Pričinili sa o ne najmä strelci Gemerskej Polomy a Vyšnej Slanej, ktorí zaťažili kontá súperov rovnako – 8. gólmi. Pre Polomčanov je výsledok o to vzácnejší, že sa takto ako dorastenci presadili proti kolektívu dospelých zo Slavošoviec. Najvyšším rozdielom sa však skončil zápas Vyšná Slaná – Rožňava U19, a to 7 gólmi (8:1). Najtesnejším výsledkom uzavreli zápas Rožňava B – Dlhá Lúka, ktorý sa skončil 3:2 pre rožňavskú rezervu. Za strelcu tohto kola rozhodcovia určili Kiliana Šoltésa z Drnavy, ktorý v B skupine súperovi z Lipovníka vsietil štyri góly z piatich. Tabuľku strelcov v A skupine však vedie Matej Chochol z Betliara. Brankári od neho vyťahovali loptu z brány až päťkrát. Nepríjemné je, že v druhom kole uvideli dvaja hráči červené karty, a to v zápase Krásnohorské Podhradie – Dobšiná, keď takýmto spôsobom rozhodca musel krotiť hráčov Cs. Kissa a J. Polaneckého. Kompletné vybavenie ihriska v Nadabule spoznali hráči v sobotu i nedeľu, keď ihrisko s umelou trávou reflektormi rozsvietili v 4 prípadoch.

Výsledky:
Skupina A:
Vyšná Slaná – MFK Rožňava U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin – T. Katona. R: Haviarik
Krásnohorské Podhradie – Dobšiná 4:0 (1:0). G: L. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško – P. Slavkovský, L. Drobňák. ČK: Cs. Kiss - J. Polanecký. R: J. Gyenes
Betliar – Hrhov 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2, R. Fabian, V. Szilardi - R. Grosman (PK). ŽK: M. Róth – 0. R: Bubenčík
Krh. Dlhá Lúka – Rožňava B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošeľa, L. Rigó (PK) – M. Ligart a F. Kovács po 2. ŽK: A. Rigó – Z. Molčan. R: L. Gyenes
Skupina B:
Slavošovce – G. Poloma U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažik - R. Konya 3, M. Dorčák a S. Rusnyák po 2, S. Vavrek. R: Vávrová
Lipovník – Drnava 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš - K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
Najlepší strelci skupiny A:
| 1. | M. Chochol | Betliar | 5 gólov |
| 2. - 4. | Š. Krága | Dobšiná | 3 |
| L. Rigo | Dlhá Lúka | 3 | |
| M. Tokarčík | Vyšná Slaná | 3 | |
| 5. - 11. | J. Benedik | Dlhá Lúka | 2 |
| M. Boroš | Dlhá Lúka | 2 | |
| D. Bošela | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Gallo | Vyšná Slaná | 2 | |
| Ľ. Korintuš | Krh. Podhradie | 2 | |
| F. Kovács | Rožňava B | 2 | |
| M. Ligart | Rožňava B | 2 |
Najlepší strelci skupiny B:
| 1. | K. Šoltés | Drnava | 4 góly |
| 2. | R. Konya | G. Poloma U19 | 3 |
| 3. - 5. | M. Dorčák | G. Poloma U19 | 2 |
| O. Kiss | Lipovník | 2 | |
| S. Rusnák | G. Poloma U19 | 2 |
Semifinálové zápasy:
Skupina A: 14.3. 2026 o 12.00: Vyšná Slaná – Krásnohorské Podhradie
o 14.00: Betliar – Rožňava B.
Skupina B: 15.3. 2026 o 12.00: Dlhá Ves – G. Poloma U19
o 14.00: Drnava – Rakovnica.
(Zdroj: futbalnet.sk)
MG od

































Pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Osveta v Martine a vydavateľstve Mladé letá a Slovenský spisovateľ v Bratislave. Napísal mnohé detské rozprávky, povesti, dobrodružno-historické romány, ale aj psychologické diela pre dospelých, televízne a rozhlasové scenáre. Rodnému kraju venoval nejednu svoju prácu, k Muráňu sa viaže televízny scenár Pieseň o Muráni (1974), povesť Tomáš a lúpežní rytieri, životným osudom P. Dobšinského je venovaná kniha Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas (1997) a Rozprávkar a rozprávnica (2006). .- MM-
Základné vzdelanie nadobudol v Tisovci. V rokoch 1853 – 1855 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, potom v Levoči a v Těšíne, teológiu a filozofiu vo Viedni, kde pracoval v študentskom spolku Tatran. V rokoch 1866 – 1871 pôsobil ako riadny profesor na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde vyučoval slovenčinu, nemčinu, latinčinu a gréčtinu, zároveň na Učiteľskom semenisku (ústave) vyučoval kreslenie. V Revúcej sa venoval ľudovýchovnej a osvetovej činnosti, pomáhal zakladať a rozvíjať ochotnícke divadlo. Jeho zásluhou v tomto období vzniklo aj divadelnícke hnutie v rodnom Tisovci, kde vybudoval aj javisko. Popri pedagogickej práci sa venoval aj literárnej tvorbe. Debutoval veršami Hlasy z cudziny, potom vyšla zbierky Spomienky a Zvuky gemerské. Rôznymi článkami prispieval tiež do viacerých časopisov a novín. - MM-
Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. V roku 1884 pracoval ako praktikant na riaditeľstve Rimamuránsko-salgótarjánskej spoločnosti v Ózde. Od r. 1887 bol banským úradníkom, v rokoch 1879 – 1900 vedúcim banského závodu v Železníku, kde sa v podstatnej miere zaslúžil o dobudovanie ťažobného závodu výstavbou povrchových zariadení, o sprístupnenie ložísk úvodnými banskými dielami a i. V r. 1900 – 1905 bol banským správcom v Rožňave, od 1905 tajomníkom banského riaditeľstva v Ózde. V r. 1897 na zasadnutí Gemersko-borsodskej pobočky Krajinskej uhorskej baníckej a hutníckej spoločnosti predložil návrh na vybudovanie baníckeho múzea v Rožňave a v r. 1902 s A. Müllerom vypracovali projekt interiérov múzea. Bol členom Krajinskej maďarskej baníckej a hutníckej spoločnosti. Zúčastnil sa na vydaní baníckej a hutníckej monografie Gemerskej a Borsodskej župy (1907), na ktorej spracoval časť o baníctve, o. i. aj z národopisného hľadiska..- MM-
Prvé gymnaziálne triedy absolvoval v Gemeri, študoval na Evanjelickom lýceu v Levoči, člen družiny štúrovcov na Evanjelickom lýceu v Bratislave, filozofiu a históriu študoval na univerzite v Halle. Profesor a riaditeľ Evanjelického gymnázia v Modre, redaktor Orla. Pôsobil vo Vindšachte, Modre, Těšíne a Martine. Vrcholným jeho dielom je Reštavrácia – historické svedectvo o politických kortešačkách a živote slovenského zemianstva. Dej jeho povesti Knieža liptovské je umiestnený do Liptova, Gemera a Spiša, do miest, ktoré Kalinčiak dôverne poznal. Napísal viacero
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, teológiu v Prešove a v Lipsku. 30 rokov pôsobil v Rimavskej Píle (dnes časť Tisovca). Potom žil v Banskej Bystrici, kde pomáhal manželke Terézii Vansovej pri redigovaní časopisu Slovenská žena. Bol vynikajúci kazateľ, autor kázní, príležitostných rečí a úvah, presadil sa najmä romantickými a historickými poviedkami. Bol aj ochotníckym hercom slovenského divadla v Tisovci. V roku 1893 inicioval vznik Píľansko-hačavského potravného a úverového družstva, zaoberal sa včelárstvom a pomológiou. O tejto problematike publikoval aj články. - MM-
Študoval v Kolíne a na gymnáziu v Prahe. Pôsobil ako daňový úradník a ako prednosta Berného úradu v Revúcej, krátko v Rimavskej Sobote a inde. Patril medzi významných faunistikov Slovenska. Zbieral chrobáky v okolí Revúcej, najmä na Muránskej a Silickej planine. Svoje zberateľské cesty podnikal aj do zahraničia. Zhromaždil zbierku s vyše 15 tisíc exemplármi, ktorá je uložená v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Bol členom Československej entomologickej spoločnosti a Slovenskej entomologickej spoločnosti SAV. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave a v Dobšinej, na lýceu v Kežmarku a na univerzite v Jene. Pôsobil ako riaditeľ gymnázia v Novom Sade a od r. 1833 ako profesor v Prahe. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, k ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy a budovanie slavistických katedier. Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr, výsledky štúdia publikoval v dielach Dejiny slovanskej reči a literatúry podľa všetkých nárečí, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a mnohé ďalšie. Jeho meno nesie univerzita v Košiciach.- MM-
V r. 1861 – 1864 študoval v Rožňave, právo vo Viedni a Budapešti. Trvalým poľom jeho verejného účinkovania sa stala politika. Na cirkevných i svetských fórach bojoval proti zatvoreniu slovenského gymnázia v Revúcej. Inicioval vznik Slovenskej národnej rady, ako najvyššieho zastupiteľského orgánu slovenského národa, ktorá sa oficiálne konštituovala 30. októbra 1918 na pamätnom deklaračnom zhromaždení v Martine a stal sa jej predsedom. V roku 1919 sa stal spolupredsedom Matice slovenskej a čestným predsedom Slovenskej národnej a roľníckej strany. Okrem národnostných politických otázok vo svojich článkoch venoval pozornosť aj hospodárskym a sociálnym problémom. - MM-
Po vyučení pracoval ako baník a elektrikár v Lubeníku. V r. 1955 sa presťahoval z Rožňavy do Šivetíc, kde sa až do vysokého veku realizoval ako umelecký keramikár. Vyrábal rôzne upomienkové predmety (reliéfy s motívom jaskýň, hrnčeky a pod.) pre Správu slovenských jaskýň, ktoré sa potom predávali pred jaskyňami ako suveníry. Zakladateľ a duša gemersko-licineckej jaskyniarskej skupiny (OS SSS Gemer-Licince). Ako prvý 18.7.1964 vnikol do útrob Krásnohorskej jaskyne v Slovenskom krase. Bol spoluobjaviteľ Novej Brzotínskej jaskyne na Plešiveckej planine (1954), Gemerskoteplickej jaskyne (1959) na planine Koniar. Patril k prvým prieskumníkom jaskyne Homoľa na Muránskej planine v Spišskogemerskom krase, Kamenianskom krase (jaskynná subsústava Jánová-Čurgov), v oblasti Striebornej lúky v najzápadnejšom cípe Koniarskej planiny a iné. Na jar 2018 mu Slovenská speleologická spoločnosť udelila čestné členstvo. - MM-