- Majstrovský titul v 7. lige: Tím obhájil pozíciu lídra a stal sa oficiálnym majstrom 7. ligy ObFZ Rožňava pre ročník 2025/2026.
- Víťazstvo v Zimnom pohári: V marci 2026 si hráči zabezpečili triumf v Zimnom pohári predsedu ObFZ Rožňava, keď vo finále skupiny A zdolali najväčšieho rivala, rezervu MFK Rožňava B/Rudná, výsledkom 3:2.
- Dlhodobé vedenie: Už po jesennej časti si Vyšná Slaná vypracovala sľubný 6-bodový náskok, ktorý si počas jarných odviet dokázala udržať.
Hoci športová stránka priniesla klubu radosť, záver ročníka sprevádzalo niekoľko negatívnych momentov:
-
Logistické obmedzenia: Počas jarnej časti musel tím odohrať svoje domáce zápasy v azyle na štadióne v Nadabule.
-
Nevydarený pohárový duel: V 1. kole Prezidentského pohára utrpeli hráči tvrdú prehru 1:14 proti Liptovskej Teplej, čo bola jediná výrazná facka v ročníku.
-
Záver s organizačnou paródiou: Posledné ligové kolo proti Krásnohorskému Podhradiu (prehra 1:2) prebehlo v napätej atmosfére
Výsledky v 7. lige:
Hrhov – V. Slaná 1:2, góly: J. Gallo, Tokarčík
V. Slaná – Slavošovce 9:1, góly: Domik 5, Seman 3, Tokarčík, 50 divákov
Krh. Dlhá Lúka – V. Slaná 1:2, góly: F. Gallo, Jer. Barnák
V. Slaná – Dobšiná 5:1, góly: Domik 2, J. Gallo, Bizik, Jer. Barnák, 100 divákov
Dlhá Ves – V. Slaná 1:3, góly: Kalis, Tokarčík
V. Slaná – Rakovnica 4:0, góly: Kalis , F. Gallo, Jer. Barnák 2, 77 divákov
Betliar – V. Slaná 0:0
V. Slaná – Rožňava B 2:1, góly: A. Gallo, J. Gallo, 150 divákov
Lipovník – V. Slaná 2:6, góly: Kuzma 2, A. Gallo, Seman, Bizik 2
Drnava – V. Slaná 0:7, góly: Tokarčík, Kalis, J. Gallo, A. Gallo 2, Domik
V. Slaná – Krh. Podhradie 3:0, góly: A. Gallo, Domik, Ruščin, 50 divákov
V. Slaná – Hrhov 8:0, góly: Ruščin 2, Bizik 2 Jer. Barnák J. Gallo, Domik, Tokarčík, 62 divákov
Slavošovce – V. Slaná 0:5, góly: Jer. Barnák 3, Kalis, Bizik
V. Slaná – Krh. Dlhá Lúka 3:0, góly: Jer. Barnák, Seman, Bizik, 50 divákov
Dobšiná – V. Slaná 0:7, góly: F. Gallo, Kračún, Tokarčík, J. Gallo 2, A. Gallo
V. Slaná – Dlhá Ves 2:1, góly: Kalis, Tokarčík, 100 divákov
Rakovnica – V. Slaná 1:4, góly: Domik, Kuzma 2
V. Slaná – Betliar 7:1, góly: Bizik 2, Kuzma 2, Kalis, Domik, Tokarčík, 120 divákov
Rožňava B – V. Slaná 1:2, góly: Kuzma, Tokarčík
V. Slaná – Lipovník 6:0, góly: Bizik 2, A. Gallo, Kuzma 2, Seman, 50 divákov
V. Slaná – Drnava 10:0, góly: Bizik 3, Seman 3, Kuzma 3, J. Gallo, 100 divákov
Krh. Podhradie – V. Slaná 2:1, gól: Bizik.
TABUĽKA
|
1. |
OFK Vyšná Slaná |
22 |
20 |
1 |
1 |
98:14 |
61 |
|
2. |
MFK Rožňava B |
22 |
15 |
3 |
4 |
108:40 |
48 |
|
3. |
FK Krásnohorské Podhradie |
22 |
14 |
3 |
5 |
54:40 |
45 |
|
4. |
TJ Tatran Betliar |
22 |
14 |
2 |
6 |
62:41 |
44 |
|
5. |
TJ Zlatý klas Dlhá Ves |
22 |
10 |
4 |
8 |
50:39 |
34 |
|
6. |
MFK Dobšiná |
22 |
10 |
4 |
8 |
73:59 |
34 |
|
7. |
TJ Jednota Krásnohorská Dlhá Lúka |
22 |
9 |
4 |
9 |
68:62 |
31 |
|
8. |
FK Baník Drnava |
22 |
7 |
4 |
11 |
49:71 |
25 |
|
9. |
FK Hrhov |
22 |
7 |
2 |
13 |
49:70 |
25 |
|
10. |
FK Lipovník |
22 |
7 |
1 |
14 |
37:59 |
22 |
|
11. |
TJ Papiereň Slavošovce |
22 |
2 |
1 |
19 |
23:98 |
7 |
|
12. |
TJ Baník Rakovnica |
22 |
1 |
3 |
18 |
26:104 |
6 |
|
|
TJ Baník Rožňavské Bystré (odstúpené) |
|
Strelci
16 – Domik
14 – Bizik
11 – Jer. Barnák
10 – Ján Gallo, Kuzma
9 – Tokarčík
8 – Seman
7 – A. Gallo
5 – Kalis
4 – F. Gallo
3 – Ruščin
1 – Kračún
Niektoré zaujímavosti
- Najviac žk: 6 – Tokarčík
- Najviac odohral – F. Gallo – 1844 minút
- 1. miesto – doma – 33 bodov, 1. miesto – vonku – 28 bodov
- Najstarší hráč: 55 rokov – Jozef Barnák
- Brankárom je od ročníka 2002/2003 Roman Lindák
Pripravil Ing. Štefan Tomášik + AI
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.