Zápas sa skončil 3:2, polčas 2:1. Góly zaznamenali: Patrik Burík, Jerguš Barnák z PK a Mário Tokarčík za Vyšnú Slanú. Za rožňavskú rezervu MFK skórovali Michael Ligárt a Dominik Kakalejčík. Po finálovom zápase kolektív Vyšnoslancov prevzal z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka putovný pohár.

Foto: ObFZ Rožňava
„V nedeľnom druhom finálovom stretnutí skupiny B na seba narazili dve najlepšie porazené mužstvá z prvého kola. Jedným z nich bol Zlatý klas Dlhá Ves, ktorý sa po remíze 1:1 v riadnom hracom čase stretol s Baníkom Drnava. O víťazstve Dlhej Vsi a jej celkovom prvenstve v skupine B nakoniec rozhodol až úspešnejší penaltový rozstrel v pomere 3:1.“

Foto: ObFZ Rožňava
Na záver môžeme konštatovať, že Zimný pohár sa stal vhodným prostriedkom na rozohratie klubov súperiacich v 7. lige na začiatku jej jarnej časti.
Výsledky:
1. kolo:
DLHÁ VES – ROŽŇAVA U19 3:8 (1:5). G.: Ferdinand 2 (1 z PK), Illes - Diego a Ligart po 2, Šeďo, Nikita (Pk). ŽK: Dulovec (RV U19). R: J. Gyenes.
SLAVOŠOVCE – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 1:6 (0:2). G: M. Gábor - J. Hutman, D. Bošeľa, G. Žiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: J. Hutman, N. Lükö. R: Haviarik.
BETLIAR – LIPOVNÍK 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Schvarz - N. Vozár. ŽK: B. Kiss (Lipovník). R: Bubenčík.
GEMERSKÁ POLOMA U19 – DOBŠINÁ 2:3 (1:1). G: A. Gallo (vl.), F. Konč, - Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: S. Čonka. R: L. Gyenes.
DRNAVA – HRHOV 1:1 (1:0), na pk 1:3. G: K. Šoltés - A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés - T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
RAKOVNICA – KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA 0:7 (0:3). G: M. Boroš (1 PK), J. Benedik, L. Rigo - všetci po 2, P. Boroš. R: Vávrová.
2. kolo:
VYŠNÁ SLANÁ – ROŽŇAVA U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin - T. Katona. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – DOBŠINÁ 4:0 (1:0). G: Ľ. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ČK: Cs. Kiss, J. Polanecký. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško - P. Slavkovský, L. Drobňák. R: J. Gyenes.
BETLIAR – HRHOV 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2 (1 z PK), R. Fabián, V. Siládi - R. Grosman (PK), ŽK: M. Róth - 0. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA – ROŽŇAVA B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošela, L. Rigó (PK), ŽK: A. Rigó - Z. Molčan. R: J. Gynenes.
SLAVOŠOVCE – G. POLOMA U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažík - R. Kónya 3, S. Rusnák, M. Dorčák obaja po 2, S. Vavrek. Bez ŽK. R: Vávrová.
LIPOVNÍK – DRNAVA 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš – K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
SEMIFINÁLE:
SKUPINA A:
VYŠNÁ SLANÁ – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 2:1 (1:1). G: T. Hajduk, Š. Domik - J. Gallo, ČK po 2. ŽK: T. Želinský, ŽK: P. Varga, Š. Domik, Jer. Barnák - ŽK: A. Vaško, J. Erdofalvy, E. Bodnár. R: J. Gyenes.
BETLIAR – RUDNÁ 2:4 (1:3). G: M. Róth, R. Fabián - M. Ligárt 2, J. Figúr, O. Sanisló. R: Haviarik.
SKUPINA B:
DLHÁ VES – GEMERSKÁ POLOMA U19 8:1 (3:1). G: P. Bódi, M. Kliment, R. Kardos a R. Ferdinand po 2, Š. Pástor, A. Orvos - F. Kónya, ŽK: Š. Pásztor - S. Vavrek. R: J. Gyenes.
DRNAVA – RAKOVNICA 2:1 (2:0). G: B. Šoltés, J. Kováč - A. Balász. ČK po 2. ŽK:: F. Znak, ŽK: J. Šimko (obaja Rakovnica). R: Bubenčík.
