Výsledky:
Dobšiná – Lipovník 4:0
Lipovník – Dlhá Ves 2:0, góly: Vozár, A. Görgei
Rakovnica – Lipovník 1:0
Lipovník – Betliar 4:1, góly: vlastný, Vozár, L. Emödi, Jánosdeák
Rožňava B – Lipovník 5:2, góly: Kiss, F. Emödi
Drnava – Lipovník 0:2, góly: Vozár, Kiss
Lipovník – Vyšná Slaná 2:6, góly: Vozár, A. Görgei
Krh. Podhradie – Lipovník 2:1, gól: Priam
Lipovník – Hrhov 2:2, góly: A. Görgei 2
Slavošovce – Lipovník 1:3, góly: Horváth, Vozár 2
Lipovník – Krh. Dlhá Lúka 1:2, gól: Kiss
Lipovník – Dobšiná 1:3, gól: F. Emödi
Dlhá Ves – Lipovník 2:1, gól: L. Emödi
Lipovník – Rakovnica 4:0, góly: Farkaš, Vozár 2, L. Emödi
Betliar – Lipovník 3:1, góly: vlastný Herczeg, Priam
Lipovník – Rožňava B 1:9, gól: Kiss
Lipovník – Drnava 3:1, góly: Kiss, Farkaš, A. Szücs
Vyšná Slaná – Lipovník 6:0
Lipovník – Krh. Podhradie 1:3, gól: A. Görgei
Hrhov – Lipovník 2:1, gól: A. Görgei
Tabuľka
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
21 |
20 |
1 |
0 |
97:12 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
21 |
15 |
2 |
4 |
107:39 |
47 |
|
3. |
TJ Tatran Betliar |
21 |
14 |
2 |
5 |
61:37 |
44 |
|
4. |
FK Krásnohorské Podhradie |
21 |
13 |
3 |
5 |
52:39 |
42 |
|
5. |
MFK Dobšiná |
21 |
10 |
3 |
8 |
72:58 |
33 |
|
6. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
21 |
9 |
4 |
8 |
46:38 |
31 |
|
7. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
21 |
8 |
4 |
9 |
63:60 |
28 |
|
8. |
FK Baník Drnava |
21 |
7 |
4 |
10 |
48:67 |
25 |
|
9. |
FK Lipovník |
21 |
7 |
1 |
13 |
35:54 |
22 |
|
10. |
FK Hrhov |
21 |
6 |
2 |
13 |
45:69 |
20 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
23:98 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
1 |
3 |
18 |
26:104 |
6 |
|
TJ Baník Rožňavské Bystré (odstúpené) |
Najlepší strelec: 9 – Norbert Vozár
Najviac minút odohral: 1980 – Patrik Luspaj
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zasahoval i do dalších geologických odborov, zvlášť do tektonickej geológie a do petrografie. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe.
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a v Tisovci, kde v roku 1940 maturoval. Na FF UK v Bratislave vyštudoval slovenčinu a nemčinu. Aktívne sa zúčastnil protifašistického odboja v SNP. Na sklonku roka 1944 bol zatknutý a odvlečený do koncentračného tábora v Mauthausene a neskôr do Dachau. Po návrate bol tajomníkom slovenskej sekcie Zväzu čs. spisovateľov, redaktorom týždenníka Kultúrny život, vedúcim scenáristického oddelenia Čs. štátneho filmu, od roku 1955 šéfredaktorom Slovenských pohľadov. V rokoch 1956 – 1974 sa profesionálne venoval literárnej tvorbe. V roku 1974 sa stal predsedom Matice slovenskej a v tejto funkcii zotrval až do roku 1990
Ordinovaný bol v r. 1956 v Bratislave. V rokoch 1968 – 1970 pôsobil ako kaplán v Hnúšti, v rokoch 1982 – 1990 ako správca farnosti v Gemerskej Polome. Za administrátora rožňavskej diecézy bol Jánom Pavlom II. menovaný v r. 1990. Úradu sa ujal 18.2.1990 a na biskupa bol vysvätený 18.3.1990 v Rožňave Jozefom kardinálom Tomkom. V Konferencii biskupov Slovenska niekoľko rokov pracoval v Komisii pre školstvo a kultúru, napokon pracoval v Komisii pre klérus a výchovu povolaní. Je autorom knihy 
Študoval na Akadémii výtvarných umení v Budapešti, absolvoval študijnú cestu do Tirolska a Talianska. 
Pôvodným menom Štefan Bartušek. Študoval na VŠVU v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe. Od roku 1961 žil a tvoril v Banskej Bystrici. Stál pri vzniku Katedry Výtvarnej tvorby Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici a aj pri zrode Katedry výtvarnej tvorby na Akadémii umení, kde bol prvým dekanom a v Banskej Bystrici založil aj Galériu výtvarného umenia. Namaľoval vyše desaťtisíc obrazov, vytvoril aj veľa drevorezov a leptov a známy je aj ako ilustrátor kníh. Vytváral obrazy skladané a usporiadané do filozofických príbehov, obsahom jeho maľby sú zložité vzťahy človeka a súčasnej civilizácie. Osobitným prínosom do svetového výtvarného umenia sú jeho cykly obrazov 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch, Levoči a Prešove. Po vyštudovaní v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. Je zakladateľ slovenskej veselohry, významný satirik v období národného obrodenia. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra 
Študoval na Vysokej škole výtvarných umení. Od roku 1957 žil a tvoril v Bratislave. Pracoval v redakcii denníka Pravda ako výtvarný redaktor, bol členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, tvorivej skupiny Život, skupiny Kontinuita a Spolku výtvarníkov Slovenska. V jeho tvorbe dominuje figúra, ale aj krajinomaľba, motívy rodného Klenovca sa vinú jeho celým dielom. Jeho figurálne kompozície s poeticko-surrealistickým nábojom ho zaradili medzi najvýznamnejších slovenských výtvarných umelcov súčasnosti. Jeho diela boli vystavené na desiatkach expozícií doma a v celom rade renomovaných galérií vo svete. Je laureátom prestížnych domácich a zahraničných výtvarných ocenení. V roku 2001 v Slovarte vyšla publikácia 
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach. Od roku 1950 pôsobil ako pedagóg na Ústave spoločenských náuk na Lekárskej fakulte UPJŠ, neskôr na VŠT v Košiciach, od roku 1971 bol podpredseda KNV v Košiciach. V roku 1975 prešiel pracovať do SAV v Bratislave, kde pracoval v mnohých riadiacich funkciách. Jeho vedecká a odborná činnosť bola orientovaná prevažne na filozofickú problematiku, ale zasiahla i oblasť sociológie a pedagogiky. Je autorom niekoľkých publikácií a takmer 300 štúdií, odborných i popularizačných článkov. Za vedeckú, odbornú a pedagogickú prácu bol odmenený viacerými medailami a vyznamenaniami.