Rozloženie postov
Brankári: Mišina, L. Fabian
Obrancovia: Boňko, Cirbus, Marciš, Schvarz, Kováč, Matúš Zatroch, Ľ. Arvay
Záložníci: V. Szilardi, Jakab, Roth, Mihalík, Jasenka, M. Pástor, B. Szilardi, D. Poťmák
Útočníci: J. Pástor, Marko Zatroch, Chochol, R. Fabian, M. Arvay, Die, Šubovič, L. Poťmák
Výsledky na jeseň
Betliar – Dlhá Ves 2:0, góly: Marciš, Chochol, 110 divákov
Lipovník – Betliar 2:5, góly: Chochol 3, Fabian, Cirbus
Betliar – Slavošovce 5:0, góly: Chochol 2, Fabian 2, Jasenka, 50 divákov
Hrhov – Betliar 1:3, góly: Jasenka, Fabian 2
Betliar – Krh. Dlhá Lúka 1:1, gól: Die, 99 divákov
V. Slaná – Betliar 4:1, gól: Cirbus, vlastný Kováč
Betliar – Rožňava B / Rudná 1:4, gól: Fabian, 120 divákov
Rož. Bystré – Betliar 1:6, góly: Chochol 2, Fabian, Marciš, Jasenka, Šubovič
Betliar – Rakovnica 5:1, góly: Chochol 2, Die, Marciš, Fabian, 50 divákov
Betliar – Dobšiná 5:1, góly: B. Szilardi, Mihalík, Chochol, Fabian, J. Pástor, 70 divákov
Drnava – Betliar 2:2, góly: Fabian 2
Výsledky na jar
Dlhá Ves – Betliar 2:1, gól: Marciš
Betliar – Lipovník 2:1, góly: Fabian, Chochol, 110 divákov
Slavošovce – Betliar 0:7, góly: Chochol 3, Fabian 2, J. Pástor, Jasenka
Betliar – Hrhov 8:0, góly: Chochol 3, Fabian 2, Marciš, J. Pástor, vlastný
Krh. Dlhá Lúka – Betliar 1:1, gól: Boňko
Betliar – V. Slaná 3:4, góly: Marciš, Chochol, Cirbus, 150 divákov
Rožňava B / Rudná – Betliar 6:0
Betliar – Rož. Bystré 11:0, góly: Chochol 4, V. Szilardi, Fabian 4, J. Pástor, Schvarz, 77 divákov
Rakovnica – Betliar 0:12, góly: Chochol 5, Fabian 2, Marko Zatroch, J. Pástor, V. Szilardi 2
Dobšiná – Betliar 3:6, góly: Chochol 3, M. Arvay, J. Pástor, B. Szilardi
Betliar – Drnava 1:0, gól: Marciš, 120 divákov
Strelci – celkovo
31 – Matej Chochol, 20 – Roland Fabian,
7 – Marián Marciš, 6 – Ján Pástor,
4 – Lukáš Jasenka, 3 – Samuel Cirbus, Viktor Szilardi,
2 – Boris Szilardi, Kristián Šubovič, Roman Die
1 – Martin Arvay, Lukáš Boňko, Marko Zatroch, Viktor Mihalík, Miloš Schvarz
Konečná tabuľka
| 1. | Vyšná Slaná | 22 | 20 | 1 | 1 | 134:19 | 61 |
| 2. | Rožňava B/Rudná | 22 | 17 | 0 | 5 | 119:29 | 51 |
| 3. | Betliar | 22 | 14 | 3 | 5 | 88:34 | 45 |
| 4. | Krásnohorská Dlhá Lúka | 22 | 14 | 3 | 5 | 76:29 | 45 |
| 5. | Dlhá Ves | 22 | 13 | 4 | 5 | 76:27 | 43 |
| 6. | Drnava | 22 | 12 | 4 | 6 | 82:53 | 40 |
| 7. | Dobšiná | 22 | 12 | 2 | 8 | 76:60 | 38 |
| 8. | Lipovník | 22 | 6 | 1 | 15 | 46:72 | 19 |
| 9. | Rakovnica | 22 | 5 | 2 | 15 | 32:102 | 15 |
| 10. | Hrhov | 22 | 4 | 0 | 18 | 46:105 | 12 |
| 11. | Slavošovce | 22 | 2 | 1 | 19 | 14:139 | 7 |
| 12. | Rožňavské Bystré | 22 | 2 | 1 | 19 | 25:145 | 7 |
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.