2015
Víťazom sa stala Nižná Slaná, v súťaži boli aj rezervy Gemerskej Hôrky a Krh. Dlhej Lúky.
Najlepší strelec – Kerekeš – 28
2016
Víťazom bola Kružná, v súťaži boli aj rezervy Krh. Podhradia a Krh. Dlhej Lúky. Došlo k odstúpeniu Plešivca a Slavošoviec.
Najlepší strelec – Kerekeš – 36
Zaujímavosti: 2 futbalové kluby v jednej obci – FK Baník Štítnik, ŠK Baník Štítnik
2017
Víťazom bol FK Baník Štítnik, v súťaži bola aj rezerva Krh. Podhradia.
Najlepší strelec – Miloš Gallo – 55
2018
Futbalisti Nižnej Slanej, víťaz v roku 2015
Víťazom bola Dobšiná B, postúpil aj Plešivec, odstúpené: Kružná B, Pača. V súťaži bola aj rezerva Krh. Podhradia.
Najlepší strelec – Vávra – 18
2019
Postúpili: Pača, Rakovnica, Gemerská Hôrka. V súťaži bola aj rezerva Krh. Podhradia.
Najlepší strelec – Zsóri – 19
2020
Ročník bol anulovaný, odstúpené: Kružná, Jablonov, Ml. Brzotín. Hralo sa len 6 kôl.
Najlepší strelec Miloš Gallo – 14
2021
Ročník bol anulovaný, hralo sa len 9 kôl. V súťaži boli aj Rožňava B a Krh. Podhradie B.
Najlepší strelec L. Dávid – 21
Po tomto ročníku sa hrá už len jedna súťaž s názvom 7. liga.
Zaujímavosti – 2015 / 2016
Absolvovali aj relaxačnú odmenu
Futbalisti Bohúňova v ostatnej sezóne skončili na peknom piatom mieste. „Chalani si vybrali za celoročnú prácu v klube jednodňový relaxačný výlet do Tiszaujvárosu, ktorý si veľmi pochvaľovali. Medzi aktivity patrilo i kúpanie a plážový futbal. Škoda, že som sa osobne tohto podujatia nemohol zúčastniť. Vysoko si to zaslúžili pre to, čo robia pre našu malú dedinku celý rok na úkor svojho voľného času. Dúfam, že aj v budúcnosti sa im budeme vedieť podobnou formou poďakovať a odvďačiť,“ povedal predseda FK Sokol Bohúňovo Peter Rákai. Momentálne podobne ako v iných kluboch sa riešia prestupy a hráči majú zaslúžené voľno. "Prvý zápas sme odohrali v nedeľu v Gemeri a ešte chceme odohrať jedno stretnutie. Potom sa už ide naostro,“ dodal P. Rákai.
Pribudol nový trest
V ostatnej úradnej správe ObFZ sa činovníci okolo futbalu mohli oboznámiť s novým druhom trestu pre klub, ktorý nezabezpečí, respektíve neumožní rozhodcom pred stretnutím vyhotoviť elektronický zápis. Rozhodcovia totiž pred týždňom dostali pokyn uviesť v zápise aj dôvod nevyhotovenia elektronického zápisu. „Disciplinárna komisia na podnet ŠTK potrestala finančnou pokutou 30 € FK Apex Kružná za nezabezpečenie elektronického zápisu v stretnutí II. triedy OM (6. kolo) medzi FK Apex Kružná – TJ Baník Rakovnica podľa DP čl. 64/1b/4 +10€," uviedol predseda DK ObFZ v Rožňave Peter Béreš.
Zaujímavosti 2018/2019
-
DK Trestá FK Plešivec za inzultáciu rozhodcu v stretnutí 19. kola 6. ligy dospelí FK Plešivec – OTJ Honce finančnou pokutou 332€ a zastavením ihriska na 1 súťažné stretnutie, zároveň nariaďuje zvýšiť počet usporiadateľov na domácich zápasov na 10.
-
ŠTK kontumuje stretnutie 12. kola 7. ligy FK Baník Štítnik – ŠK Polom Gemerská Poloma 3:0 kont. za neoprávnený štart hráča hostí. ŠTK dáva do pozornosti DK hráča Dušana Kalisa – neoprávnený štart, kapitána domácich Zoltána Fandáka, kapitána hostí Miloša Schvarza a vedúceho hostí Jána Šimúna – za nedôsledné si plnenie svojich povinností pri konfrontácii.
