sobota, 11 júl 2026 15:21
Dvanásť rokov vo futbalovom Tatrane Betliar Doporučený
Napísal(a) Š. Tomášik
Futbalisti TJ Tatran Betliar
Zdroj: Marián Marciš
Futbalový klub Tatran Betliar patrí po vypadnutí zo 6. ligy Košicko-gemerskej skupiny medzi popredné kluby v 7. lige ObFZ Rožňava. V roku 2016 skončil síce siedmy, ale v ďalších ročníkoch sa umiestňoval do piateho miesta. Práve o období rokov 2014 – 2026 sa dočítate v tomto článku, ktorý prináša prehľad kádrov, umiestnenia v konečnej tabuľke a mená najlepších strelcov. Pri dvoch anulovaných ročníkoch autor uvádza aspoň zloženie kádra. Text dopĺňa aj fotografia mužstva z aktuálnej sezóny.
Futbalisti TJ Tatran Betliar v nedávno skončenej sezóne 2025 / 2026 opäť potvrdili svoju stabilnú rolu popredného tímu v 7. lige ObFZ Rožňava, kde sa dlhodobo pohybujú v hornej polovici tabuľky a pravidelne bojujú o umiestnenie do 5. miesta.
Ich pôsobenie v tomto ročníku sa dá hodnotiť cez nasledujúce kľúčové faktory:
Stabilita a domáce prostredie:
- Silná domáca pôda: Betliar bol tradične nepríjemným súperom pre tímy z čela tabuľky, ako sú MFK Dobšiná či FK Baník Drnava.
- Vyrovnané kádre: Klubu sa darí držať stabilnú kostru mužstva, vďaka čomu tím herne neprepadáva ani po náročných odchodoch hráčov.
Regionálne derby zápasy:
- Konkurencia v lige: Zápasy proti celkom ako OFK Vyšná Slaná alebo TJ Baník Rožňavské Bystré priniesli divácky atraktívny futbal.
- Strelecká produktivita: Hoci mužstvo niekedy doplácalo na efektivitu v zakončení, herný prejav si udržal pevnú organizáciu, aká sa od bývalého účastníka 6. ligy očakáva.
Celkovo Tatran Betliar v sezóne 2025 / 2026 splnil ciele regionálneho stabilného klubu, kde kombinuje dravosť mladých odchovancov so skúsenosťami starších hráčov.
Prehľad súťažných ročníkov:
2014 / 2015
Káder na jeseň: Kelíšek, L. Fabian – Ľ. Arvay, Martin Arvay, V. Kováč, Cilovič, Barkasz, Handlovič, Cirbus, Vávra, Uharček, Oravec, L. Varga, Benedikty, Herchl, I. Tököly, Demeter, D. Poťmák, Marek Arvay, Hažer, Kamil Ivanko, M. Plačko, Filipovič, Mir. Schvarz, L. Poťmák, Kandráč, Angyal, Jonec, Eliáš, Bodis
Káder na jar: Šofranko, L. Fabian – R. Fabian, L. Fafrák, Cilovič, Handlovič, Zatroch, Demeter, Tököly, Cirbus, Benedikty, Kevin Ivanko, Oravec, Filipovič, Vávra, Ľ. Arvay, Martin Arvay, D. Poťmák, L. Poťmák
Umiestnenie: 14. miesto v 6. lige Košicko-gemerskej – vypadnutie do okresu
Najlepší strelci: 9 – Demeter, 5 – R. Fabian, 3 – Vávra
Najstarší hráč: Miroslav Plačko – 48 rokov
2015 / 2016
Káder: Šofranko, L. Fabian – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, P. Boroš, Kevin Ivanko, Tököly, D. Poťmák, L. Zatroch, Cirbus, Oravec, Handlovič, Jerga, L. Poťmák, J.
