Zápas sa skončil 3:2, polčas 2:1. Góly zaznamenali: Patrik Burík, Jerguš Barnák z PK a Mário Tokarčík za Vyšnú Slanú. Za rožňavskú rezervu MFK skórovali Michael Ligárt a Dominik Kakalejčík. Po finálovom zápase kolektív Vyšnoslancov prevzal z rúk predsedu ObFZ v Rožňave Jána Džubáka putovný pohár.
Foto: ObFZ Rožňava
„V nedeľnom druhom finálovom stretnutí skupiny B na seba narazili dve najlepšie porazené mužstvá z prvého kola. Jedným z nich bol Zlatý klas Dlhá Ves, ktorý sa po remíze 1:1 v riadnom hracom čase stretol s Baníkom Drnava. O víťazstve Dlhej Vsi a jej celkovom prvenstve v skupine B nakoniec rozhodol až úspešnejší penaltový rozstrel v pomere 3:1.“
Foto: ObFZ Rožňava
Na záver môžeme konštatovať, že Zimný pohár sa stal vhodným prostriedkom na rozohratie klubov súperiacich v 7. lige na začiatku jej jarnej časti.
Výsledky:
1. kolo:
DLHÁ VES – ROŽŇAVA U19 3:8 (1:5). G.: Ferdinand 2 (1 z PK), Illes - Diego a Ligart po 2, Šeďo, Nikita (Pk). ŽK: Dulovec (RV U19). R: J. Gyenes.
SLAVOŠOVCE – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 1:6 (0:2). G: M. Gábor - J. Hutman, D. Bošeľa, G. Žiga, T. Kuru (PK), M. Ďuríček, Ľ. Korintuš. ŽK: J. Hutman, N. Lükö. R: Haviarik.
BETLIAR – LIPOVNÍK 6:1 (4:0). G: M. Chochol 3, M. Zatroch, K. Šubovič, M. Schvarz - N. Vozár. ŽK: B. Kiss (Lipovník). R: Bubenčík.
GEMERSKÁ POLOMA U19 – DOBŠINÁ 2:3 (1:1). G: A. Gallo (vl.), F. Konč, - Š. Krága 2, M. Poliak. ŽK: S. Čonka. R: L. Gyenes.
DRNAVA – HRHOV 1:1 (1:0), na pk 1:3. G: K. Šoltés - A. Kocsík. ŽK: J. Maliňák, B. Šoltés - T. Zsigrai, A. Frank. R: J. Gyenes.
RAKOVNICA – KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA 0:7 (0:3). G: M. Boroš (1 PK), J. Benedik, L. Rigo - všetci po 2, P. Boroš. R: Vávrová.
2. kolo:
VYŠNÁ SLANÁ – ROŽŇAVA U19 8:1 (3:0). G: M. Tokarčík 3 (1 z PK), F. Gallo 2, A. Gallo, M. Seman, B. Ruščin - T. Katona. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE – DOBŠINÁ 4:0 (1:0). G: Ľ. Jasenka, Ľ. Korintuš, D. Bošeľa, A. Vaško. ČK: Cs. Kiss, J. Polanecký. ŽK: E. Bodnár, N. Luko, M. Ďuríček, A. Vaško - P. Slavkovský, L. Drobňák. R: J. Gyenes.
BETLIAR – HRHOV 4:1 (2:1). G: M. Chochol 2 (1 z PK), R. Fabián, V. Siládi - R. Grosman (PK), ŽK: M. Róth - 0. R: Bubenčík.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA – ROŽŇAVA B 3:4 (1:2). G: M. Lovaš, I. Bošela, L. Rigó (PK), ŽK: A. Rigó - Z. Molčan. R: J. Gynenes.
SLAVOŠOVCE – G. POLOMA U19 3:8 (2:6). G: P. Milko, M. Tolnai, E. Gažík - R. Kónya 3, S. Rusnák, M. Dorčák obaja po 2, S. Vavrek. Bez ŽK. R: Vávrová.
LIPOVNÍK – DRNAVA 3:5 (1:3). G: O. Kiss 2, R. Farkaš – K. Šoltés 4, J. Maliňák. R: Uharček.
SEMIFINÁLE:
SKUPINA A:
VYŠNÁ SLANÁ – KRÁSNOHORSKÉ PODHRADIE 2:1 (1:1). G: T. Hajduk, Š. Domik - J. Gallo, ČK po 2. ŽK: T. Želinský, ŽK: P. Varga, Š. Domik, Jer. Barnák - ŽK: A. Vaško, J. Erdofalvy, E. Bodnár. R: J. Gyenes.
BETLIAR – RUDNÁ 2:4 (1:3). G: M. Róth, R. Fabián - M. Ligárt 2, J. Figúr, O. Sanisló. R: Haviarik.
SKUPINA B:
DLHÁ VES – GEMERSKÁ POLOMA U19 8:1 (3:1). G: P. Bódi, M. Kliment, R. Kardos a R. Ferdinand po 2, Š. Pástor, A. Orvos - F. Kónya, ŽK: Š. Pásztor - S. Vavrek. R: J. Gyenes.
DRNAVA – RAKOVNICA 2:1 (2:0). G: B. Šoltés, J. Kováč - A. Balász. ČK po 2. ŽK:: F. Znak, ŽK: J. Šimko (obaja Rakovnica). R: Bubenčík.
F I N Á L E :
Skupina A:
Vyšná Slaná – RV/Rudná 3:2 (2:1). G: P. Burík, Jerg. Barnák (PK), M. Tokarčík - M. Ligart, D. Kakalekčík. ŽK: M. Tokarčík – R.. Farkaš, O. Sanisló, M. Ligárt. R: L. Gyenes, Bubenčík, Haviarik.
Skupina B :
Dlhá Ves – Drnava 1:1 (0:1) 3:1 na PK. G: K. Šoltés - R. Kardos. ŽK: G. Beke (DV). R: J. Gyenes.
MG od
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.