-
DK Trestá ŠK Polom Gemerská Poloma finančnou pokutou 50 € za neoprávnený štart hráča v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl. 53/1 + 10 €
-
DK Trestá FK Baník Štítnik finančnou pokutou 50 € za nezabezpečenie internetu v stretnutí 12. kola 7. ligy dospelí FK Štítnik – G. Poloma podľa čl. 64/1b + 10€ (FK Štítnik)
-
DK-102 Trestá pokarhaním Štefana Dorčáka 1017752 + 10 € (G. Poloma)
Futbalisti ŠK Polom Gemerská Poloma
Futbalisti Kružnej
Futbalisti Rakovnice
Futbalisti Plešivca
Ing. Štefan Tomášik
Najskôr sa učil u svojho otca za zámočníka, potom ale 
Gymnázium navštevoval v Rožňave, maturoval v Tisovci, potom začal študovať na Právnickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Prvé básne uverejňoval v časopisoch (Nový rod, Elán) a v stredoškolských almanachoch. V lete 1944 sa zapojil do SNP a odišiel s povstalcami do hôr. Pracoval ako redaktor povstaleckého časopisu Naše správy v Revúcej, kde pod menom Ján Rok publikoval okrem rôznych článkov a správ i svoje revolučné básne. Bol najplodnejším povstaleckým básnikom. Posmrtne vyšla jeho básnická zbierka Ohlas (1946) a v spoločná kniha Kvet z našej krvi (1959). V rukopise zanechal zbierku Vízie týchto dní a veršovanú drámu Cigánka, prekladal nemeckú a francúzsku poéziu. Životopisnú novelu o ňom vydal v r. 1990 Dušan Mikolaj pod názvom Stanem sa 
Stredoškolské štúdiá dokončila v Martine a v rokoch 1944 – 1949 študovala francúzštinu na Filozofickej fakulte v Bratislave s niekoľkomesačným pobytom na parížskej Sorbonne. Počas vysokoškolských rokov sa stala šéfredaktorkou vysokoškolského časopisu Borba. Po štúdiách pracovala ako redaktorka v denníku Pravda, v časopisoch Móda, Kultúrny život, Predvoj a Nové slovo, no bola najmä dlhoročnou (1971 – 1987) šéfredaktorkou týždenníka Slovenka. Bola členkou aj funkcionárkou viacerých kultúrnych, najmä ženských hnutí – Živena, Femina. Písala fejtóny, cestopisné reportáže, črty, ale aj poviedky, novely a romány, ako novinárka napísala množstvo článkov, reportáží a rozhovorov. Počas svojho života vydala viac ako jednu desiatku kníh. V r. 2006 vyšla zbierka krátkych próz 
Študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe.
Študoval v Lukovištiach, rokoch 1887 – 1892 na gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr v Sibiu a v Brašove (Rumunsko). Potom pracoval vo voštinárni na Teplom Vrchu. V roku 1905 ukončil štúdium chemického inžinierstva v Prahe, kde sa aktívne zapájal do činnosti študentského spolku Detvan, ktorého bol aj funkcionárom. Po roku 1918 navštevoval aj prednášky na Filozofickej a Právnickej fakulte UK v Bratislave, začal pracovať v administratívnych službách a stal sa poslancom a neskôr i senátorom za agrárnu stranu. Okrem toho sa venoval aj vedeckej práci v oblasti chémie. Žil v Bratislave, od roku 1943 v Piešťanoch. Je zakladateľskou osobnosťou modernej slovenskej lyriky, vedúcim predstaviteľom slovenskej moderny a slovenského i európskeho symbolizmu. Básne i krátku prózu uverejňoval časopisecky. Vydal knihy básní Nox et solitudo (1909), Verše (1912) a Moje piesne (1952). Venoval sa aj dejinám rodnej obce a jej blízkeho okolia, v Zborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti vydal štúdiu Pôvod dedín Kraskova a Lukovíšť (1937). 