Fazekaš, Benedikty, Jerga, L. Fafrák, Kamil Ivanko, I. Lörinc, L. Lörinc, M. Farkašovský
Umiestnenie: 7. miesto
Najlepší strelec: 23 gólov – Roland Fabian
Jeseň 2016
Káder: Šofranko, Cirbus – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty
Jar 2017
Káder: Šofranko, Cirbus, Lux – Ľ. Arvay, M. Arvay, Ďuríček, R. Fabian, I. Lörinc, L. Lörinc, Šubovič, Zatroch, Szilardi, Oravec, Jakab, Jerga, D. Poťmák, L. Poťmák, P. Boroš, Fafrák, Benedikty, Hricko, Marciš, Barkasz
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Roland Fabian
2017 / 2018
Káder: Ľubomír Šofranko – Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Róbert Jakab, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dominik Szilardi, Ján Gelda, Martin Ďuríček, Matej Oravec, Marián Marciš, Peter Hricko, Ladislav Lörinc, Ján Benedikty, Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Dávid Poťmák, Roland Fabian, Ivan Lörinc, Peter Boroš, Ľubomír Lukáč
Najlepší strelec: 14 gólov – Ivan Lörinc
Umiestnenie: 2. miesto
2018 / 2019
Káder: Šofranko, L. Fabian - Ľ. Arvay, L. Poťmák, Korfanta, I. Lörinc, Cirbus, D. Poťmák, Marciš, Szilardi, Jakab, Roth, L. Lörinc, M. Jerga, P. Boroš, Barkasz, Oravec, Benedikty, R. Fabian, M. Arvay, Handlovič, M. Ďuríček
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 19 gólov – Roland Fabian
2019 / 2020
Káder: Lukáš Fabian, Ľubomír Šofranko – Zsolt Barkasz, Tomáš Handlovič, Martin Arvay, Ľubomír Arvay, Matej Oravec, Boris Szilardi, Dominik Szilardi, Viktor Mihalík, Ivan Lörinc, Ladislav Lörinc, Marián Marciš, Marcel Roth, Samuel Cirbus, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Ladislav Buday
Anulovaný ročník
2020 / 2021
Káder: Mišina, Fabian – Cirbus, I. Lorinc, D. Szilardi, B. Szilardi, D. Poťmák, Roth, Marciš, Ľ. Arvay, Hovorka, Mihalík, Oravec, Gelda, Die, Šimko, Zatroch, Miloš Gallo
Anulovaný ročník
2021 / 2022
Káder: Štefan Mišina, Lukáš Fabian – Lukáš Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Dominik Szilardi, Ján Čižmár, Ľubomír Arvay, Marek Kováč, Ján Pástor, Marek Pástor, Viktor Mihalík, Matej Oravec, Dominik Gere, Boris Szilardi, Róbert Imre, Maroš Gallo, Peter Lipták, Marcel Roth, Martin Arvay, Miloš Gallo, Ivan Lörinc, Dávid Poťmák
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 14 gólov – Miloš Gallo
2022 / 2023
Káder: Štefan Mišina, Marek Šály – Miloš Schvarz, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Ľubomír Šofranko, Marek Kováč, Dominik Szilardi, Lukáš Boňko, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Marek Pástor, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Marián Molnár, Ján Čižmár, Marko Zatroch, Matej Chochol, Ivan Lörinc, Boris Szilardi, Marcel Roth, Maroš Bakoš
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 17 gólov – Matej Chochol
2023 / 2024
Káder: L. Fabian, Mišina, Cirbus – L. Poťmák, D. Poťmák, Mihalík, M. Arvay, Ľ. Arvay, Boňko, Schvarz, M. Zatroch, Kováč, Roth, Die, Jasenka, Chochol, Čižmár, Marciš, Pástor, Szilardi, Miloš Gallo
Umiestnenie: 5. miesto
Najlepší strelec: 20 gólov – Matej Chochol
2024 / 2025
Káder: Lukáš Fabian, Štefan Mišina – Viktor Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marián Marciš, Miloš Schvarz, Marek Kováč, Marcel Roth, Richard Jakab, Ján Pástor, Viktor Mihalík, Martin Arvay, Lukáš Jasenka, Boris Szilardi, Matúš Zatroch, Matej Chochol, Roland Fabian, Roman Die, Ján Čižmár, Marek Pástor, Marko Zatroch, Kristián Šubovič, Ľubomír Arvay, Dávid Poťmák, Lukáš Poťmák
