Zápas sa skončil 3:2, polčas 2:1. Góly zaznamenali: Patrik Burík, Jerguš Barnák z PK a Mário Tokarčík za Vyšnú Slanú. Za rožňavskú rezervu MFK skórovali Michael Ligárt a Dominik Kakalejčík. Po finálovom zápase kolektív Vyšnoslancov prevzal z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka putovný pohár.

Foto: ObFZ Rožňava
„V nedeľnom druhom finálovom stretnutí skupiny B na seba narazili dve najlepšie porazené mužstvá z prvého kola. Jedným z nich bol Zlatý klas Dlhá Ves, ktorý sa po remíze 1:1 v riadnom hracom čase stretol s Baníkom Drnava. O víťazstve Dlhej Vsi a jej celkovom prvenstve v skupine B nakoniec rozhodol až úspešnejší penaltový rozstrel v pomere 3:1.“

Foto: ObFZ Rožňava
Na záver môžeme konštatovať, že Zimný pohár sa stal vhodným prostriedkom na rozohratie klubov súperiacich v 7. lige na začiatku jej jarnej časti.
Výsledky:
1. kolo:
DLHÁ VES – ROŽŇAVA U19 3:8 (1:5). G.: Ferdinand 2 (1 z PK), Illes - Diego a Ligart po 2, Šeďo, Nikita (Pk). ŽK: Dulovec (RV U19). R: J. Gyenes.
SLAVOŠOVCE – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 1:6 (0:2). G: M. Gábor - J. Hutman, D. Bošeľa, G. Žiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: J. Hutman, N. Lükö. R: Haviarik.
BETLIAR – LIPOVNÍK 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Schvarz - N. Vozár. ŽK: B. Kiss (Lipovník). R: Bubenčík.
GEMERSKÁ POLOMA U19 – DOBŠINÁ 2:3 (1:1). G: A. Gallo (vl.), F. Konč, - Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: S. Čonka. R: L. Gyenes.
DRNAVA – HRHOV 1:1 (1:0), na pk 1:3. G: K. Šoltés - A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés - T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
RAKOVNICA – KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA 0:7 (0:3). G: M. Boroš (1 PK), J. Benedik, L. Rigo - všetci po 2, P. Boroš. R: Vávrová.
2. kolo:
VYŠNÁ SLANÁ – ROŽŇAVA U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin - T. Katona. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – DOBŠINÁ 4:0 (1:0). G: Ľ. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ČK: Cs. Kiss, J. Polanecký. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško - P. Slavkovský, L. Drobňák. R: J. Gyenes.
BETLIAR – HRHOV 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2 (1 z PK), R. Fabián, V. Siládi - R. Grosman (PK), ŽK: M. Róth - 0. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA – ROŽŇAVA B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošela, L. Rigó (PK), ŽK: A. Rigó - Z. Molčan. R: J. Gynenes.
SLAVOŠOVCE – G. POLOMA U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažík - R. Kónya 3, S. Rusnák, M. Dorčák obaja po 2, S. Vavrek. Bez ŽK. R: Vávrová.
LIPOVNÍK – DRNAVA 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš – K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
SEMIFINÁLE:
SKUPINA A:
VYŠNÁ SLANÁ – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 2:1 (1:1). G: T. Hajduk, Š. Domik - J. Gallo, ČK po 2. ŽK: T. Želinský, ŽK: P. Varga, Š. Domik, Jer. Barnák - ŽK: A. Vaško, J. Erdofalvy, E. Bodnár. R: J. Gyenes.
BETLIAR – RUDNÁ 2:4 (1:3). G: M. Róth, R. Fabián - M. Ligárt 2, J. Figúr, O. Sanisló. R: Haviarik.
SKUPINA B:
DLHÁ VES – GEMERSKÁ POLOMA U19 8:1 (3:1). G: P. Bódi, M. Kliment, R. Kardos a R. Ferdinand po 2, Š. Pástor, A. Orvos - F. Kónya, ŽK: Š. Pásztor - S. Vavrek. R: J. Gyenes.
DRNAVA – RAKOVNICA 2:1 (2:0). G: B. Šoltés, J. Kováč - A. Balász. ČK po 2. ŽK:: F. Znak, ŽK: J. Šimko (obaja Rakovnica). R: Bubenčík.
F I N Á L E :
Skupina A:
Vyšná Slaná – RV/Rudná 3:2 (2:1). G: P. Burík, Jerg. Barnák (PK), M. Tokarčík - M. Ligart, D. Kakalekčík. ŽK: M. Tokarčík – R.. Farkaš, O. Sanisló, M. Ligárt. R: L. Gyenes, Bubenčík, Haviarik.
Skupina B :
Dlhá Ves – Drnava 1:1 (0:1) 3:1 na PK. G: K. Šoltés - R. Kardos. ŽK: G. Beke (DV). R: J. Gyenes.
MG od

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-