšším rozdielom sa však skončil zápas Vyšná Slaná – Rožňava U19, a to 7 gólmi (8:1). Najtesnejším výsledkom uzavreli zápas Rožňava B – Dlhá Lúka, ktorý sa skončil 3:2 pre rožňavskú rezervu. Za strelcu tohto kola rozhodcovia určili Kiliana Šoltésa z Drnavy, ktorý v B skupine súperovi z Lipovníka vsietil štyri góly z piatich. Tabuľku strelcov v A skupine však vedie Matej Chochol z Betliara. Brankári od neho vyťahovali loptu z brány až päťkrát. Nepríjemné je, že v druhom kole uvideli dvaja hráči červené karty, a to v zápase Krásnohorské Podhradie – Dobšiná, keď takýmto spôsobom rozhodca musel krotiť hráčov Cs. Kissa a J. Polaneckého. Kompletné vybavenie ihriska v Nadabule spoznali hráči v sobotu i nedeľu, keď ihrisko s umelou trávou reflektormi rozsvietili v 4 prípadoch.

Výsledky:
Skupina A:
Vyšná Slaná – MFK Rožňava U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin – T. Katona. R: Haviarik
Krásnohorské Podhradie – Dobšiná 4:0 (1:0). G: L. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško – P. Slavkovský, L. Drobňák. ČK: Cs. Kiss - J. Polanecký. R: J. Gyenes
Betliar – Hrhov 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2, R. Fabian, V. Szilardi - R. Grosman (PK). ŽK: M. Róth – 0. R: Bubenčík
Krh. Dlhá Lúka – Rožňava B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošeľa, L. Rigó (PK) – M. Ligart a F. Kovács po 2. ŽK: A. Rigó – Z. Molčan. R: L. Gyenes
Skupina B:
Slavošovce – G. Poloma U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažik - R. Konya 3, M. Dorčák a S. Rusnyák po 2, S. Vavrek. R: Vávrová
Lipovník – Drnava 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš - K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
Najlepší strelci skupiny A:
| 1. | M. Chochol | Betliar | 5 gólov |
| 2. - 4. | Š. Krága | Dobšiná | 3 |
| L. Rigo | Dlhá Lúka | 3 | |
| M. Tokarčík | Vyšná Slaná | 3 | |
| 5. - 11. | J. Benedik | Dlhá Lúka | 2 |
| M. Boroš | Dlhá Lúka | 2 | |
| D. Bošela | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Gallo | Vyšná Slaná | 2 | |
| Ľ. Korintuš | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Kovács | Rožňava B | 2 | |
| M. Ligart | Rožňava B | 2 |
Najlepší strelci skupiny B:
| 1. | K. Šoltés | Drnava | 4 góly |
| 2. | R. Konya | G. Poloma U19 | 3 |
| 3. - 5. | M. Dorčák | G. Poloma U19 | 2 |
| O. Kiss | Lipovník | 2 | |
| S. Rusnák | G. Poloma U19 | 2 |
Semifinálové zápasy:
Skupina A: 14.3. 2026 o 12.00: Vyšná Slaná – Krásnohorské Podhradie
o 14.00: Betliar – Rožňava B.
Skupina B: 15.3. 2026 o 12.00: Dlhá Ves – G. Poloma U19
o 14.00: Drnava – Rakovnica.
(Zdroj: futbalnet.sk)
MG od






























Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-