- Majstrovský titul v 7. lige: Tím obhájil pozíciu lídra a stal sa oficiálnym majstrom 7. ligy ObFZ Rožňava pre ročník 2025/2026.
- Víťazstvo v Zimnom pohári: V marci 2026 si hráči zabezpečili triumf v Zimnom pohári predsedu ObFZ Rožňava, keď vo finále skupiny A zdolali najväčšieho rivala, rezervu MFK Rožňava B/Rudná, výsledkom 3:2.
- Dlhodobé vedenie: Už po jesennej časti si Vyšná Slaná vypracovala sľubný 6-bodový náskok, ktorý si počas jarných odviet dokázala udržať.
Hoci športová stránka priniesla klubu radosť, záver ročníka sprevádzalo niekoľko negatívnych momentov:
-
Logistické obmedzenia: Počas jarnej časti musel tím odohrať svoje domáce zápasy v azyle na štadióne v Nadabule.
-
Nevydarený pohárový duel: V 1. kole Prezidentského pohára utrpeli hráči tvrdú prehru 1:14 proti Liptovskej Teplej, čo bola jediná výrazná facka v ročníku.
-
Záver s organizačnou paródiou: Posledné ligové kolo proti Krásnohorskému Podhradiu (prehra 1:2) prebehlo v napätej atmosfére
Výsledky v 7. lige:
Hrhov – V. Slaná 1:2, góly: J. Gallo, Tokarčík
V. Slaná – Slavošovce 9:1, góly: Domik 5, Seman 3, Tokarčík, 50 divákov
Krh. Dlhá Lúka – V. Slaná 1:2, góly: F. Gallo, Jer. Barnák
V. Slaná – Dobšiná 5:1, góly: Domik 2, J. Gallo, Bizik, Jer. Barnák, 100 divákov
Dlhá Ves – V. Slaná 1:3, góly: Kalis, Tokarčík
V. Slaná – Rakovnica 4:0, góly: Kalis , F. Gallo, Jer. Barnák 2, 77 divákov
Betliar – V. Slaná 0:0
V. Slaná – Rožňava B 2:1, góly: A. Gallo, J. Gallo, 150 divákov
Lipovník – V. Slaná 2:6, góly: Kuzma 2, A. Gallo, Seman, Bizik 2
Drnava – V. Slaná 0:7, góly: Tokarčík, Kalis, J. Gallo, A. Gallo 2, Domik
V. Slaná – Krh. Podhradie 3:0, góly: A. Gallo, Domik, Ruščin, 50 divákov
V. Slaná – Hrhov 8:0, góly: Ruščin 2, Bizik 2 Jer. Barnák J. Gallo, Domik, Tokarčík, 62 divákov
Slavošovce – V. Slaná 0:5, góly: Jer. Barnák 3, Kalis, Bizik
V. Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Jer. Barnák, Seman, Bizik, 50 divákov
Dobšiná – V. Slaná 0:7, góly: F. Gallo, Kračún, Tokarčík, J. Gallo 2, A. Gallo
V. Slaná – Dlhá Ves 2:1, góly: Kalis, Tokarčík, 100 divákov
Rakovnica – V. Slaná 1:4, góly: Domik, Kuzma 2
V. Slaná – Betliar 7:1, góly: Bizik 2, Kuzma 2, Kalis, Domik, Tokarčík, 120 divákov
Rožňava B – V. Slaná 1:2, góly: Kuzma, Tokarčík
V. Slaná – Lipovník 6:0, góly: Bizik 2, A. Gallo, Kuzma 2, Seman, 50 divákov
V. Slaná – Drnava 10:0, góly: Bizik 3, Seman 3, Kuzma 3, J. Gallo, 100 divákov
Krh. Podhradie – V. Slaná 2:1, gól: Bizik.
TABUĽKA
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
98:14 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
15 |
3 |
4 |
108:40 |
48 |
|
3. |
FK Krásnohorské Podhradie |
22 |
14 |
3 |
5 |
54:40 |
45 |
|
4. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
2 |
6 |
62:41 |
44 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
10 |
4 |
8 |
50:39 |
34 |
|
6. |
MFK Dobšiná |
22 |
10 |
4 |
8 |
73:59 |
34 |
|
7. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
9 |
4 |
9 |
68:62 |
31 |
|
8. |
FK Baník Drnava |
22 |
7 |
4 |
11 |
49:71 |
25 |
|
9. |
FK Hrhov |
22 |
7 |
2 |
13 |
49:70 |
25 |
|
10. |
FK Lipovník |
22 |
7 |
1 |
14 |
37:59 |
22 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
23:98 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
1 |
3 |
18 |
26:104 |
6 |
|
|
TJ Baník Rožňavské Bystré (odstúpené) |
|
Strelci
16 – Domik
14 – Bizik
11 – Jer. Barnák
10 – Ján Gallo, Kuzma
9 – Tokarčík
8 – Seman
7 – A. Gallo
5 – Kalis
4 – F. Gallo
3 – Ruščin
1 – Kračún
Niektoré zaujímavosti
- Najviac žk: 6 – Tokarčík
- Najviac odohral – F. Gallo – 1844 minút
- 1. miesto – doma – 33 bodov, 1. miesto – vonku – 28 bodov
- Najstarší hráč: 55 rokov – Jozef Barnák
- Brankárom je od ročníka 2002/2003 Roman Lindák
Pripravil Ing. Štefan Tomášik + AI
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).