Umiestnenie: 3. miesto
Najlepší strelec: 31 – Matej Chochol
2025 / 2026
Káder: Lukáš Fabian, Dárius Forgáč – Miloš Schvarz, Viktor Szilardi, Boris Szilardi, Lukáš Boňko, Samuel Cirbus, Marek Kováč, Marián Marciš, Ľubomír Arvay, Martin Arvay, Viktor Mihalík, Jakub Polanecký, Marko Zatroch, Ján Pástor, Kristián Šubovič, Roland Fabian, Marcel Roth, Lukáš Poťmák, Dávid Poťmák, Matej Chochol, Ján Čižmár, Štefan Mišina, Roman Die
Umiestnenie: 4. miesto
Najlepší strelec: 18 gólov – Roland Fabian
Pripravil Ing. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Futbal
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Do ľudovej školy chodil v rodisku, študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Tisovci, kde roku 1943 zmaturoval. Potom študoval na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Po skončení bol krátko kaplánom v Žiline, v Liptovskej Porúbke a Novom Meste nad Váhom a asistentom na Ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Potom sa stal redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, kde pracoval až do odchodu na dôchodok v roku 1985. V rokoch pôsobenia vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ bol redaktorom viacerých edícií pôvodnej i preloženej poézie. Vydal 9 zbierok poézie, výbery z jeho básnickej tvorby vyšli v knihách Kroky (1961), Z lyriky (1975), Nálady (1979, 1983). Je tiež autorom knihy esejí Zábery (1980). Zostavil antológie a edície pôvodnej i prekladovej poézie. V roku 1995 vyrobila STV Bratislava dokumentárny film o ňom, pod názvom Milan Kraus. 
Základné vzdelanie získal v Revúcej, študoval na Učiteľskej akadémii v Banskej Štiavnici, potom na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil v Revúčke, Kopráši, Muráni, neskôr v Revúcej. Ako učiteľ základnej školy v Revúcej sa podieľal na vzdelávaní a výchove niekoľkých generácií detí, ktoré viedol aj k poznávaniu i ochrane prírody. Dlhé roky bol členom i funkcionárom poľovníckych združení v rodnej obci. Literárne pretvoril zážitky z prírody a potom ich uverejňoval v časopise Poľovníctvo a rybárstvo, v časopise pre mládež Domino i v mestských novinách Revúcke listy. 8 zbierok poľovníckych príbehov, záznamy priateľských stretnutí poľovníkov, rozprávanie zážitkov a opis krás a bohatstva prírody v okolí Mokrej Lúky, Revúcej, Sirku, Muránskej doliny vyšlo knižne s ilustráciami Vincenta Blanára z Revúcej. Niektoré jeho knihy vyšli aj vo forme zvukových kníh v Slovenskej knižnici pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči.
V rokoch 1922 – 1927 študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, maturoval na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. V rokoch 1929 – 1944 pôsobil ako učiteľ v Hrušove, Ostranoch, Liptovskej Kokave, v Striežovciach. Bol jedným z hlavných organizátorov ilegálneho protifašistického hnutia a ozbrojeného boja na Gemeri. Počas SNP predseda OV KSS a RNV v Hnúšti, neskôr predstaviteľ povstaleckej SNR pri štábe 2. ukrajinského frontu v Rimavskej Sobote. Po oslobodení pracoval vo vysokých politických a štátnych funkciách v oblasti školstva a kultúry ako predseda KNV v Banskej Bystrici, neskôr 1958 – 1968 bol šéfredaktorom Pravdy. V rokoch 1968 – 1975 bol predsedom Slovenskej národnej rady. Bol nositeľ viacerých vyznamenaní a medailí. 