Študoval na gymnáziu v Ožďanoch (1802 – 1805), Levoči a Prešove. Po vyštudovaní na univerzite v Jene učil na gymnáziu v Ožďanoch (1817 – 1818) a v Kežmarku. Od roku 1824 bol farárom v Brezne. V roku 1830 bola v Liptovskom Mikuláši inscenovaná jeho najznámejšia veselohra Kocúrkovo, na ktorú nadviazali ďalšie veselohry Všetko je naopak, Trasorítka, Trinásta hodina, Starúš Plesnivec. Jeho veselohry tvorili základ repertoáru slovenského ochotníckeho divadla. V nemčine vydal román Bendeguz, s podtitulom Donkichotiáda podľa najnovšej módy. Autor anonymne vydaných politických brožúr, v ktorých podáva satirický rozbor uhorských pomerov. Z náučných spisov sú známe 3 knižočky o poisťujúcom ústave, napísal aj štúdiu Dejiny generálnych synod oboch evanjelických vyznaní v Uhorsku od roku 1791. Ako ľudovýchovný pracovník propagoval sporiteľníctvo. 
Študoval právo na univerzitách v Budapešti a Ženeve, absolvoval študijnú cestu do USA. Bol poslancom uhorského snemu za Rožňavu a členom Národného zhromaždenia. Patril aj medzi priekopníkov nových druhov športov, napr. konského póla, jachtingu, golfu, lyžovania a iných. Bol dlhoročným predsedom rôznych telovýchovných spolkov, Uhorského a neskôr Medzinárodného olympijského výboru a i. Na svojich majetkoch choval plnokrvné kone, udomácnil v Uhorsku jazdecké pólo. Bol vášnivým poľovníkom, cestovateľom a zberateľom umenia, zúčastňoval sa veľkých poľovačiek a tieto organizoval aj v Betliari. Rozšíril betliarsku zvernicu, založenú v roku 1885, a doplnil ju o jeleniu, danieliu a muflóniu zver a paovce hrivnaté. V roku 1911 podnikol expedíciu do Sudánu a trofeje z tejto cesty sú súčasťou expozície kaštieľa, napr. reparované krokodíly, či hlava slona. S otcom Emanuelom zabezpečil v rokoch 1881 – 1886 prestavbu kaštieľa v Betliari na poľovnícko-reprezentačný zámok a v roku 1905 nechal kaštieľ zrekonštruovať a zmodernizovať. Tadične sa v areáli kaštieľa Betliar koná Poľovnícky deň Gejzu I. Andrássyho, 6. júna 2026 sa konal už jeho jeho 9. ročník. 
Ľudovú školu vychodil v Jelšave. Po jej ukončení sa pri svojom otcovi vyučil obuvníckemu remeslu a po otcovej smrti prevzal obuvnícku živnosť. Bol pokladníkom a predsedom Slovenského dobrovoľného hasičského zboru v Jelšave a taktiež podpredsedom okresného Slovenského ovocinárskeho spolku v Revúcej, kde sa zaslúžil najmä o vysadenie ovocných stromov popri poľných cestách. V r. 1938 – 1945 bol starostom v Jelšave. Venoval sa chovu včiel, v roku 1923 založil Krajinský včelársky spolok v Jelšave, v roku 1946 založil včelnicu na Hrádku pri Jelšave. Včeláriť začal v košoch a neskôr vyvinul nadstavcový úľ na rámikovú mieru, uplatňoval vzdušné zimovanie pomocou machu, zimné napájanie v úli, napájanie včiel po prvom prelete slanou vodou, zimovanie bez peľu a pod. Odborné články publikoval v časopise Včelár. V roku 1973 dostal za osvetovú prácu ocenenie II. stupeň – Strieborná včela. 
S rodičmi sa ako 9-ročný vysťahoval do USA a žil v Pittsburgu. V r. 1901 ho vzali ho na štátne konzervatórium v New Yorku. Tu prežil deväť, pre neho veľmi vzácnych rokov, po ktorých nasledovalo množstvo koncertov na krajanských spolkových podujatiach i v zahraničí, v Londýne, Paríži, Amsterdame, Berlíne, Prahe. V roku 1917 dobrovoľne vstúpil do americkej armády a odišiel s ňou do Európy. Stal sa členom, neskôr dirigentom 100-členného vojenského orchestra. Po vojne ostal v Nemecku a usadil sa v Koblenzi. Živil sa vyučovaním hudby, koncertovaním po celej Európe, komponoval. Bol aktívnym americkým krajanským spolkovým pracovníkom a udržiaval čulé styky so slovenskými i českými politickými a kultúrnymi predstaviteľmi pred i po vzniku ČSR, tiež s hudobníkmi a rodákmi. Viackrát navštívil Slovensko, v rodnom Betliari bol naposledy v r. 1934. Na priečelí Obecného úradu v Betliari je umiestnená pamätná tabuľa.