F I N Á L E :
Skupina A:
Vyšná Slaná – RV/Rudná 3:2 (2:1). G: P. Burík, Jerg. Barnák (PK), M. Tokarčík - M. Ligart, D. Kakalekčík. ŽK: M. Tokarčík – R.. Farkaš, O. Sanisló, M. Ligárt. R: L. Gyenes, Bubenčík, Haviarik.
Skupina B :
Dlhá Ves – Drnava 1:1 (0:1) 3:1 na PK. G: K. Šoltés - R. Kardos. ŽK: G. Beke (DV). R: J. Gyenes.
MG od

































Študoval na gymnáziu v Brezne, divadelnú vedu a estetiku na Univerzite Komenského v Bratislave, divadelnú réžiu na VŠMU a na moskovskom divadelnom učilišti. Potom bol krátko rozhlasovým hlásateľom. Vlastnou réžiou začínal v divadle vo Zvolene a v Nitre a hosťoval vo všetkých mimobratislavských súboroch. V roku 1966 nastúpil ako režisér do Československej televízie v Bratislave do hlavnej redakcie literárno-dramatického vysielania, kde sa venoval najmä príprave mnohých adaptácií slovenských, ale aj svetových autorov. Patril k tvorcom slávnych a divácky obľúbených „bratislavských pondelkov“. V r. 1998 – 2003 bol vedúci katedry réžie Fakulty dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Bol členom Federálnej rady pre rozhlasové a federálne vysielanie a členom Rady STV (1992 – 1993). V roku 2006 dostal prémiu Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti televíznej tvorby. -MM-
Študoval na viedenskej akadémii, špecializoval sa na romanticky poňaté krajinárstvo. V roku 1843 sa usadil v Sibini, kde pôsobil ako učiteľ kreslenia na ev. gymnáziu. Tu si otvoril fotografický ateliér s partnerom Karolom Kollerom a venovali sa najmä etnografickej fotografii. Z jeho práce zostalo približne 200 fotografií, ktoré boli očíslované a majú vysvetlivky v nemčine a rumunčine. Na všetkých je možné vidieť krásu ľudového kroja, ale aj niektoré aspekty tradičného transylvánskeho spoločenského života. Ako vášnivý cestovateľ namaľoval sériu krajiniek Karpát, v rokoch 1840 – 1842 počas jeho ciest navštívil horný Gemer, pobýval v Muráni a vytvoril tu dokumentárne a výtvarne pozoruhodné diela – Železné hámre na Muráni, Zrúcaniny hradu Muráň, veduta Revúcej s okolím, Silická jaskyňa a i. -MM-
Základné vzdelanie, i hudobné, získal v Ratkovej. Pokračoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, ako učiteľ začínal v Budinej, kde bol aj primášom vo vtedajšej miestnej ľudovej hudbe, neskôr učil v baníckom učilišti v Sirku, v Ratkovskom Bystrom, Ratkovej, v roku 1961 sa usadil s rodinou v Revúcej. Toto putovanie bolo vždy spojené s muzikou a zbieraním ľudových piesní. V roku 1973 bol jedným zo zakladateľov FS Lykovec v Revúcej. Vypomáhal FS Vlachovčan z Vlachova a spolupracoval aj s ľudovou hudbou FS Vepor z Klenovca a FS Kokavan z Kokavy nad Rimavicou. V októbri 1985 stál pri zrode FS Sinec v Hnúšti. Jeho hudobný odkaz zaznamenáva nahrávka hudby a piesní pod názvom Koj v tom Sirku bubnovali. Bol aj výrobcom ľudových hudobných nástrojov – píšťaliek, fujár, ale aj cimbalov. V roku 1998 mu bolo in memoriam udelené najvyššie vyznamenanie mesta Revúca – Zlatý Quirin. K jeho nedožitým 80. narodeninám sa v marci 2008 v Hnúšti, Revúcej a v Klenovci konal na jeho počesť významný slávnostný program pod názvom Život ako pieseň. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na Čs. štátnej pedagogickej akadémii v Bratislave. V rokoch 1933 – 1943 pôsobil ako učiteľ v Tisovci a v Hnúšti, bol pracovník Matice slovenskej, spoluzakladateľ Osvetového ústredia v Bratislave, kde bol vedúcim prednáškového oddelenia a vydával Osvetový zborník. Bol zakladateľom a prvým vedúcim Katedry knihovedy a vedeckých informácií FF UK v Bratislave (1960 – 1981) a prodekanom FF UK pre štúdium popri zamestnaní. Venoval sa dejinám knihovníctva, osvety a vzdelávania dospelých. Z tejto oblasti vydal niekoľko monografií, čo úspešne zavŕšil spoluúčasťou na tvorbe encyklopedických diel Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982), Pedagogická encyklopédia Slovenska (1985). Bol aktívny ako divadelný ochotník, režisér, prednášateľ, publicista a propagátor Gemera-Malohontu. Rekonštruoval knižné fondy poškodené vojnou. V Hnúšti je po ňom pomenovaná miestna knižnica. -MM-
Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi a Rožňave, teológiu na evanjelickej teologickej akadémii v Prešove a na viedenskej univerzite. Pôsobil ako farár v Pribyline a v Pešti, kde kráčal v šľapajach svojho predchodcu Jána Kollára, na sklonku života sa stal biskupom banského dištriktu. Pričinil sa o oživenie Slovenského spolku v Budapešti, spoluzakladal časopis Dunaj (1874). Bol dlhoročným členom Zpěvníkovej základiny, obstarával nové vydania a viedol korektúry náboženských kníh a spisov a prispieval do novín a časopisov. Písal poéziu, prózu, humoresky, venoval sa aj dramatike, literárnej kritike i publicistike, v ktorej dominovala národná problematika s národno-výchovným poslaním. Široký výber zo svojej poézie a prózy vydal v troch zväzkoch pod názvom Nevädze. V Ratkovej má v areáli ev. kostola pomník s pamätnou tabuľou. -MM-
Po absolvovaní lýcea v Levoči učil v Revúckej Lehote, v Potoku, Ozdíne, v Turom Poli. Súkromne vyštudoval teológiu a ako kňaz pôsobil v Hornom Tisovníku. Ako skladateľ sa orientoval na hymnické zbory a klavírne kompozície. Zhudobnil asi 600 duchovných piesní a zostavil z nich zbierku. Venoval sa aj publicistickej činnosti a teórii hudby. Napísal knihu Náuka súhlasu, ako praktický návod k poznaniu harmónie v hudbe, ktorá bola prvým slovenským pokusom o učebnicu harmónie s terminológiou v slovenčine. Prispieval do rôznych časopisov, v ktorých komentoval súčasné hudobné udalosti, zaoberal sa otázkami národnej hudby, školstva, sociálneho postavenia učiteľov. Bol recenzentom hudobnín a hudobných udalostí. -MM-
Po absolvovaní Lekárskej fakulty UK v Bratislave pôsobil v nemocnici v Banskej Bystrici, neskôr v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied, kde bol v rokoch 1983 –1991 jeho riaditeľom. Od začiatku svojej vedeckej činnosti sa venoval experimentálnej a klinickej onkológiii a epidemiológii zhubných nádorov. Výsledky svojho výskumu v oblasti získanej rezistencie nádorov voči cytostatikám aplikoval v klinickej praxi, poznatky publikoval v domácich i zahraničných vedeckých časopisoch. Významná bola aj jeho medzinárodná spolupráca pri výskume rakoviny, absolvoval študijné pobyty v USA a v Anglicku. Od roku 1984 bol hlavným redaktorom medzinárodného časopisu o nádoroch Neoplasma. Bol členom viacerých vedeckých organizácií. Publikoval aj populárno-náučné články o rakovine a spolu s Jánom Siráckym napísal knihu O rakovine stručne, užitočne a pravdivo (1996). -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. Podieľal sa na novelizáciách vodného a banského zákona. -MM-
Do školy chodil v Ožďanoch, od 1843 na ev. lýceum v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej, zememeračské inžinierstvo študoval v Pešti. Počas štúdií praxoval u krajinského zememerača v katastri Oždian a Husinej. V r. 1856 – 1858 pracoval v Tisovci. Zapájal sa do národno-kultúrnych podujatí, bol zakladajúcim členom Matice slovenskej, členom jej literárneho odboru, patrónom slovenského gymnázia v Revúcej. Bol najvýraznejší predstaviteľ slovenského literárneho romantizmu, oživovateľ ľudových tradícií ako zdroja básnickej tvorby. V svojej básnickej tvorbe čerpal z ľudovej poézie, jej námetov, obraznosti a symboliky. Prekladal zo slovanskej poézie. Najväčší úspech dosiahol básňou Smrť Jánošikova. O ňom vyšli publikácie: Július Bolfík: Ján Botto. Život a dielo (1983), Pavol Vongrej: Ján Botto (1989) a i. -MM-