Rozloženie postov
Brankári: Mišina, L. Fabian
Obrancovia: Boňko, Cirbus, Marciš, Schvarz, Kováč, Matúš Zatroch, Ľ. Arvay
Záložníci: V. Szilardi, Jakab, Roth, Mihalík, Jasenka, M. Pástor, B. Szilardi, D. Poťmák
Útočníci: J. Pástor, Marko Zatroch, Chochol, R. Fabian, M. Arvay, Die, Šubovič, L. Poťmák
Výsledky na jeseň
Betliar – Dlhá Ves 2:0, góly: Marciš, Chochol, 110 divákov
Lipovník – Betliar 2:5, góly: Chochol 3, Fabian, Cirbus
Betliar – Slavošovce 5:0, góly: Chochol 2, Fabian 2, Jasenka, 50 divákov
Hrhov – Betliar 1:3, góly: Jasenka, Fabian 2
Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:1, gól: Die, 99 divákov
V. Slaná – Betliar 4:1, gól: Cirbus, vlastný Kováč
Betliar – Rožňava B / Rudná 1:4, gól: Fabian, 120 divákov
Rož. Bystré – Betliar 1:6, góly: Chochol 2, Fabian, Marciš, Jasenka, Šubovič
Betliar – Rakovnica 5:1, góly: Chochol 2, Die, Marciš, Fabian, 50 divákov
Betliar – Dobšiná 5:1, góly: B. Szilardi, Mihalík, Chochol, Fabian, J. Pástor, 70 divákov
Drnava – Betliar 2:2, góly: Fabian 2
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Betliar 2:1, gól: Marciš
Betliar – Lipovník 2:1, góly: Fabian, Chochol, 110 divákov
Slavošovce – Betliar 0:7, góly: Chochol 3, Fabian 2, J. Pástor, Jasenka
Betliar – Hrhov 8:0, góly: Chochol 3, Fabian 2, Marciš, J. Pástor, vlastný
Krh. Dlhá Lúka – Betliar 1:1, gól: Boňko
Betliar – V. Slaná 3:4, góly: Marciš, Chochol, Cirbus, 150 divákov
Rožňava B / Rudná – Betliar 6:0
Betliar – Rož. Bystré 11:0, góly: Chochol 4, V. Szilardi, Fabian 4, J. Pástor, Schvarz, 77 divákov
Rakovnica – Betliar 0:12, góly: Chochol 5, Fabian 2, Marko Zatroch, J. Pástor, V. Szilardi 2
Dobšiná – Betliar 3:6, góly: Chochol 3, M. Arvay, J. Pástor, B. Szilardi
Betliar – Drnava 1:0, gól: Marciš, 120 divákov
Strelci – celkovo
31 – Matej Chochol, 20 – Roland Fabian,
7 – Marián Marciš, 6 – Ján Pástor,
4 – Lukáš Jasenka, 3 – Samuel Cirbus, Viktor Szilardi,
2 – Boris Szilardi, Kristián Šubovič, Roman Die
1 – Martin Arvay, Lukáš Boňko, Marko Zatroch, Viktor Mihalík, Miloš Schvarz
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 22 | 20 | 1 | 1 | 134:19 | 61 |
| 2. | Rožňava B/Rudná | 22 | 17 | 0 | 5 | 119:29 | 51 |
| 3. | Betliar | 22 | 14 | 3 | 5 | 88:34 | 45 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 14 | 3 | 5 | 76:29 | 45 |
| 5. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:27 | 43 |
| 6. | Drnava | 22 | 12 | 4 | 6 | 82:53 | 40 |
| 7. | Dobšiná | 22 | 12 | 2 | 8 | 76:60 | 38 |
| 8. | Lipovník | 22 | 6 | 1 | 15 | 46:72 | 19 |
| 9. | Rakovnica | 22 | 5 | 2 | 15 | 32:102 | 15 |
| 10. | Hrhov | 22 | 4 | 0 | 18 | 46:105 | 12 |
| 11. | Slavošovce | 22 | 2 | 1 | 19 | 14:139 | 7 |
| 12. | Rožňavské Bystré | 22 | 2 | 1 | 19 | 25:145 | 7 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-