V Jágri absolvoval štúdium filozofie a v Budapešti vyštudoval teológiu. Pôsobil v Sabinove, Prešove, potom na biskupskom úrade v Košiciach, v roku 1834 bol menovaný za kanonika – katedrálneho archidiakona košickej katedrály. Od roku 1850 biskup v Rožňave. Sústreďoval sa na úpravu cirkevných pomerov na biskupstve, utlmil aj maďarizačné snahy v rožňavskej diecéze, kde Slováci v cirkevnej hierarchii zaujímali rovnocenné postavenie. Mecén cirkevného školstva, rožňavské gymnázium rozšíril na 8-triedne, vybudoval ústav pre výchovu dievčat, podporoval chudobných študentov, založil nadáciu na zaistenie platov učiteľov, pracoval na založení nemocnice. Dal obnoviť a pretvoriť interiér rožňavskej katedrály. Jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte rožňavskej katedrály. 
Študoval na reálnom gymnáziu v Revúcej. Po absolvovaní diaľkového odborného štúdia pracoval ako banský technik v Drnave, Rožňave a na Ústrednom riaditeľstve baní v Bratislave, ministerstve hutného priemyslu v Prahe a potom v Banských závodoch na Spiši. V roku 1962 sa vrátil na Gemer, kde sa stal vedúcim výstavby závodu SMZ Lubeník. Od roku 1967 býval v Revúcej. Publikoval stovky článkov a prác o Gemeri v odborných publikáciách, časopisoch Obzor Gemera, neskôr Obzor Gemera a Malohontu, v Zore Gemera, v Baníckom slove, Magnezite, v Revúckych listoch. Je autorom a spoluautorom mnohých publikácií, napr. Magnezit Lubeník, Baníctvo v Železníku, Záhadný zvon Quirin v Revúcej a i. V práci Historické knižnice v Gemeri-Malohonte podal náročnú sumarizáciu 70 historických knižníc od 16. storočia do konca roka 1918. Je držiteľom najvyššieho ocenenia mesta Revúca Zlatý Quirin. 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiacich s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1902 získal jednu z cien Maďarskej akadémie vied za svoju knižnú súťaž. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. 
Študoval na Prvom slovenskom gymnáziu v Revúcej v rokoch 1871 – 1874, potom v Rimavskej Sobote a v Bratislave, od roku 1879 žil a študoval medicínu vo Viedni. Od roku 1894 pôsobil ako lekár v Hodoníne. V rokoch 1878 –1879 bol predseda študentského spolku Zora v Bratislave, v rokoch 1883 – 1885 predseda spolku Tatran vo Viedni. Svoje básne uverejňoval v Slovenskom almanachu, v Almanachu mládeže slovenskej a v Pamätnici Tatrana. Z jeho básní je najvýraznejší cyklus ľúbostnej poézie venovaný snúbenici Oľge Kohútovej. V Slovenských pohľadoch publikoval články o národnej a kultúrnej problematike a tu vyšiel aj jeho preklad Schillerovej Piesne o zvone. V roku 1982 vydal Michal Kocák v Martine monografiu o jeho živote a diele i s jeho literárnymi prácami pod názvom „Samo Kuchta: Dielo“. 
Študoval na gymnáziu v Košiciach a právo v Košiciach, Kluži a Budapešti. Pracoval ako predseda súdu v Rožňave, potom ako predseda súdu v Levoči a sudca v Košiciach. V roku 1911 na celouhorských pretekoch v Arade utvoril uhorský rekord v behu na 100 metrov. Na Olympijských hrách 1912 v Štokholme reprezentoval Slovensko v rámci Uhorska v behu na 100 m, v skoku do diaľky a v štafete 4x100 m, na ktorom štafeta postúpila do semifinále. Bol vedúcim atletického oddielu KAC v Košiciach, ako tréner pôsobil medzi robotníckymi športovcami. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner materského košického klubu KAC, v rokoch 1920 – 1921 mu dokonca šéfoval.